NEW YORK - Krv v stolici bola pre Tatu prvým signálom, že niečo nie je v poriadku. To, čo spočiatku vyzeralo ako bežný zdravotný problém mladého človeka, sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenilo na diagnózu, ktorá jej obrátila život naruby — rakovina hrubého čreva v 4. štádiu. Z plánov na rodinu, nový dom a pokojný život sa stal boj o budúcnosť.
Dlhé roky si myslela, že nepríjemné pocity v bruchu patria k bežnému životu ženy s pravidelným menštruačným cyklom. Niektoré jej kamarátky mali Crohnovu chorobu či ulceróznu kolitídu, takže občasné tráviace ťažkosti ju nevyviedli z miery. Všetko sa však zmenilo v apríli, keď si 26‑ročná Američanka Mariana Tata všimla krv v stolici — jeden z najčastejších varovných príznakov rakoviny hrubého čreva u mladých dospelých, opisuje portál Future Science.
Spomína, že krv v stolici ju už trochu vyľakala. Keď príznak nezmizol ani po mesiaci, rozhodla sa kontaktovať svojho praktického lekára. Ten najskôr predpokladal hemoroidy, oveľa bežnejšiu a neškodnejšiu príčinu. No pretože Mariana mala v minulosti diagnostikovanú anémiu a jej ťažkosti sa náhle zhoršili, lekár odporučil preventívne abdominálne vyšetrenie. To odhalilo niečo oveľa vážnejšie — 20‑centimetrový nádor na jednom z vaječníkov.
Diagnóza, ktorá Mariane zmenila život
Tatu okamžite poslali do nemocnice v Syrakúzach v štáte New York. Ďalšie testy priniesli zdrvujúcu správu. Odhalili jej rakovinu hrubého čreva v 4. štádiu, ktorá sa už rozšírila na brušnú stenu. Krátko nato jej chirurgovia odstránili oba vaječníky aj vajíčkovody — zákrok, ktorý znamenal, že už nebude môcť mať biologické deti.
„Keď ste mladí, vôbec vám nenapadne, že by to mohol byť rakovina. Rakovina hrubého čreva mi ani len nenapadla,“ hovorí. Ešte pred diagnózou sa so svojím priateľom rozprávali o budúcnosti — o kúpe domu, o rodine. Plány sa však zrútili v priebehu niekoľkých dní.
Počas operácie lekári zistili, že aj druhý vaječník je vážne poškodený. „Nebola žiadna možnosť zachrániť moje vajíčka,“ vysvetľuje. Ak by sa v budúcnosti rozhodla pre dieťa, musela by sa spoliehať na darované vajíčka alebo embryá. Momentálne sa však sústredí len na liečbu a zotavenie.
Finančný tlak a nový životný režim
Rakovina priniesla aj finančné problémy. Kým dosiahla poistnú spoluúčasť, musela si sama hradiť pohotovosť, CT vyšetrenia, zobrazovanie brucha či krvné testy. Priatelia jej založili zbierku, no účty stále pribúdajú. „Je to veľmi ťažké, najmä keď máte dvadsať alebo tridsať a plánujete míňať peniaze na úplne iné veci — a zrazu príde rakovina. Musíte prehodnotiť, na čo vlastne míňate,“ hovorí.
Chemoterapia jej úplne zmenila každodenný život. Pred každým cyklom odchádza z bytu, ktorý zdieľa s priateľom, a presúva sa k rodičom. „Moja mama je tá, ktorá ma doslova dáva dokopy,“ hovorí. Pomáha jej s liekmi, stará sa o ňu počas najťažších dní po chemoterapii. „Moja rodina je úžasná. Myslím, že som silná len vďaka nim — nesú ma, keď ja už nevládzem,“ dodáva.
Lekári jej pred chemoterapiou odstránili časť hrubého čreva. Napriek tomu má pocit, že sa zotavuje lepšie než niektorí pacienti, s ktorými sa rozprávala. V týždňoch medzi chemoterapiami sa cíti takmer normálne. No keď jej odpoja infúznu pumpu, prichádzajú najťažšie dni. „Je to ako facka, ktorá vám každé dva týždne pripomenie, že ste chorí. Je to moja nová realita,“ priznáva.
Zatiaľ je jej stav stabilizovaný a rakovina nepostupuje. Mariana pracuje na Utica University, kde aj študovala, no momentálne je na krátkodobej a dlhodobej PN. Podporu našla aj medzi ľuďmi s rovnakou diagnózou. Spojila sa s pacientmi cez Colorectal Cancer Alliance a online skupiny. „Na začiatku som nevedela, čo robiť. Cítila som sa úplne sama,“ priznáva. Zdieľanie skúseností jej pomohlo cítiť sa menej izolovaná.
Mladých vyzýva, aby chodili k lekárovi a žiadali vyšetrenia
Tata dnes upozorňuje na rastúci počet prípadov rakoviny hrubého čreva u mladých dospelých. Verí, že mladí ľudia často spadajú do „zabudnutej skupiny“, pri ktorej lekári vážne diagnózy neočakávajú. „Choďte k lekárovi, nech je to akokoľvek malé. To, čo som považovala za maličkosť, sa ukázalo ako obrovský problém,“ hovorí.
Zároveň vyzýva ľudí, aby sa nebáli pýtať na ďalšie vyšetrenia či druhý názor. Mnohí lekári podľa nej rakovinu u mladých pacientov s krvácaním do stolice vôbec nezvažujú. „Ak by môj lekár neodporučil CT alebo abdominálne vyšetrenie, neviem, kde by som dnes bola,“ dodáva na záver.
