WASHINGTON - Úvahy o použití sily voči Grónsku narazili na odpor priamo v Trumpovej strane. Republikáni varujú pred porušením ústavy, hovoria o politických dôsledkoch a pripomínajú, že o vojne nerozhoduje Biely dom sám.
Vzbura vo vlastných radoch
Plány prezidenta Donald Trump v súvislosti s Grónskom vyvolali v americkom Kongrese nezvyčajné napätie. Tentoraz však tlak neprichádza len od demokratov. Čoraz hlasnejšie sa ozývajú aj republikáni, ktorí varujú, že akékoľvek vojenské riešenie by prekročilo právomoci prezidenta, píše iDNES.cz.
Viacerí zákonodarcovia hovoria otvorene o potrebe aktivovať tzv. rezolúciu o vojnových právomociach – mechanizmus, ktorý má Kongresu umožniť zasiahnuť, ak by hlava štátu chcela konať jednostranne.
Hrozba impeachmentu
Jedným z najtvrdších kritikov je republikánsky kongresman z Nebrasky Don Bacon. Podľa neho by akýkoľvek pokus o vojenský zásah v Grónsku mohol skončiť až procesom odvolania prezidenta.
„Je to tá najhlúpejšia vec, akú som kedy počul,“ vyhlásil na adresu Trumpových úvah. Podľa Bacona by prezident riskoval nielen medzinárodný konflikt, ale aj otvorený spor s Kongresom.
Kongres má v rukách brzdu
Americký politický systém pamätá na situácie, keď prezident prekročí hranice. Práve preto existuje zákonný rámec, ktorý dáva Kongresu právo vyhlasovať vojnu, schvaľovať vojenské operácie, obmedzovať ich alebo nariadiť stiahnutie vojakov. Prezident má zároveň povinnosť zákonodarcov informovať a brať do úvahy ich stanoviská.
Rezolúcia o vojnových právomociach vznikla v roku 1973 a Kongres ju prijal napriek vetu vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona. Bol to jasný signál nesúhlasu s pokračovaním vojny vo Vietname.
Odkaz z Kodane
Obavy z narušenia rovnováhy moci dnes zdieľajú aj niektorí republikáni. Skupina kongresmanov preto odcestovala do Kodane, kde sa stretla so zástupcami Dánska a Grónska. Ich cieľ bol jednoznačný: uistiť partnerov, že Biely dom v tejto otázke nemá podporu Kongresu.
Predseda republikánskej väčšiny v Senáte John Thune sa delegácie nezúčastnil, no nepriamo jej dal za pravdu. Vyhlásil, že o niektorých možnostiach, ktoré sa spomínajú v súvislosti s Grónskom, v Kongrese „určite neexistuje záujem“.
Grónsko nie je majetok
Republikánska senátorka z Aljašky Lisa Murkowski po rokovaniach jasne pomenovala postoj časti strany. Podľa nej by sa Grónsko malo vnímať ako spojenec, nie ako strategická korisť.
„To je presne ten signál, ktorý táto delegácia vysiela,“ uviedla po stretnutiach s dánskymi a grónskymi predstaviteľmi.
Zákaz použitia peňazí na anexiu
V Kongrese zároveň leží návrh demokratickej zákonodarkyne, ktorý by vláde USA zakázal financovať akúkoľvek jednostrannú blokádu, okupáciu, anexiu alebo prevzatie kontroly nad Grónskom – rovnako ako nad akýmkoľvek územím patriacim členskému štátu NATO.
Murkowski upozorňuje, že samotná diskusia je varovným signálom. „Hovoríme o veciach, ktoré sme ešte donedávna považovali za nemysliteľné,“ povedala. „Spojiť Grónsko s rezolúciou o vojnových právomociach je samo o sebe ohromujúce.“
Spoločný postup proti prezidentovi
Republikánsky senátor zo Severnej Karolíny Thom Tillis predpokladá, že ak by sa objavili náznaky prípravy vojenskej operácie, demokratickí aj republikánski zákonodarcovia by postupovali spoločne.
Podľa neho by Kongres dokázal nielen schváliť rezolúciu o vojnových právomociach, ale aj prelomiť prípadné prezidentské veto.
Veto by nemuselo stačiť
Obe komory amerického Kongresu dnes ovládajú republikáni. Ak by sa v strane vytvorila zhoda, schválenie zákona by nebolo problémom. A ani prezidentské veto by nemuselo byť konečnou prekážkou – na jeho prelomenie je potrebná dvojtretinová väčšina v Senáte aj Snemovni reprezentantov, ktorú by mohli zabezpečiť hlasy demokratov a niekoľkých nezávislých.
Napriek tomu zostáva otázne, či by Kongres dokázal Trumpove kroky reálne zastaviť. Podľa servera Politico skôr prevláda nádej, že prezident pochopí politickú realitu a ustúpi sám. Niektorí republikánski senátori navyše pochybujú, že by stranícke vedenie nechalo tvrdé opatrenia prejsť.
