TALIN - Obavy z možného ruského útoku na Pobaltie znejú v obranných kruhoch čoraz hlasnejšie. Estónsky minister zahraničných vecí však tvrdí, že scenáre pomalej a váhavej reakcie sú minulosťou. Ak by Moskva prekročila hranice, odpoveď by podľa neho prišla okamžite.
Útok na Pobaltie by sa neodohrával len na jeho území
Ak by Rusko vojensky zaútočilo na Estónsko, Lotyšsko alebo Litvu, reakcia by sa podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu neobmedzila len na obranu vlastných hraníc. Severoatlantická aliancia by podľa jeho slov zasiahla priamo v hĺbke ruského územia.
„Vojnu by sme preniesli do Ruska. Údery by smerovali hlboko na jeho územie a presne vieme, ako by mali vyzerať,“ povedal Tsahkna v rozhovore pre britský denník The Telegraph.
Podľa neho ide o zásadný posun oproti starším obranným plánom, ktoré rátali s tým, že NATO síce konflikt nakoniec vyhrá, no pobaltské štáty by dovtedy zaplatili neúnosnú cenu.
Päť percent HDP na obranu nie je gesto ale príprava
Estónsky minister zdôraznil, že jeho slová nie sú politickým odkazom bez reálneho krytia. Pobaltské krajiny podľa neho masívne zvyšujú investície do obrany a budujú schopnosti, ktoré majú odradiť akýkoľvek pokus o inváziu.
„Práve preto zrýchľujeme investície a rozvíjame vojenské kapacity. V našom regióne dávame na obranu päť percent HDP,“ uviedol Tsahkna.
Cieľ je podľa neho jasný: zabrániť tomu, aby sa zopakoval scenár, v ktorom by sa najskôr bojovalo o pobaltské územie a až následne by aliancia hľadala spôsob, ako reagovať.
Simulácie vyvolali znepokojenie aj odpor
Tsahknove vyjadrenia prišli krátko po tom, čo v obranných kruhoch vyvolalo rozruch simulačné cvičenie pripravované bývalými predstaviteľmi NATO v spolupráci s nemeckou armádou. Modelový ruský útok na Litvu v ňom skončil pre alianciu veľmi nelichotivo.
Podľa scenára ruské jednotky v priebehu niekoľkých dní splnili väčšinu svojich cieľov. Ako mimoriadne zraniteľné miesto bola označená aj estónska Narva, mesto vzdialené od ruských hraníc len niekoľko desiatok metrov.
Kontroverziu vyvolalo najmä to, že NATO v simulácii zostalo paralyzované nerozhodnosťou. Spojené štáty sa zdráhali aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy zo strachu z globálnej eskalácie a Nemecko nedokázalo účinne reagovať ani napriek tomu, že má v Litve rozmiestnenú celú brigádu.
„Takéto plány nás nezaujímajú,“ odkázal Tsahkna
Estónsky minister považuje podobné modely za prekonané. Podľa neho nezohľadňujú realitu posledných rokov ani dramatický nárast obranných kapacít v regióne.
„Staré plány vychádzali z predstavy, že NATO vojnu síce vyhrá, ale Estónci by medzitým prestali existovať. Takýto prístup pre nás nemá žiadnu hodnotu,“ vyhlásil.
Zároveň dodal, že pobaltské štáty nemôžu pripustiť situáciu, v ktorej by sa aliancia začala brániť až po tom, čo by Rusko obsadilo časť ich územia. „Toto je jediný realistický plán, pretože iný jednoducho neexistuje,“ zdôraznil.
Kritika sa ozvala aj z Londýna
Simulované scenáre vyvolali ostrú reakciu aj u estónskeho veľvyslanca v Spojenom kráľovstve Svena Sakkova. Podľa neho sú podobné simulované cvičenia urážlivé pre krajiny, ktoré sa nachádzajú na prvej línii potenciálneho konfliktu.
„Úprimne povedané, takéto scenáre znevažujú štáty na fronte tým, že ich vykresľujú ako pasívne objekty bez vlastnej vôle,“ vyhlásil.
Podľa Sakkova aj Tsahknu sa bezpečnostná realita v regióne zmenila a NATO musí svoje plánovanie prispôsobiť tomu, že Pobaltie už nie je slabým článkom, ale aktívnym a pripraveným partnerom.
