MOSKVA - Odchod Viktora Orbána mení politické pomery v Európe. Kremeľ podľa britských médií hľadá nového partnera medzi lídrami EÚ.
Moskva prichádza o kľúčového hráča
S odchodom maďarského premiéra Viktora Orbána z vrcholnej politiky sa mení aj geopolitická mapa Európy. Pre Kremeľ ide o citeľnú stratu – Budapešť totiž dlhodobo patrila medzi jeho najbližších partnerov v rámci Európskej únie.
Podľa denníka The Telegraph teraz Moskva rieši zásadnú otázku: kto prevezme túto rolu.
Fico ako hlavný kandidát
Najčastejšie skloňovaným menom je slovenský premiér Robert Fico. Podľa The Telegraph má viacero spoločných čŕt s Orbánom – tvrdý nacionalistický tón, kritiku Bruselu a konfliktný postoj v otázkach súvisiacich s Ruskom a vojnou na Ukrajine.
Obaja lídri sa zároveň zaradili medzi úzky okruh európskych politikov, ktorí po vypuknutí vojny rokovali priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Výhody aj limity slovenského premiéra
Slovensko, podobne ako Maďarsko, zostáva výrazne závislé od ruských energetických zdrojov. To posilňuje priestor pre politické manévrovanie smerom k Moskve.
Politológ Sam Greene z King's College London však upozorňuje, že situácia nie je taká jednoduchá.
„Orbán bol pre Putina užitočný aj preto, že z tohto vzťahu profitoval,“ vysvetlil Greene. Zároveň dodal, že nájsť náhradu nebude otázkou jedného rozhodnutia: „Nie je to ako keď tréner pošle na ihrisko nového hráča.“
Podľa neho si Fico uvedomuje, že ekonomické väzby na Európsku úniu sú pre Slovensko nenahraditeľné. „Môže svoju pozíciu využívať v domácej politike aj pri rokovaniach s Bruselom, ale vie, že Rusko mu nedokáže ponúknuť to, čo Európa. Existujú jasné hranice,“ dodal.
Babiš medzi podozrivými aj obľúbenými
V hre sa objavuje aj český premiér Andrej Babiš. The Telegraph ho opisuje ako politika, ktorého Západ sleduje s nedôverou, zatiaľ čo v Moskve si získal určitú priazeň.
V decembri sa pridal k Orbánovi a Ficovi a odmietol podporiť garanciu úverového balíka Európskej únie pre Ukrajinu v hodnote približne 90 miliárd eur.
Britský denník pripomína aj jeho kontroverzné vyjadrenia, keď zopakoval ruské tvrdenie o tom, že bývalý britský premiér Boris Johnson mal v roku 2022 zmariť možnú mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou.
Zároveň podporil výzvy Budapešti na priame rokovania s Kremľom.
Opatrné brzdenie a záväzky voči Západu
Na druhej strane však Babiš v niektorých otázkach ustúpil. Nezrušil iniciatívu predchádzajúcej vlády na nákup munície pre Ukrajinu a deklaroval, že bude chrániť členstvo krajiny v NATO aj v Európskej únii.
To je v rozpore s postojmi jeho koaličných partnerov zo strany Svoboda a Přímá demokracie, ktorí vystúpenie z týchto štruktúr podporujú.
„Nemáme rovnaký postoj ako Slovensko a Maďarsko. Ukrajinu podporujeme, len nechceme garantovať pôžičky,“ citoval The Telegraph Babišove slová po decembrovom rozhodnutí.
Bulharsko môže zamiešať karty
Situáciu môže ovplyvniť aj vývoj v Bulharsku, kde sa očakávajú ďalšie voľby. Favoritom je bývalý prezident Rumen Radev, ktorý je známy euroskeptickými a proruskými postojmi.
Radev kritizoval vojenskú pomoc Ukrajine aj bezpečnostnú dohodu s Kyjevom, ktorú podpísala súčasná vláda.
Aj tu však platí podobný problém ako pri Slovensku – krajina je silne závislá od financií z Bruselu.
Kľúčový test príde vo Francúzsku
Najväčšiu pozornosť bude Kremeľ venovať budúcoročným prezidentským voľbám vo Francúzsku, kde sa bude hľadať nástupca prezidenta Emmanuela Macrona.
Pôvodná favoritka Marine Le Penová vypadla z hry po odsúdení za spreneveru. Jej politický nástupca Jordan Bardella síce prebral vedenie strany, no Rusko označil za komplexnú bezpečnostnú hrozbu.
To naznačuje, že očakávania Moskvy sa nemusia naplniť.
Pre Kremeľ je prijateľný takmer ktokoľvek
Podľa The Telegraph je však isté jedno – pre Moskvu by bol takmer každý nový líder vo Francúzsku prijateľnejší než Macron.
Vzťahy medzi Parížom a Moskvou sú totiž v súčasnosti na historickom minime a ich ďalšie zhoršenie je už len ťažko predstaviteľné.
