WASHINGTON - Podľa washingtonskej analýzy sa situácia na ukrajinskom fronte vymyká spod kontroly Kremľa. Ak Rusko utrpí ďalšiu porážku v Donbase, prezident Vladimir Putin môže byť donútený vyhlásiť prímerie alebo vojnu ukončiť ešte pred koncom roka.
Front sa rúca, stratégia Kremľa prestáva fungovať
Podľa think-tanku Center for European Policy Analysis (CEPA) sa vývoj bojov na Ukrajine dostáva mimo kontrolu Moskvy. Doterajšia politika balancovania medzi „špeciálnou operáciou“ a predstieraním mieru sa podľa analytikov stáva neudržateľnou.
Ruské jednotky sa opäť pokúšajú prelomiť ukrajinskú obranu v Donbase, podobne ako počas neúspešnej letnej ofenzívy. Opozícia združená v projekte Re-Russia odhaduje, že rozhodujúce boje v tejto oblasti môžu prísť už v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov. Hoci Rusko ovláda približne 70 % regiónu, kľúčové ukrajinské opevnenia v Doneckej oblasti sa mu stále nepodarilo dobyť.
Putinova „ideálna vojna“ bez víťazstva aj bez konca
Ruskí analytici tvrdia, že Putin sa snaží udržať konflikt v podobe nekonečnej expedičnej vojny – takej, ktorá formálne nie je mobilizáciou, no umožňuje režimu pokračovať v represívnej politike a udržiavať propagandistickú rétoriku o „obrane vlasti“.
Kremeľ si tak môže dovoliť dočasne pozastaviť boje a neskôr ich znovu obnoviť, vždy podľa aktuálnych vojenských alebo politických potrieb. Takéto „prímerie“ by v praxi znamenalo len prestávku v bojoch, počas ktorej by Rusko obviňovalo Kyjev z porušenia dohôd.
Podľa Polsat News už ruskí opoziční predstavitelia pripomínajú, že podobný mechanizmus Moskva testovala už v roku 2019 – v rámci tzv. Steinmeierovej formuly, ktorá mala legitimizovať ruskú kontrolu nad časťou Donbasu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento plán odmietol, čo napokon viedlo k opätovnej eskalácii a invázii v roku 2022.
Rastúce straty, klesajúca podpora
Po štyroch rokoch bojov sa Rusko potýka s ťažkými stratami – podľa odhadov zahynulo viac než 250-tisíc vojakov a stovky tisíc utrpeli zranenia. S tým rastie aj nespokojnosť verejnosti. Prieskum nezávislého Centra Levada ukazuje, že až dve tretiny Rusov podporujú okamžité mierové rokovania, kým počet priaznivcov pokračovania vojny klesol z 41 % na 27 %.
Zatiaľ čo ukrajinské dronové útoky čoraz viac zasahujú ruské rafinérie a sklady palív, Kremeľ sa vyhýba ďalšej mobilizácii, ktorá by mohla vyvolať masové protesty.
Trumpova trpezlivosť sa míňa
Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa po aljašskom summite opäť ochladili. Americký prezident Donald Trump viackrát vyjadril nespokojnosť s postojom Putina a v reakcii na pokračujúcu agresiu zvýšil vojenskú aj spravodajskú podporu Ukrajiny. Po prvýkrát tiež verejne pripustil, že Spojené štáty zvažujú dodanie navádzacích striel dlhého doletu.
