HELSINKI – Rusi utrpeli vo vojne na Ukrajine rozsiahle straty. Plánovaná rýchla operácia na obsadenie metropoly a strategických miest sa zmenila na dlhotrvajúci konflikt. Frontová línia sa zastavila pred nejakým časom a výrazne sa neposúva jedným ani druhým smerom. Moskve sa nielenže nepodarilo obsadiť centrum moci Kyjev, ale vo vojen stratila oveľa viac, ako spočiatku plánovala.
Mnohí analytici prirovnávajú rýchly útok na Venezuelu, ktorý podnikli USA začiatkom tohto roku, k plánovanej ruskej operácii na Ukrajine. Faktom ale zostáva, že tieto dve ofenzívy sa líšia diametrálne. Trump jedným útokom zneškodnil obranu Venezuely a prezidenta spoločne s manželkou premiestnili špeciálne jednotky do New Yorku na súdny proces.
Nepriaznivý stav pre Kremeľ
Prezident Putin plánoval obsadiť Ukrajinu podobným spôsobom. Mohutná ofenzíva začala nadránom 24. februára 2022 a trvá dodnes. Na Ukrajine sa bojuje už viac ako štyri roky. Dlhé obdobie vojny sa muselo na Rusku nejako podpísať. Ako uvádza fínsky prezident Alexander Stubb, Rusi podľa neho neutrpeli len vojnovú porážku.
"Rusko prehralo po vojenskej, strategickej aj ekonomickej stránke," povedal Stubb pre nórsky denník VG s tým, že Ukrajina sa nenachádza v tak zložitej situácii, ako Fínsko v roku 1944. Vo vojne proti ZSSR prišlo o Karéliu, zaplatilo vysoké reparácie a stratilo akékoľvek bezpečnostné záruky. Súčasnú podporu Západu vidí ako kľúčovú vzhľadom na postoj Moskvy. "Kyjev má neustálu podporu zo strany USA aj Európy. V tejto vojne smeruje k víťazstvu," dodal.
Ďalej pripustil, že Moskva síce kontroluje nejakú časť územia Ukrajiny, ale rozhodne to nie je to, čo pôvodne plánovala. Kľúčové a politické ciele zostali nenaplnené. "Rozsah ruských strát obmedzuje možnosť ďalších útočných akcií. Pre Kremeľ je to veľmi nepriaznivý stav," hovorí.
"Ukrajina nemusí akceptovať podmienky stanovené Kremľom výmenou za prežitie," podotkol fínsky prezident, no na druhej očakáva zvýšenú ruskú vojenskú prítomnosť v regióne.
Lepšie riešenie konfliktov na pôde OSN
Stubb navrhuje reformu Osn v oblasti riešenia konfliktov. Poukazuje na obmedzenie práva veta stálych členov Bezpečnostnej rady. Medzi týmito piatimi krajinami je aj Rusko. "Súčasný model je nezlučiteľný s aktuálnymi prebiehajúcimi konfliktami. Potrebujeme nový systém, ktorý spája obranu demokracie s hodnotením situácie na medzinárodnej scéne," zhodnotil na záver fínsky prezident Alexander Stubb.
