DAVOS - Rozhovory medzi Washingtonom a vedením NATO otvorili citlivú tému Arktídy. Spojené štáty tlačia na revíziu starých dohôd, ktoré by im dali širšie možnosti pôsobenia v Grónsku, zatiaľ čo Európa sa snaží udržať jasné hranice suverenity.
Trump zmierňuje tón výmenou za Arktídu
Americký prezident Donald Trump po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem ustúpil od časti svojej ostrej rétoriky voči Európe, vrátane hrozieb zavedením ciel. Podľa informácií z diplomatických kruhov bol hlavným dôvodom tento posun prísľub, že sa znovu otvorí americko-dánska dohoda z roku 1951.
Táto zmluva upravuje fungovanie amerických vojenských zariadení v Grónsku a jej revízia by Spojeným štátom umožnila rozšíriť vojenskú prítomnosť vrátane vybudovania prvkov protiraketovej obrany. Informuje o tom Financial Times.
Starý dokument ako základ novej stratégie
Podľa viacerých zdrojov oboznámených s rokovaniami Trump a Rutte diskutovali o opätovnom prerokovaní dohody z polovice minulého storočia s cieľom posilniť americké rozmiestnenie síl na tomto strategickom území. Trump následne verejne pripustil, že Grónsko by mohlo byť zapojené do jeho plánovaného systému protiraketovej obrany pre Severnú Ameriku s názvom Golden Dome.
Rozhovory sa netýkali len bezpečnosti. Na stole bola aj otázka vyšších amerických investícií do Grónska, ktoré patrí medzi regióny s najväčšími dosiaľ nevyužitými zásobami nerastných surovín na svete.
NATO chce silnejšiu prítomnosť v Arktíde
Ako uvádza The New York Times, západní bezpečnostní a diplomatickí predstavitelia hovorili aj o možnosti, že by Spojené štáty získali obmedzené územné zóny v Grónsku. Súčasťou dohody by bolo aj obmedzenie prístupu potenciálne nepriateľských štátov, predovšetkým Rusko a Čína, k ťažbe nerastov v regióne.
Zároveň sa diskutovalo o vytvorení rozsiahlej novej misie NATO v celej arktickej oblasti, ktorá by posilnila kontrolu nad severnými trasami a strategickým priestorom.
Európska červená línia: suverenita
Návrhy, ktoré sú momentálne v hre, však podľa diplomatov ani zďaleka nenapĺňajú Trumpovu pôvodnú predstavu o úplnom prevode Grónska z Dánska pod kontrolu USA. Európski predstavitelia trvajú na tom, že ostrov nie je predmetom predaja.
„Grónsko nie je na predaj ani na prenájom,“ odkázal jeden zo západných činiteľov citovaný The New York Times. Riešenie má podľa diplomatov reagovať na bezpečnostné obavy USA, no zároveň rešpektovať územnú celistvosť Dánska.
Dánsko: o obrane áno, o suverenite nie
Dánska premiérka Mette Frederiksenová zdôraznila, že Mark Rutte neviedol rokovania v mene Kodane. Zároveň však potvrdila, že šéf NATO dánsku vládu priebežne informoval a bol v pravidelnom kontakte aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
Frederiksenová vyjadrila pripravenosť viesť „konštruktívny dialóg so spojencami“ o posilnení bezpečnosti v Arktíde, vrátane amerických plánov protiraketovej obrany. Podmienka je však jasná – rešpekt k dánskej suverenite.
Minister obrany Troels Lund Poulsen pripustil, že výsledkom rokovaní by mohlo byť zvýšenie počtu amerických základní, no zdôraznil, že ide zatiaľ len o predmet diskusií.
„Totálny prístup“ podľa Trumpa
Od konca studenej vojny Spojené štáty výrazne obmedzili svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku – z desiatok základní a tisícov vojakov zostala jediná základňa s približne 150 príslušníkmi. Podľa pôvodnej dohody z roku 1951 by však USA mohli svoje kapacity v prípade potreby rýchlo obnoviť.
Trump dnes hovorí o novej úrovni spolupráce. Podľa The New York Times sa v rámci NATO diskutuje aj o rozšírení zmluvy tak, aby niektoré oblasti Grónska fungovali podobne ako suverénne základňové územia, napríklad britské základne na Cypre.
Vyšší diplomat EÚ pre Financial Times uviedol, že Rutte ponúkol Trumpovi cestu, ako ustúpiť z vyhrotenej situácie po kritike, ktorej čelil zo strany viacerých lídrov v Davose. Americký prezident k návrhu poznamenal: „Je to v podstate totálny prístup, bez časového obmedzenia. Dostávame všetko, čo chceme, a zadarmo.“
Psychologický efekt a neistá dohoda
Analytici stanice CNN upozorňujú, že nový americký návrh sa v mnohom podobá pôvodnej dohode z roku 1951. Skôr než o prelomový diplomatický úspech podľa nich ide o psychologický efekt a snahu prezentovať staré riešenia v novom balení.
Zostáva tiež otvorené, či sa rokovania vôbec skončia konkrétnou dohodou. Viaceré detaily zatiaľ neboli uzavreté a situácia sa rýchlo mení, píšu Financial Times.
Čo bude ďalej
Dánski predstavitelia očakávajú, že rozhovory budú pokračovať s americkým tímom vedeným viceprezidentom J. D. Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Medzitým sa v Bruseli konal mimoriadny summit lídrov Európskej únie, kde bola Arktída jednou z kľúčových tém.
