BRATISLAVA - Počas spánku sa u tisícov ľudí odohráva proces, o ktorom nemajú ani tušenie – dýchanie sa im opakovane prerušuje, hladina kyslíka klesá a telo bojuje o vzduch. Ide o staré známe chrápanie. Odborníci upozorňujú, že ide o tichý, no rýchlo sa šíriaci zdravotný problém, ktorý môže stáť za únavou, bolesťami hlavy, poruchami koncentrácie aj zvýšeným rizikom srdcových ochorení.
Syndróm spánkového apnoe patrí medzi najčastejšie poruchy spánku a jeho výskyt v populácii neustále rastie. Ide o ochorenie, pri ktorom počas spánku dochádza k opakovaným epizódam prerušeného alebo výrazne obmedzeného dýchania. Tieto výpadky narúšajú prirodzený priebeh spánku a spôsobujú opakované poklesy hladiny kyslíka v krvi. Napriek pokroku v diagnostike zostáva porucha často nerozpoznaná a neliečená, pričom odborníci upozorňujú, že ide o problém verejného zdravia, ktorý úzko súvisí so zvyšujúcou sa mierou obezity a civilizačných ochorení. Tému vysvetľuje Mgr. Regina Mészáros z Nemocnice AGEL Levice.
Najčastejšou formou ochorenia je obštrukčný syndróm spánkového apnoe (OSAS). Počas spánku dochádza k opakovaným prestávkam v dýchaní a plytkému dýchaniu, čo vedie k dočasnému zastaveniu prúdenia vzduchu do pľúc. Telo reaguje krátkymi mikroprebudeniami, ktoré si pacient väčšinou neuvedomuje. Takéto epizódy sa môžu opakovať desiatky až stovky ráz za noc. Závažnosť ochorenia sa hodnotí podľa počtu týchto prestávok za hodinu spánku.
„K najčastejším klinickým prejavom syndrómu spánkového apnoe patrí hlasné chrápanie, prerušované dýchanie počas spánku, náhle prebúdzanie sprevádzané pocitom dusenia alebo lapania po dychu a nadmerná denná ospalosť. Často sú udávané ranné bolesti hlavy, únava, poruchy koncentrácie, zhoršenie pamäti a podráždenosť,“ ozrejmuje Mészáros, verejný zdravotník levickej nemocnice. Chronická porucha spánku výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu, pracovný výkon aj kvalitu života jednotlivca.
Rizikové faktory a závažné komplikácie
Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí obezita, najmä ukladanie tuku v oblasti krku, ktoré zužuje horné dýchacie cesty. Riziko zvyšuje aj fajčenie, vyšší vek, mužské pohlavie, hypertenzia, konzumácia alkoholu či sedatív a anatomické predispozície, ako sú zväčšené mandle alebo deviácia nosovej priehradky.
Neliečené spánkové apnoe môže viesť k závažným komplikáciám. Opakované poklesy kyslíka nadmerne zaťažujú kardiovaskulárny systém a zvyšujú riziko vysokého tlaku, ischemickej choroby srdca, arytmií, mozgovej príhody či cukrovky 2. typu. Štúdie zároveň poukazujú na súvislosť s depresiami, úzkosťami a poruchami kognitívnych funkcií.
Diagnostika a liečba
Diagnostika začína skríningom pomocou dotazníkov a pulzoxymetra. Ak je index desaturácií vyšší ako 5 za hodinu a pacient má pozitívnu spánkovú anamnézu, nasleduje vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Štandardom je polysomnografia, počas ktorej sa monitoruje dýchanie, srdcová činnosť, mozgové vlny aj saturácia kyslíkom počas minimálne šesťhodinového spánku.
Liečba môže byť konzervatívna, medikamentózna alebo pomocou orálnych pomôcok, no najúčinnejšou metódou je neinvazívna podporná ventilačná liečba. „Ide o aplikáciu ventilačnej podpory formou kontinuálneho pozitívneho tlaku pomocou prístroja,“ vysvetľuje Mészáros. Súčasťou terapie je aj úprava životného štýlu, redukcia hmotnosti, pravidelný pohyb, obmedzenie alkoholu a nefajčenie.
Syndróm spánkového apnoe je závažné chronické ochorenie, ktoré výrazne ovplyvňuje fyzické aj psychické zdravie. Včasná diagnostika a správna liečba dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života a predísť vážnym komplikáciám. Odborníci preto apelujú na zvýšenú pozornosť nielen v klinickej praxi, ale aj v prevencii a osvete, keďže počet pacientov s týmto ochorením neustále rastie.
