WASHINGTON - Americký prezident zvažuje ukončenie vojenských operácií proti Iránu a presun konfliktu do diplomatickej roviny, hoci strategická námorná trasa môže zostať uzavretá.
Washington mení stratégiu
Prezident USA Donald Trump zvažuje ukončenie vojny proti Iránu, aj keby Hormuzský prieliv zostal prevažne uzavretý. Informoval o tom denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy.
Podľa týchto informácií by takýto krok znamenal, že Teherán si naďalej udrží výraznú kontrolu nad jednou z najdôležitejších obchodných trás sveta. Zároveň by sa odložila náročná vojenská operácia, ktorá by mala zabezpečiť jej plné znovuotvorenie.
Rýchle víťazstvo namiesto dlhej vojny
Trump a jeho poradcovia v posledných dňoch dospeli k záveru, že snaha o otvorenie prielivu by konflikt výrazne predĺžila nad pôvodne plánovaných štyri až šesť týždňov.
Nová stratégia preto počíta s tým, že Spojené štáty dosiahnu svoje hlavné vojenské ciele – oslabenie iránskeho námorníctva a zničenie zásob rakiet – a následne prejdú k diplomatickému tlaku na Teherán.
Ak by Irán neustúpil, Washington by sa podľa zdrojov snažil presvedčiť spojencov v Európe a oblasti Perzského zálivu, aby prevzali iniciatívu pri obnovení plavby cez strategický prieliv. V hre síce zostávajú aj ďalšie vojenské možnosti, tie však momentálne nie sú prioritou.
Tvrdé odkazy z Bieleho domu
Trump zároveň pritvrdil aj vo verejných vyjadreniach. Na svojej platforme Truth Social pohrozil Iránu zničením energetickej infraštruktúry, ak nedôjde k rýchlej dohode a okamžitému otvoreniu Hormuzského prielivu.
Táto úžina patrí medzi najkritickejšie body globálneho obchodu – za bežných okolností ňou prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy.
Izrael hlási pokrok na fronte
Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael už splnil viac než polovicu cieľov v konflikte s Iránom. V rozhovore pre americkú televíziu Newsmax však odmietol špekulovať o termíne jeho ukončenia.
Podľa Netanjahua izraelské sily zasiahli kľúčové prvky iránskej vojenskej mašinérie vrátane raketových systémov, zbrojných fabrík aj odborníkov napojených na jadrový program.
„Irán je dnes slabší a my sme silnejší,“ zdôraznil izraelský líder.
Jadrová hrozba ako hlavný cieľ
Netanjahu zároveň upozornil, že Teherán sa snaží vyvinúť jadrové zbrane a prostriedky na ich použitie aj proti Spojeným štátom.
Podľa neho je cieľom vojenských operácií práve zabrániť tomu, aby Irán takúto schopnosť získal. Konflikt tak podľa Izraela nie je len regionálnou záležitosťou, ale otázkou globálnej bezpečnosti.
