TEHERÁN - Teherán predstavil Washingtonu desaťbodový návrh na zastavenie bojov. Kľúčové požiadavky sú tvrdé – od sankcií až po jadrový program.
Napätie na Blízkom východe sa môže posunúť do novej fázy. Irán totiž predložil Spojeným štátom komplexný návrh, ktorý má podľa Teheránu otvoriť cestu k zastaveniu konfliktu.
Zásadné podmienky však ukazujú, že nepôjde o jednoduché rokovania.
Tvrdé požiadavky: jadro aj sankcie
Podľa iránskych médií plán počíta s tým, že Washington akceptuje pokračovanie iránskeho programu obohacovania uránu. Zároveň Teherán trvá na úplnom zrušení všetkých sankcií, ktoré na krajinu uvalili Spojené štáty aj ich partneri.
Dokument zverejnila iránska Najvyššia rada pre národnú bezpečnosť. Okrem jadrového programu obsahuje aj princíp vzájomného nenapadania či zachovanie iránskej kontroly nad strategicky dôležitým Hormuzským prielivom, informovali štátna televízia a agentúra Mehr.
Ďalšie podmienky: OSN, armáda aj odškodnenie
Irán ide ešte ďalej. V návrhu žiada zrušenie všetkých rezolúcií namierených proti Islamskej republike, ktoré prijala Bezpečnostná rada OSN aj vedenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
Súčasťou požiadaviek je aj finančné odškodnenie pre Teherán, stiahnutie amerických vojsk z regiónu a okamžité zastavenie bojov na všetkých frontoch. To sa týka aj južného Libanonu, kde ozbrojené krídlo Hizballáhu – blízky spojenec Iránu – pokračuje v stretoch s Izraelom.
Pakistan tvrdí: dohoda je na stole
Do diania vstúpil aj Pakistan. Premiér Šehbaz Šarif v stredu vyhlásil, že Spojené štáty, Irán aj ich spojenci súhlasili s prímerím naprieč celým regiónom.
Podľa jeho slov ide o výsledok pakistanského sprostredkovania, ktoré malo zastaviť konflikt trvajúci viac než päť týždňov, uvádza agentúra AFP.
Trump cúvol od hrozieb
Americký prezident Donald Trump ešte v ten istý deň potvrdil, že Washington pristúpil na dvojtýždňové prímerie.
K rozhodnutiu došlo tesne pred uplynutím ultimáta, ktoré dal Teheránu – ten mal opäť otvoriť Hormuzský prieliv, inak čelil hrozbe rozsiahlych útokov na civilnú infraštruktúru.
Iránska Najvyššia rada pre národnú bezpečnosť tento vývoj okamžite interpretovala ako svoje víťazstvo. Tvrdí, že Spojené štáty v skutočnosti prijali iránske podmienky na zastavenie bojov.
Krehká nádej na dohodu
Samotný Trump pripustil, že k posunu viedol pokrok v rokovaniach. Zároveň potvrdil existenciu desaťbodového návrhu, ktorý označil za reálny základ pre ďalšie diskusie.
Podľa jeho slov by konečná dohoda mohla vzniknúť už počas dvojtýždňového prímeria.
Či sa však tvrdé požiadavky Teheránu pretavia do skutočného mieru, zostáva zatiaľ otvorenou otázkou.
Mýto za lode
Do uniknutých detailov iránskeho návrhu pribudla mimoriadne citlivá požiadavka: Teherán chce zaviesť poplatky za každý prechod cez strategický Hormuzský prieliv. Podľa informácií, ktoré priniesli Reuters a The New York Times, by výška „mýta“ závisela od typu lode, nákladu a ďalších faktorov, pričom v niektorých prípadoch sa hovorí až o sume okolo dvoch miliónov dolárov za plavidlo.
Irán údajne plánuje tieto príjmy deliť s Ománom a použiť ich na obnovu infraštruktúry zničenej počas konfliktu výmenou za vzdanie sa reparácií. Objavili sa aj neoverené správy, že niektoré lode už mali takýto poplatok zaplatiť, dokonca v čínskych jüanoch alebo kryptomenách. Zatiaľ však ide len o predmet rokovaní – Teherán totiž pod tlakom Donalda Trumpa dočasne súhlasil s otvorením prielivu bez výberu poplatkov, pričom o definitívnej podobe tohto návrhu sa má rokovať v najbližších dňoch v Islamabade.
