ABÚ ZABÍ - Spojené arabské emiráty prehodnocujú svoj postoj k vojne s Iránom a zvažujú vojenské zapojenie pri otvorení kľúčovej námornej trasy.
Doteraz sa snažili držať bokom, no situácia ich prinútila prehodnotiť stratégiu. Spojené arabské emiráty signalizujú zásadný obrat – chcú sa pripojiť k operáciám zameraným na opätovné spriechodnenie Hormuzského prielivu po boku Spojených štátov a ich partnerov.
Na možný vstup Emirátov do konfliktu upozornil denník The Wall Street Journal. Ak by k tomu došlo, išlo by o prvú krajinu z oblasti Perzského zálivu, ktorá by sa po iránskych útokoch priamo zapojila do vojenských akcií.
Tlak na OSN a vznik koalície
Podľa dostupných informácií sa predstavitelia Emirátov snažia presadiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by umožnila vojenský zásah v oblasti.
Zdroje hovoria, že americkí, európski aj ázijskí partneri vyzývajú Abu Zabí, aby stálo na čele širšej koalície, ktorej cieľom by bolo zabezpečiť voľný pohyb lodí – aj za cenu použitia sily.
Zdržanlivosť nahrádza tvrdší postoj
Ešte donedávna sa Emiráty snažili vyhnúť tomu, aby boli vnímané ako aktívny účastník konfliktu. Realita posledných týždňov však tento postoj zmenila.
Irán podľa regionálnych zdrojov vypustil na územie Emirátov tisíce dronov a rakiet. Útoky zasiahli aj civilné ciele vrátane hotelov a letísk v Dubaji, čo vyvolalo obavy z eskalácie.
Jeden z predstaviteľov krajín Perzského zálivu priznal, že ešte pred vypuknutím bojov vnímali Irán ako komplikovaného, no predvídateľného suseda. Súčasný vývoj však podľa neho ukázal úplne inú tvár režimu v Teheráne.
Obavy z globálnych dôsledkov
V hre nie je len regionálna bezpečnosť. Podľa predstaviteľov Emirátov môže Irán v snahe prežiť zájsť až tak ďaleko, že úplne uzavrie Hormuzský prieliv – jednu z najdôležitejších obchodných tepien sveta.
Takýto krok by mal okamžitý dopad na globálnu ekonomiku.
Prípravy na operácie v prielive
Emiráty už preverujú svoje možnosti, ako prispieť k zabezpečeniu oblasti. Hovorí sa o odmínovaní, logistickej podpore aj ďalších operáciách potrebných na udržanie bezpečnej plavby.
Ministerstvo zahraničných vecí krajiny zároveň zdôraznilo, že vo svete existuje široká zhoda na potrebe zachovať voľný pohyb lodí v prielive. Odkazuje pritom aj na rezolúcie OSN, ktoré odsudzujú jeho blokovanie.
Citlivé body: strategické ostrovy
Podľa zdrojov z Emirátov by Spojené štáty mali zvážiť aj obsadenie strategických ostrovov v oblasti, vrátane ostrova Abú Músa, ktorý je dlhodobo pod kontrolou Iránu, no nárokujú si ho aj Emiráty.
Zlom v politike Dubaja
Zmena postoja predstavuje výrazný obrat. Dubaj bol dlhodobo ekonomicky prepojený s Iránom a ešte pred vypuknutím konfliktu sa snažil sprostredkovať dialóg medzi Washingtonom a Teheránom.
Dnes však situácia vyzerá inak – bezpečnostné riziká prevážili nad snahou o neutralitu.
Hrozba ďalšej eskalácie
Možné zapojenie Emirátov môže napätie v regióne ešte viac vystupňovať – a to aj po skončení bojov.
Irán už varoval, že zaútočí na infraštruktúru každého štátu, ktorý podporí operácie proti jeho územiu. Medzi menovanými krajinami figurujú aj samotné Emiráty.
Trump: Amerika sa stiahne
Donald Trump naznačil, že Spojené štáty plánujú ukončiť svoje operácie proti Iránu v horizonte niekoľkých týždňov.
Po skončení konfliktu by podľa neho USA nemali niesť zodpovednosť za bezpečnosť Hormuzského prielivu. „Nie je dôvod, aby sme to robili my. Bude to na krajinách, ktoré túto trasu využívajú,“ vyhlásil prezident.
Rozhodujúce dni pre región
Blízky východ sa tak môže ocitnúť na prahu ďalšej fázy konfliktu. Rozhodnutie Emirátov zapojiť sa – alebo zostať bokom – môže zásadne ovplyvniť vývoj v celom regióne.
