MAR-A-LAGO - Donald Trump vyjadril nespokojnosť s nástupom Modžtabu Chameneího do čela Iránu. Na tlačovej konferencii naznačil, že Washington by chcel mať vplyv na to, kto bude krajinu viesť – a pripomenul príklad z Venezuely, kde podľa neho zmena moci poslúžila americkým záujmom.
„Som veľmi sklamaný“
Americký prezident Donald Trump otvorene priznal rozčarovanie nad tým, že sa v iránskom vedení objavilo meno Modžtabu Chameneího, syna doterajšieho najvyššieho vodcu. Na tlačovej konferencii vo svojom sídle Mar-a-Lago síce priamo neodpovedal na otázku, či sa nový iránsky vodca môže stať cieľom amerických operácií, už skôr však naznačil, že takýto vývoj nepovažuje za prijateľný. „Nerobím všetko toto len preto, aby sme nakoniec mali ďalšieho Chameneího,“ povedal ešte minulý týždeň.
Vo štvrtok svoje stanovisko zopakoval a zdôraznil, že Chameneího syn je pre Washington „neakceptovateľnou“ voľbou. Podľa Trumpa by mal Irán viesť niekto, kto krajine prinesie „harmóniu a mier“. Americký prezident zároveň vysvetlil, prečo chce, aby Spojené štáty mali pri výbere budúceho lídra v Teheráne významné slovo. „Je to preto, aby sme sa tam nemuseli každých päť rokov vracať a robiť to celé znova,“ uviedol.
Príklad z Venezuely
Trump zároveň naznačil, aký model by si pre Irán predstavoval. Ako príklad uviedol situáciu vo Venezuele. Tam podľa jeho slov americké špeciálne jednotky začiatkom roka zadržali prezidenta Nicolása Madura, ktorého chcú americké úrady postaviť pred súd v súvislosti s obvineniami z pašovania drog. Informuje o tom portál aktualne.cz.
Po jeho zadržaní sa dočasnou prezidentkou stala dovtedajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Nové vedenie krajiny následne pristúpilo na viacero požiadaviek Washingtonu. Venezuela obmedzila vplyv Číny a Ruska, zastavila dodávky ropy na Kubu, prepustila väznených cudzincov – medzi nimi aj Čecha Jana Darmovzala – a obnovila export ropy do Spojených štátov za podmienok výhodných pre americkú stranu. Za tieto kroky Trump ponechal Rodriguezovú aj s jej politickým okolím pri moci.
„Model Venezuela“ pre Irán
Podľa Trumpových slov by podobný scenár mohol fungovať aj v Iráne. „Videli sme to vo Venezuele. Je tam tá žena – Delcy – prezidentka, veľmi rešpektovaná osoba a robí dobrú prácu,“ povedal. Zároveň pripomenul skúsenosť z Iraku po americkej invázii v roku 2003, keď Spojené štáty rozpustili armádu, bezpečnostné zložky aj politické štruktúry spojené s režimom Saddáma Husajna. „Vyhodili sme všetkých – policajtov, vojakov aj politikov. Nikto nezostal. A ľudia sa potom obrátili k Islamskému štátu. To nechceme,“ vyhlásil Trump.
Z jeho slov vyplýva, že Washington by podľa tejto predstavy režim v Teheráne úplne nezlikvidoval. Naopak – existujúca mocenská štruktúra by mohla zostať, pokiaľ by ju viedli ľudia ochotní spolupracovať so Spojenými štátmi. Takýto scenár však podľa mnohých analytikov sotva pripadá do úvahy v prípade Modžtabu Chameneího, ktorému počas amerických útokov zahynuli členovia rodiny.
Nádeje exilového princa
Trumpove slová zároveň predstavujú nepríjemnú správu pre Kýrosa Rézu Pahlavího, syna posledného iránskeho šáha. Pahlaví žije od islamskej revolúcie v roku 1979 v exile v Spojených štátoch a snaží sa vystupovať ako možná prechodná autorita po páde súčasného režimu. Jeho plánom je viesť krajinu len dočasne a následne umožniť referendum o budúcej politickej podobe Iránu.
Medzi iránskou diasporou má určitú podporu, no nie je jasné, či by bol prijateľný pre väčšinu obyvateľov samotného Iránu. Režim jeho otca bol síce orientovaný na Západ a snažil sa krajinu modernizovať, zároveň však čelil kritike za tvrdé potláčanie politickej opozície. Trump už v minulosti naznačil, že Pahlaví naňho pôsobí sympaticky, podľa neho by však Iránu mal vládnuť človek, ktorý priamo pochádza z krajiny.
