WASHINGTON/TEHERÁN - Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom prudko rastie. Prezident Donald Trump oznámil, že si dáva desať dní na rozhodnutie, či je možná dohoda o iránskom jadrovom programe. Teherán následne varoval OSN, že v prípade útoku odpovie tvrdou odvetou.
Irán v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN Antónioovi Guterresovi odkázal, že v prípade vojenskej agresie zareaguje „rázne a primerane“. Zároveň upozornil, že všetky základne, zariadenia a prostriedky „nepriateľských síl“ v regióne by sa v takom prípade stali legitímnymi cieľmi. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na stálu misiu Iránu pri OSN.
Teherán v liste zdôrazňuje, že nemá záujem začať vojnu, no zároveň varuje pred dôsledkami prípadného útoku. „Spojené štáty by niesli plnú a priamu zodpovednosť za akékoľvek nepredvídateľné a nekontrolované následky,“ uvádza sa v dokumente. Iránska diplomacia zároveň tvrdí, že rétorika prezidenta Trumpa signalizuje reálne riziko vojenskej eskalácie.
Trump stanovil ultimátum
Americký prezident sa k situácii vyjadril počas úvodného prejavu na prvom zasadnutí svojej Rady mieru vo Washingtone. Oznámil, že si dáva desať dní na to, aby rozhodol, či je možné dosiahnuť „zmysluplnú dohodu“ o iránskom jadrovom programe.
„Vedieme dobré rozhovory. Po rokoch skúseností vieme, že s Iránom nie je jednoduché uzavrieť zmysluplnú dohodu. Musíme ju uzavrieť, inak sa stanú zlé veci,“ povedal Trump. Zároveň zopakoval, že Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň. „Možno budeme musieť ísť o kus ďalej, možno nie. Možno sa dohodneme. Pravdepodobne to zistíte v priebehu nasledujúcich desiatich dní,“ dodal.
Armáda je v pohotovosti
Stanica CNN predtým s odvolaním sa na informované zdroje uviedla, že americká armáda je pripravená zaútočiť na Irán už počas najbližšieho víkendu. Spojené štáty podľa dostupných informácií presúvajú do oblasti Blízkeho východu významné množstvo vojnových lodí, bojových lietadiel aj logistických strojov.
Podľa denníka The Wall Street Journal Trump zvažuje najskôr obmedzený vojenský úder, ktorý by mal Irán prinútiť splniť americké požiadavky v jadrových rokovaniach. Prvá fáza by sa zamerala len na niekoľko vojenských a vládnych cieľov, aby sa predišlo rozsiahlej odvete. Ak by Teherán naďalej odmietal zastaviť obohacovanie uránu, Washington by následne pristúpil k rozsiahlejšej vojenskej kampani proti zariadeniam režimu.
Rokovania v Ženeve a európske pochybnosti
Popri hrozbách však prebiehajú aj diplomatické snahy. V utorok sa v Ženeve uskutočnili nepriame rokovania medzi americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom a iránskou delegáciou vedenou ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím.
Arakčí po približne trojhodinovom rokovaní uviedol, že obe strany sa zhodli na hlavných princípoch, ktoré by mohli otvoriť cestu k dohode, hoci jej uzavretie podľa neho nie je otázkou blízkej budúcnosti. Irán zároveň prisľúbil, že predloží písomný návrh riešenia amerických obáv, potvrdil agentúre Reuters vysokopostavený predstaviteľ USA.
