WASHINGTON/JERUZALEM - Americký prezident Donald Trump tvrdí, že konflikt s Iránom sa blíži ku koncu. V zákulisí sa však objavujú rozdiely medzi Washingtonom a Jeruzalemom o tom, ako a kedy vojnu ukončiť.
Trump: Irán je vojensky zničený
Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna s Iránom sa môže čoskoro skončiť. V telefonickom rozhovore pre televíziu CBS povedal, že iránska armáda je po sérii útokov prakticky paralyzovaná.
„Myslím si, že vojna je v podstate hotová,“ uviedol Trump zo svojho golfového rezortu na Floride. Podľa jeho slov Irán prišiel o kľúčové vojenské kapacity. „Nemajú námorníctvo, komunikácie ani letectvo. Ich rakety sú rozptýlené a drony ničíme jeden za druhým, vrátane ich výrobných zariadení,“ dodal americký prezident.
Americká armáda zároveň oznámila, že počas prvého týždňa operácií zasiahla viac než 3000 iránskych cieľov. Trump toto hodnotenie komentoval slovami, že z vojenského hľadiska Iránu „takmer nič nezostalo“.
Spojenci sa rozchádzajú
Práve Trumpove vyjadrenia o možnom konci konfliktu však podľa denníka The Wall Street Journal otvárajú novú komplikáciu. Spojené štáty a Izrael totiž nemusia mať rovnaký pohľad na to, kedy by mali boje skončiť a za akých podmienok.
Od začiatku konfliktu, ktorý vypukol 28. februára, je komunikácia medzi Trumpom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom mimoriadne intenzívna. Podľa amerických zdrojov spolu hovoria takmer každý deň, niekedy aj niekoľkokrát.
Netanjahu zároveň rokoval aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a prezidentovým zaťom Jaredom Kushnerom, ktorý pôsobí ako vyslanec pre iránsku otázku.
Diskusie sa sústreďujú najmä na aktuálny priebeh vojny a možné scenáre jej ukončenia.
Obavy v Bielom dome
Vo Washingtone však rastie nervozita z toho, že Izrael by mohol chcieť pokračovať v operáciách aj v prípade, že Spojené štáty začnú ustupovať z bombardovacej kampane.
Izraelskí predstavitelia síce podľa amerických zdrojov naznačujú, že svoje operácie zastavia po skončení americkej intervencie, no americká administratíva si tým nie je úplne istá.
Trump údajne svojim poradcom povedal, že chce konflikt uzavrieť za vlastných podmienok. Verí pritom, že má schopnosť zastaviť boje vždy, keď uzná, že vojenské ciele boli splnené.
Túto pozíciu potvrdila aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. „O ukončení amerického zapojenia rozhodne vrchný veliteľ v momente, keď bude presvedčený, že vojenské ciele boli naplnené a hrozba iránskeho režimu odstránená,“ povedala novinárom.
Izrael pritvrdzuje
Aj napriek úzkej koordinácii sa však v stratégii oboch spojencov objavujú rozdiely.
Izrael pokračuje v likvidácii vysokopostavených iránskych predstaviteľov a zároveň rozširuje zoznam cieľov. Útoky sa podľa dostupných informácií začali zameriavať aj na ropný sektor Iránu, čo by mohlo výrazne oslabiť ekonomiku krajiny a zvýšiť tlak na zmenu režimu.
Washington však s týmto prístupom nesúhlasí. Americkí predstavitelia podľa servera Axios Izraelu odkázali, že administratíva nie je spokojná s útokmi na iránsku energetickú infraštruktúru a nechce, aby sa podobné operácie opakovali bez súhlasu USA.
Netanjahu: „Lámeme im kosti“
Len niekoľko hodín po Trumpovom vyjadrení, že vojna sa môže blížiť ku koncu, Netanjahu zopakoval ambiciózne ciele izraelskej operácie. „Naším cieľom je umožniť iránskemu ľudu, aby sa zbavil tyranie. V konečnom dôsledku je to na nich,“ povedal izraelský premiér.
Zároveň zdôraznil, že izraelské operácie majú na iránsky režim tvrdý dopad. „Niet pochýb o tom, že im našimi krokmi lámeme kosti, a napriek tomu pokračujeme,“ dodal.
Expert: Dohoda môže byť problém
Možné scenáre ďalšieho vývoja nedávno v rozhovore pre Aktuálně.cz načrtol expert na Blízky východ Břetislav Tureček. Podľa neho by Spojené štáty mohli mať záujem na diplomatickom ukončení konfliktu, no Izrael by sa s takýmto riešením nemusel uspokojiť. „Izrael by sa pokojne mohol pokúsiť takúto dohodu zablokovať,“ upozornil Tureček.
Zároveň dodal, že v súčasnej situácii je len ťažko predstaviteľné, že by iránske vedenie prijalo myšlienku dohody s Washingtonom.
Irán mení taktiku
Medzitým sa podľa denníka The New York Times mení aj spôsob, akým Irán reaguje na pokračujúce bombardovanie.
Podľa vysokých predstaviteľov amerického ministerstva obrany sa iránske jednotky začali viac sústreďovať na útoky proti kľúčovým systémom protivzdušnej obrany a radarom, ktoré využívajú americké sily v regióne.
K tejto zmene stratégie došlo približne jedenásť dní po začiatku konfliktu, keď sa Teherán snaží prispôsobiť intenzite americko-izraelských operácií.
