BRUSEL - Európska únia čelí dôsledkom konfliktu na Blízkom východe. Brusel pripravuje balík opatrení, ktorý má zmierniť dopady na domácnosti aj firmy.
Európa vstupuje do obdobia, ktoré nebude ani krátke, ani jednoduché. Vplyv vojny na Blízkom východe zasahuje energetické trhy naplno a podľa Európskej komisie bude tento tlak pretrvávať ešte dlhý čas.
Na situáciu upozornil eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen po rokovaní ministrov energetiky členských štátov EÚ. Podľa jeho slov sa Brusel už pripravuje na konkrétne kroky, ktoré majú pomôcť zvládnuť narastajúce náklady.
Ilúzie bokom: rýchle riešenie nepríde
Komisár otvorene priznal, že očakávať rýchly návrat k stabilite by bolo naivné. „Nemali by sme si nahovárať, že dôsledky tejto krízy budú krátkodobé – nebudú,“ vyhlásil po stretnutí.
Aj keby sa konflikt skončil okamžite, energetická situácia by sa podľa neho nezlepšila zo dňa na deň. Dôvod je zásadný – infraštruktúra v oblasti Perzského zálivu utrpela rozsiahle škody a jej obnova bude trvať.
Brusel chystá konkrétne opatrenia
Európska komisia preto pripravuje balík zásahov, ktorý má uľaviť domácnostiam aj podnikateľom. Medzi návrhmi sú napríklad:
- zníženie daní z elektriny
- úprava poplatkov za prenos energie
- podpora verejnej dopravy
- motivácia k zdieľaniu áut
- úspornejší štýl jazdy
Zaznela aj výzva, aby ľudia pracovali z domu všade tam, kde je to možné. Členské štáty by zároveň mohli zvážiť zníženie maximálnej rýchlosti na diaľniciach o 10 km/h či zavedenie systému „pár–nepár“ pre osobné vozidlá. Systém pár–nepár znamená, že autá môžu jazdiť len v tie dni, ktoré zodpovedajú poslednému číslu na ich ŠPZ – párne v párne dni a nepárne v nepárne dni.
Ceny energií vystrelili prudko nahor
Dáta, ktoré Jørgensen predstavil, ukazujú dramatický vývoj:
- cena plynu v EÚ stúpla približne o 70 %
- ropa zdražela asi o 60 %
- za jediný mesiac zaplatila Únia o 14 miliárd eur viac za dovoz fosílnych palív
Tieto čísla jasne naznačujú, aký silný tlak dopadá na európske ekonomiky.
Koordinácia a cieľ: nezávislosť
Komisár zdôraznil, že reakcia členských krajín musí byť jednotná a premyslená. Opatrenia majú byť presne zacielené a len dočasné, aby nevytvorili ďalšie problémy.
Zároveň upozornil, že Európa nesmie stratiť zo zreteľa svoj strategický cieľ – odstrihnúť sa od závislosti na dovážaných fosílnych palivách.
„Táto kríza opäť odhalila našu slabinu – zraniteľnosť voči externým energetickým šokom, ktorá priamo súvisí s našou závislosťou od dovozu,“ uviedol.
Energetická nezávislosť ako nutnosť
Záver je podľa Bruselu jednoznačný: cesta vedie cez energetickú sebestačnosť.
Tá už nie je len otázkou klimatických cieľov, ale stáva sa strategickou prioritou z pohľadu ekonomiky aj bezpečnosti.
Európa tak stojí pred rozhodnutím, ktoré môže zásadne ovplyvniť jej budúcnosť.
