ATÉNY - Grécko spustilo najväčšiu modernizáciu armády za posledné desaťročia. Nakupuje francúzske stíhačky, vojnové lode a pripravuje aj nový systém protiraketovej ochrany. Dôvod je jasný – napäté vzťahy s Tureckom, ktoré opakovane spochybňuje grécke teritoriálne vody.
Najväčší nákup zbraní v dejinách moderného Grécka
Atény už objednali 24 stíhačiek Rafale a tri fregaty triedy Belharra od francúzskej spoločnosti Naval Group. Tento týždeň grécka vláda schválila aj štvrtú fregatu, ktorú má parlament formálne potvrdiť. Podľa ministra obrany Nikosa Dendiása bude loď vybavená „rozšírenými schopnosťami“ a výrazne posilní námornú obranu.
Premiér Kyriakos Mitsotakis pripomenul, že krajina plánuje do roku 2036 minúť na obranu viac ako 25 miliárd eur, čo označil za „najdrastickejšiu modernizáciu obrany v nedávnej histórii“.
Reakcia na Turecko
Napätie medzi Aténami a Ankarou eskalovalo v roku 2020, keď turecké prieskumné lode vstúpili do gréckych vôd pri hľadaní plynu. Odvtedy sa grécka vláda snaží výrazne posilniť armádu. Ako pripomína francúzsky web LeJDD, práve Turecko je hlavným dôvodom, prečo Atény urýchlene investujú do novej výzbroje.
„Achilov štít“ proti raketám aj dronom
Okrem lietadiel a lodí pripravuje Grécko aj úplne nový systém protivzdušnej, protiraketovej a protidronovej ochrany s názvom Achilov štít. Podľa Mitsotakisa má ísť o odpoveď na „rýchlo sa meniace geopolitické hrozby a oslabovanie transatlantických väzieb“.
Stabilný vysoký rozpočet na obranu
Grécko už roky patrí k málu krajín NATO, ktoré stabilne dávajú na obranu viac než 2 % HDP – čo je cieľ aliancie, ktorý mnohé iné členské štáty nedodržiavajú.
