BRUSEL - Kým v minulom storočí rozhodovala ropa, dnes sa do centra globálneho súperenia dostáva niečo oveľa základnejšie. Nová správa OSN varuje, že voda sa mení na strategickú menu a konflikty o jej kontrolu už nie sú otázkou vzdialenej budúcnosti.
Globálny nedostatok vody je už realitou
Podľa najnovšej správy Organizácie Spojených národov sa svet nachádza v stave, ktorý odborníci označujú ako globálny vodný bankrot. Kombinácia klimatických zmien, populačného rastu, intenzívnej industrializácie a dlhodobého zanedbávania prírodných zdrojov priviedla planétu na hranicu udržateľnosti.
Dokument upozorňuje na chronické vyčerpávanie podzemných vôd, nadmerné odbery, degradáciu pôdy, úbytok lesov a rozsiahle znečistenie vodných zdrojov. Tieto javy sa navzájom zosilňujú a ich účinky ešte prehlbuje globálne otepľovanie. Výsledok je jasný: dostupnosť vody sa rýchlo zhoršuje takmer na všetkých kontinentoch, píše Dnevnik.hr.
Čísla, ktoré menia pohľad na budúcnosť
Autori správy upozorňujú, že od začiatku 90. rokov prišli veľké jazerá po celom svete približne o polovicu svojho objemu, pričom priamo na nich závisí zhruba štvrtina ľudstva. Zároveň sa globálne znížilo množstvo vody dostupnej na zavlažovanie z podzemných zdrojov o 40 percent.
Za posledných päť desaťročí zaniklo približne 410 miliónov hektárov prirodzených mokradí, čo zodpovedá rozlohe celej Európskej únie. Až tri miliardy ľudí dnes žijú v oblastiach, kde sú zásoby vody nestabilné alebo klesajú, pričom práve v týchto regiónoch vzniká viac než polovica svetovej produkcie potravín.
Záver správy je jednoznačný: v roku 2026 už voda nepredstavuje len prírodný zdroj, ale základ globálnej bezpečnosti, politického vplyvu a ekonomickej stability.
Voda ako nový zdroj konfliktov
Vedci aj bezpečnostní analytici sa zhodujú, že budúce konflikty sa nebudú viesť len o územie či energiu, ale čoraz častejšie o prístup k vode. Správa OSN upozorňuje, že voda sa stala otázkou moci – a to nielen environmentálnou témou.
Dokument pripomína, že mestá ako Teherán, Kapské Mesto, São Paulo či Chennai už zažili vážne krízy nedostatku pitnej vody. Zároveň dramaticky narástol počet konfliktov spojených s vodnými zdrojmi – z približne 20 v roku 2010 na viac než 400 v roku 2024.
Rieky ako geopolitické bojiská
V medzinárodnej politike sa voda čoraz častejšie považuje za kritický bezpečnostný faktor. Veľké riečne systémy – Níl, Eufrat, Tigris či Indus – sa menia na ohniská diplomatického napätia a potenciálnych sporov.
Britský expert na bezpečnosť a zdroje Michael Green upozorňuje, že v týchto prípadoch nejde len o pitnú vodu. Kontrola toku rieky znamená vplyv na energetiku, poľnohospodárstvo aj politickú stabilitu celých regiónov.
Napätie medzi Etiópiou a Sudánom v súvislosti s veľkou etiópskou priehradou na Níle, spory medzi Tureckom a Irakom o Eufrat a Tigris či dlhodobé konflikty Indie a Pakistanu o Indus ukazujú, že voda sa stáva nástrojom strategického tlaku.
Hydropolitika a nová forma moci
Organizácia Spojených národov odhaduje, že do roku 2050 bude približne päť miliárd ľudí žiť v oblastiach s vážnymi problémami v zásobovaní vodou. Takýto vývoj zvyšuje riziko vnútorných nepokojov, regionálnych konfliktov, migrácie a rozpadu štátnej stability.
Odborníci zároveň hovoria o nástupe tzv. hydrohegemónie – situácie, keď štáty kontrolujúce pramene veľkých riek využívajú vodu ako politický nástroj voči krajinám ležiacim nižšie po toku. Analytik medzinárodných vzťahov Selim Rahman upozorňuje, že voda sa v mnohých regiónoch mení na vyjednávaciu páku, ba dokonca na zbraň.
Európa mení prístup k vode
Strategický význam vody si uvedomuje aj Európska únia. Takzvaný Plán modrej Európy stavia vodu na rovnakú úroveň, akú má energia v rámci Zeleného plánu. Brusel investuje miliardy eur do opätovného využívania vyčistenej vody, znižovania spotreby a posilnenia potravinovej sebestačnosti.
Európska komisárka pre životné prostredie Jessika Roswall upozorňuje, že voda už nie je nevyčerpateľná a jej ochrana je kľúčová nielen pre život, ale aj pre strategickú nezávislosť kontinentu.
Technológia verzus prírodné zdroje
Svet sa postupne delí na krajiny s prirodzeným dostatkom vody a tie, ktoré sú odkázané na technologické riešenia. Štáty ako Saudská Arábia, Izrael či Spojené arabské emiráty pokrývajú viac než polovicu spotreby vody prostredníctvom odsoľovania morskej vody, energeticky náročného procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje ich energetickú politiku.
Zároveň sa mení aj správanie spotrebiteľov. Pojem „vodná gramotnosť“ sa dostáva do vzdelávacích systémov a ľudia čoraz častejšie zohľadňujú vodnú stopu výrobkov, ktoré kupujú.
Záverečné varovanie správy OSN je jasné: krajiny, ktoré dnes neinvestujú do udržateľného hospodárenia s vodou a medzinárodnej spolupráce, riskujú stratu strategickej autonómie. Tie, ktoré vodu pochopia ako kľúčový prvok budúcej stability, si budujú náskok v čoraz nepokojnejšom svete.
