NUUK/KODAŇ - Napätie okolo Grónska rastie. Kým Spojené štáty stupňujú tlak na Kodaň, miestni obyvatelia premýšľajú, čo by robili v prípade krízy. Dánsko medzitým posilňuje vojenskú prítomnosť na ostrove.
Ľudia v Nuuku uvažujú nad najhorším
V grónskom hlavnom meste Nuuk sa nežije v panike, no neistota je citeľná. Obyvatelia sa čoraz častejšie pýtajú, čo by nasledovalo, ak by sa napätie medzi Spojenými štátmi a Dánskom ďalej vyostrilo.
Niektorí si doma vytvárajú zásoby potravín, vody a pohonných hmôt, iní premýšľajú nad evakuačnými trasami. Podľa agentúry AFP ide skôr o tiché prípravy než o otvorenú hystériu.
Dva únikové scenáre
Podnikateľka Ulrikke Andersenová, ktorá v Nuuku prenajíma turistické ubytovanie, priznáva, že možnosť konfliktu si pripúšťa. Po štyroch desaťročiach pokojného života začala premýšľať nad tým, ako by vyzeral útek v prípade ohrozenia.
Zvažuje dve alternatívy. Ak by Spojené štáty postupovali postupne a bez vojenského zásahu, chcela by s rodinou odletieť do Dánska. V prípade náhlej invázie by sa podľa vlastných slov pokúsila dostať loďou do chaty vo fjorde, kde by vedeli určitý čas prežiť z miestnych zdrojov.
Najťažšie rozhodnutie sa však týka jej rodičov. Vysoký vek by im neumožnil útek do extrémnych podmienok. „Prežitie má v našej kultúre absolútnu prioritu,“ vysvetľuje s tým, že nie každý by zvládol život v núdzi.
Úrady mlčia, obchody fungujú
Grónske úrady zatiaľ nevydali žiadne oficiálne pokyny pre prípad krízy. Podľa AFP môže ísť o snahu nevyvolávať paniku, ale aj o fakt, že obyvatelia ostrova sú na extrémne podmienky zvyknutí.
Obchody sú zásobené a masové nakupovanie základných potrieb zatiaľ nevidno. Časť ľudí však v súkromí zvažuje, kde by sa ukryla a aké lieky by mala mať poruke.
Iní hovoria otvorene, že odísť neplánujú. „Je nás málo a potrebujeme sa navzájom,“ hovorí podnikateľka Inger Brandtová, ktorá tvrdí, že zostane a bude pomáhať, pokiaľ jej to zdravie dovolí.
Grónska vláda odmieta nátlak
Premiér Grónska Jens-Fredrik Nielsen medzičasom jasne odmietol vyhlásenia a hrozby amerického prezidenta Donald Trump. Na sociálnych sieťach odkázal, že Grónsko sa nenechá tlačiť ani vyhrážkami ciel.
Podľa neho ostrov zostáva verný dialógu, rešpektu a medzinárodnému právu. Zároveň poďakoval krajinám, ktoré Grónsko podporujú, a zdôraznil, že ide o demokratickú spoločnosť s právom rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
Bezpečnosť Arktídy aj s NATO
Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová sa má v Bruseli stretnúť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Podľa premiéra Nielsenna musí diskusia o bezpečnosti Arktídy prebiehať so zapojením Grónska a s rešpektom k jeho postaveniu.
Trump tvrdí, že Spojené štáty potrebujú Grónsko pre vlastnú bezpečnosť a ochranu pred vplyvom Ruska a Číny. Opakovane spochybňuje schopnosť Dánska ostrov brániť.
Dánsko posilňuje vojenskú prítomnosť
Na pozadí politického napätia prichádza aj vojenský signál. Dánsko vysiela do Grónska ďalší väčší počet vojakov vrátane náčelníka generálneho štábu Petra Boysena. Informovala o tom televízia TV2 s odvolaním na armádu.
Už skôr dánske ozbrojené sily oznámili, že približne stovka vojakov pôsobí v Nuuku a podobný počet aj v meste Kangerlussuaq na juhozápade ostrova. Nové jednotky majú smerovať práve tam.
Cvičenie Arctic Endurance
Presun vojakov súvisí s vojenským cvičením Arctic Endurance, do ktorého sa zapojili aj viacerí európski spojenci. Napríklad Nemecko vyslalo do Grónska prieskumnú jednotku, ktorá mala preveriť možnosti podpory obrany Arktídy. Nemeckí vojaci sa už vrátili späť do vlasti.
Podľa TV2 je prítomnosť najvyššieho vojenského veliteľa jasným signálom, že Kodaň berie situáciu vážne.
Historické pozadie
Grónsko bolo do polovice 20. storočia dánskou kolóniou. V roku 1979 získalo autonómiu a vlastný parlament, no Dánsko si ponechalo kontrolu nad zahraničnou politikou, obranou a menou. Od roku 2009 má Grónsko právo rozhodnúť o plnej nezávislosti v referende.
