BERLÍN - Farebná fľaštička v kúpeľni pôsobí nevinne, no podľa zubárky môže narobiť viac problémov než úžitku. Ústne vody, ktoré majú chrániť chrup, môžu narušiť prirodzenú rovnováhu v ústach a ovplyvniť dokonca aj krvný tlak.
Bežná rutina, problematický návyk
Pre mnohých ľudí je starostlivosť o chrup jasne daná: kefka, zubná niť a nakoniec ústna voda. Práve posledný krok však podľa zubárky Kristin Arpovej nemusí byť tým správnym. Ako upozorňuje v rozhovore pre FOCUS online, mnohé voľnopredajné ústne vody majú účinok silného dezinfekčného prostriedku.
Ich sľuby o antibakteriálnej ochrane znejú lákavo, no realita je zložitejšia. Ústa totiž nie sú sterilné prostredie – a ani by nemali byť.
Ústa majú vlastný mikrosvet
Ústna dutina je po črevách druhým najväčším mikrobiálnym ekosystémom v ľudskom tele. Žijú v nej tisíce druhov mikroorganizmov. Niektoré môžu pri premnožení spôsobovať ochorenia, napríklad parodontitídu, no veľká časť baktérií plní ochrannú funkciu.
Práve tento jemný balans je podľa Arpovej problémom. Mnohé ústne vody likvidujú prospešné baktérie, zatiaľ čo tie škodlivé prežijú a získajú viac priestoru na množenie. Výsledkom môže byť zhoršenie stavu ďasien aj zubov.
Štúdia ukázala nárast rizikových baktérií
Na riziká upozornila aj štúdia z Belgicka a Juhoafrickej republiky, ktorá sledovala účinky antibakteriálnej ústnej vody Listerine Cool Mint. Účastníci výskumu ju používali tri mesiace, zatiaľ čo kontrolná skupina si ústa vyplachovala placebo roztokom bez účinných látok.
Výsledky boli prekvapivé. U ľudí používajúcich antibakteriálnu ústnu vodu došlo k nárastu dvoch bakteriálnych kmeňov:
Fusobacterium nucleatum, spájaný s parodontitídou
Streptococcus anginosus, ktorý môže podporovať vznik kazu, zápal mandlí, abscesy a zápach z úst
Oba kmene sú zároveň podľa vedcov spájané aj s vyšším rizikom rakoviny pažeráka a hrubého čreva. Výskumníci preto odporúčajú vyhýbať sa alkoholovým a antiseptickým ústnym vodám na každodenné používanie.
Vplyv až na krvný tlak
Negatívne účinky sa podľa odborníkov nemusia končiť v ústach. Kristin Arp upozorňuje, že niektoré látky v ústnych vodách, najmä chlorhexidín, môžu ovplyvňovať reguláciu krvného tlaku a pri dlhodobom používaní prispievať aj k antibiotickej rezistencii.
Austrálska štúdia zistila, že už po troch dňoch používania chlorhexidínovej ústnej vody mali účastníci priemerne o 2,3 mmHg (milimetre ortuťového stĺpca) vyšší krvný tlak než ľudia, ktorí si ústa vyplachovali len vodou.
Dôvod je biologický: chlorhexidín ničí baktérie, ktoré premieňajú dusičnany na látky dôležité pre pružnosť ciev. Keď tieto baktérie chýbajú, môže sa časom rozvinúť hypertenzia.
Podobné zistenia priniesol aj americký výskum, ktorý sledoval 540 ľudí používajúcich ústnu vodu aspoň dvakrát denne. Počas troch rokov mali takmer dvojnásobné riziko vzniku vysokého krvného tlaku, hoci nie všetky prípravky obsahovali chlorhexidín – niektoré fungovali na báze éterických olejov.
Kedy má ústna voda zmysel
Zubárka zdôrazňuje, že ústne vody nie sú vždy zlé. Krátkodobo môžu pomôcť napríklad po chirurgických zákrokoch či implantáciách – vždy však len na odporúčanie odborníka.
Problémom je najmä ich každodenné a nekontrolované používanie, často len kvôli pocitu sviežosti.
Ako sa starať o ústa bez ústnej vody
Podľa Kristin Arpovej by pocit čistoty mal zabezpečiť najmä správny spôsob čistenia zubov, nie chemické roztoky.
Jej tri základné odporúčania:
- používať kvalitnú sonickú zubnú kefku – dôležitá je frekvencia, nie značka
- čistiť medzizubné priestory aspoň každý druhý deň, ideálne ešte pred čistením zubov
- a jednoduché, no jasné posolstvo: „Vyhoďte ústnu vodu.“
