BRATISLAVA - Stačí jedna nevinná prechádzka lesom či piknik na lúke a domov si môžete priniesť suvenír, ktorý vám zničí život. Aktivita kliešťov s príchodom tepla prudko stúpa a lekári bijú na poplach. Tieto drobné beštie prenášajú ochorenia, ktoré v úvode pripomínajú obyčajnú chrípku, no v skutočnosti vám môžu spôsobiť zápal mozgu alebo doživotné poškodenie kĺbov. Vieme, akým najčastejším chybám sa pri ich odstraňovaní vyhnúť a čo si na koži všímať, kým nie je neskoro.
Kliešte sú aktívne už pri teplote nad 5 stupňov Celzia a na svoje obete číhajú v tráve či kríkoch. Lekári sa každoročne stretávajú s pacientmi, u ktorých sa po prisatí kliešťa rozvinuli infekčné ochorenia. Najčastejšie ide o lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Obe ochorenia sa v úvodných štádiách môžu prejavovať veľmi podobne. „Najčastejšie sa objavia chrípkové príznaky, horúčka, bolesť hlavy a svalov či nevoľnosť,“ opisuje chirurg handlovskej nemocnice Dalibor Pružinec.
Kým pri kliešťovej encefalitíde môže podľa neho po ústupe prvotných príznakov nasledovať druhá, závažnejšia fáza ochorenia, pri ktorej dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému, lymská borelióza sa typicky prejavuje aj charakteristickým kožným príznakom. Typickým znakom je červený kruh s bielym stredom na koži. Pozor však! Nemusí sa objaviť len tam, kde bol kliešť prisatý, ale môže na tele migrovať.
Neliečená borelióza môže viesť k poškodeniu kĺbov, nervového systému alebo srdca. Kliešťová encefalitída je zas vírusové ochorenie, proti ktorému existuje účinné očkovanie, no špecifická liečba zatiaľ neexistuje a terapia je len podporná. Približne tretina infikovaných pacientov pritom nemá žiadne príznaky, ďalšia časť prekoná len mierne ťažkosti, no u zvyšných môže ochorenie prepuknúť naplno a spôsobiť zápal mozgu alebo mozgových blán.
Najväčšie chyby
Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v oblastiach s vyššou vegetáciou, na okrajoch lesov, v krovinách či vo vysokej tráve. Počas pobytu v prírode je preto vhodné voliť oblečenie, ktoré zakrýva čo najväčšiu časť tela, ideálne svetlej farby, na ktorej je kliešť ľahšie viditeľný.
Ak si na tele nájdete prisatého cudzopasníka, zabudnite na rady starých materí. „Nepoužívajte olej, alkohol ani masť. Tieto látky môžu zvýšiť riziko infekcie,“ varuje farmaceut Erik Novanský z Dr. Max. Kliešť sa totiž začne dusiť a do vašej rany vyvráti infikovaný obsah svojich vnútorností.
Ako ho vybrať správne?
- Použite jemnú pinzetu alebo špeciálny háčik.
- Uchopte ho čo najbližšie pri koži.
- Ťahajte plynulo a kolmo nahor, kliešťa nevykrúcajte.
- Miesto ihneď vydezinfikujte a sledujte aspoň dva týždne.
Okrem klasických sprejov s látkou DEET odborníci odporúčajú aj podporu imunity zvnútra. Zaujímavosťou je, že kliešťom „nevonajú“ ľudia, ktorí konzumujú cesnak, cibuľu alebo užívajú B-komplex. Tieto látky totiž menia pach potu, ktorý parazity odpudzuje.
Po každom návrate z prírody je kľúčová dôkladná kontrola celého tela. Kliešte milujú vlhké a teplé miesta – slabiny, podpazušie, jamky pod kolenami či oblasť za ušami. Keďže si miesto na prisatie hľadajú aj niekoľko hodín, sprcha hneď po návrate domov ich môže spláchnuť skôr, než stihnú zaútočiť.
