KYJEV - Ukrajinskí vojenskí lekári hlásia prípady plynovej sneti — smrteľnej infekcie, ktorá kedysi kosila vojakov v zákopoch prvej svetovej vojny. V podmienkach moderného dronového konfliktu sa choroba opäť šíri alarmujúcou rýchlosťou.
Infekcia, ktorá po storočí znovu zabíja
Plynová sneť, známa aj ako gas gangrene, je bakteriálna infekcia spôsobená kmeňom Clostridium perfringens. Baktérie napádajú odumreté tkanivá, uvoľňujú jedovaté toxíny a produkujú plyny, ktoré rozrušujú svaly i orgány. Infikovaný človek cíti pod kožou špecifické praskanie — dôsledok nahromadených plynov.
Ako uvádza The Telegraph, táto choroba, ktorá bola kedysi synonymom zákopových hrôz, sa vrátila na front ukrajinskej vojny. Zranení vojaci často zostávajú v blate, bez prístupu k zdravotnej starostlivosti, a infekcia sa tak rozvíja extrémne rýchlo.
Zákopy, drony a nemožná evakuácia
Evakuácia ranených je podľa vojenských lekárov čoraz ťažšia. Drony monitorujú každý pohyb a presun zraneného človeka na otvorenom priestranstve môže byť smrteľný. „Ak sa ukážete vonku, zomriete. To nie je preháňanie,“ hovorí dobrovoľník Alex, ktorý pôsobí v oblasti Záporožia.
Väčšina ošetrení sa preto odohráva v podzemí — v pivniciach, bunkroch a opustených suterénoch, kde je vzduch vlhký a nehygienické podmienky prajú šíreniu baktérií. „Tieto miesta nemajú sterilné vybavenie, chýbajú nástroje aj lieky. Robíme len tzv. zachovacie operácie, aby sme pacientov udržali pri živote aspoň 24 hodín,“ opisuje Alex.
Ako plynová sneť zabíja
Infekcia sa rozvíja rýchlo – niekedy v priebehu niekoľkých hodín od zranenia. Najskôr sa objaví bolesť, opuch a blednutie kože, ktoré sa mení na sivý alebo fialový odtieň. Potom nasleduje hnilobný zápach a pod kožou sa vytvárajú dutiny plné plynu.
Bez okamžitého chirurgického zásahu sa baktérie šíria ďalej a spôsobujú zlyhanie orgánov. „Smrtnosť pri neliečenej infekcii sa blíži k sto percentám,“ varuje mikrobiologička Lindsey Edwardsová z King's College London. V podmienkach frontu, kde chýbajú antibiotiká aj čisté nástroje, sú šance pacientov minimálne.
„Mnohí sa už nevrátia“
Transport zdravotníckeho materiálu je nebezpečný, pretože konvoje sú pravidelne napádané. Mnohí ranení zostávajú celé dni bez pomoci. „Jednoducho to nezvládnu,“ hovorí Alex.
Vojenskí lekári dokážu v teréne len amputovať postihnutú končatinu alebo ošetriť ranu provizórne. Tým však väčšinou len oddialia smrť. Plynová sneť sa šíri tak rýchlo, že aj krátke zdržanie rozhoduje o živote.
Liečba, ktorá na fronte neexistuje
V civilných nemocniciach sa táto infekcia lieči rozsiahlym odstránením odumretého tkaniva a vysokými dávkami antibiotík. V poľných nemocniciach uprostred bojov to však nie je možné. „Lekári by mali testovať, ktoré antibiotikum účinkuje najlepšie – ale v zákopoch bez elektriny a laboratórií sa to jednoducho nedá,“ vysvetľuje Edwardsová.
Napriek improvizácii a obrovskému nasadeniu personálu zostáva situácia kritická. Každý nový prípad plynovej sneti je pre lekárov mementom, že vojna sa vrátila nielen so zbraňami, ale aj s chorobami, ktoré svet považoval za dávno prekonané.
Epidémie z minulých vojen
Plynová sneť kosila vojakov počas prvej svetovej vojny, neskôr sa objavila aj vo Vietname či Iraku. Odborníci upozorňujú, že kombinácia znečistených rán, oneskorenej pomoci a nedostatku kyslíka v tkanivách vytvára ideálne podmienky pre jej návrat.
„Ide o chorobu, ktorá nepotrebuje moderné zbrane – stačí špina, tma a bezmocnosť,“ hovorí britský vojenský epidemiológ Simon Clarke. „To, čo kedysi spôsobovali zákopy pri Verdune, dnes spôsobujú drony a zničené mestá na juhu Ukrajiny.“
