BRUSEL - Európska únia sa po náročných rokovaniach dohodla na bezúročnej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Peniaze majú Kyjevu pomôcť preklenúť roky 2026 a 2027, no dohoda odhalila aj hlboké rozdiely medzi členskými štátmi.
Dohoda po 15 hodinách rokovaní
Lídri členských štátov EÚ sa v Bruseli po viac než pätnástich hodinách rokovaní zhodli na poskytnutí bezúročnej pôžičky Ukrajine v objeme 90 miliárd eur. O výsledku summitu informoval predseda Európskej rady António Costa, ktorý potvrdil, že financovanie má pokryť kľúčové potreby Kyjeva v rokoch 2026 a 2027.
„Schválili sme rozhodnutie, ktorým plníme záväzok zabezpečiť Ukrajine finančnú stabilitu na nasledujúce roky,“ uviedol Costa po skončení rokovania. Podľa neho ide o dočasné riešenie, kým sa EÚ definitívne dohodne na mechanizme využitia zmrazených ruských aktív.
Signál smerom do Moskvy
Rozhodnutie následne potvrdil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý ho označil za jasný politický signál smerom k Rusku. Podľa neho EÚ týmto krokom vysiela prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkaz, že vojna sa Moskve nevyplatí.
„Ruské aktíva zostanú zmrazené, kým Rusko nezaplatí Ukrajine reparácie,“ vyhlásil Merz. Zároveň zdôraznil, že ak Moskva po skončení vojny odmietne reparácie uhradiť, EÚ je pripravená použiť zmrazené ruské aktíva na splatenie pôžičky.
Zelenskyj: Posilnenie odolnosti Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po summite poďakoval lídrom EÚ za jednotu a podporu. Pôžičku označil za významný pilier finančnej bezpečnosti krajiny.
„Je dôležité, že ruské aktíva zostávajú zmrazené a že Ukrajina získava finančnú záruku na ďalšie roky,“ napísal na sociálnej sieti X. Podľa neho pomoc prispeje nielen k fungovaniu štátu, ale aj k posilneniu obranyschopnosti krajiny.
Odmietnutie ručenia za pôžičku
Súčasťou dohody sa však stal aj výrazný rozpor medzi členskými štátmi. Slovensko, Česká republika a Maďarsko – reprezentované premiérmi Robertom Ficom, Andrejom Babišom a Viktorom Orbánom – odmietli za pôžičku Ukrajine ručiť. Tieto krajiny síce nezablokovali prijatie rozhodnutia, no vyjednali si výnimku zo spoločného dlhového programu.
Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Praha podporila závery Európskej rady, avšak s jasnou podmienkou. „Odsúhlasili sme ich, ale neručíme za tie úvery,“ uviedol s tým, že jeho cieľom je chrániť domáce verejné financie. Podľa neho má Česká republika inú pozíciu než Slovensko a Maďarsko, ktoré sa k záverom summitu nepripojili.
Orbán: Stratové peniaze a riziko eskalácie
Maďarský premiér Viktor Orbán dohodu ostro kritizoval. Podľa neho ide o pôžičku, ktorú Ukrajina nikdy nebude schopná splatiť, a skutočné finančné dôsledky ponesú štáty, ktoré za ňu ručia.
Orbán zároveň varoval pred využitím zmrazených ruských aktív. Takýto krok by podľa neho znamenal priamu eskaláciu konfliktu. „Ak tretia strana vezme jednej bojujúcej strane obrovské množstvo peňazí a dá ich jej nepriateľovi, je to vojna,“ vyhlásil.
Plán B namiesto rýchlej dohody o reparáciách
Pôžička financovaná zo spoločného dlhu vznikla ako takzvaný plán B. Pôvodným cieľom bolo financovanie pomoci prostredníctvom reparačnej pôžičky krytej zmrazenými ruskými aktívami, no tento model narazil na právne a politické prekážky.
Najväčšie obavy vyjadrila Belgicko, kde je sústredená väčšina blokovaných ruských aktív. Podľa servera Euronews sa Brusel obáva, že by po ich využití mohol čeliť právnym nárokom Moskvy na vrátenie peňazí.
„Dali sme Európskej komisii mandát pokračovať v práci na reparačnej pôžičke,“ uviedol Costa s tým, že Ukrajina začne pôžičku splácať až po tom, čo Rusko zaplatí reparácie.
Zmrazené aktíva ako kľúčový zdroj
V EÚ je v súčasnosti zmrazených približne 210 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky. Podľa eurokomisára pre ekonomiku Valdisa Dombrovskisa ide o maximálny rámec, z ktorého možno v budúcnosti Ukrajinu financovať.
Plánovaných 90 miliárd eur by podľa odhadov Medzinárodného menového fondu pokrylo zhruba dve tretiny finančných potrieb Ukrajiny na civilné aj vojenské výdavky v rokoch 2026 a 2027.
