WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump zvažuje vysoké clá na lieky. Tejto kategórii produktov sa v rámci svojej obchodnej vojny zatiaľ vyhol. V skutočnosti sa pritom lieky do USA už desaťročia dovážajú väčšinou bez cla. Informuje o tom agentúra AP.
Trump hrozí clami až vo výške 200 % na lieky vyrobené v zahraničí. Prezident zároveň sľúbil Američanom, že im zníži náklady na lieky. Zavedením vysokých ciel však riskuje opak. Môže pritom narušiť zložité dodávateľské reťazce, vytlačiť lacné generické lieky z amerického trhu a spôsobiť ich nedostatok v USA. Dôsledky by najviac pocítili domácnosti s nižšími príjmami a starší ľudia. Hrozba prichádza v čase, keď Trump vyvíja tlak aj na výrobcov liekov, aby znížili ceny v USA. No povedal tiež, že clá odloží o rok alebo rok a pol. To poskytne firmám šancu na nahromadenie liekov a presunutie výroby do USA, čo niektoré už začali robiť.
David Risinger, analytik spoločnosti Leerink Partners, koncom júla uviedol, že väčšina výrobcov liekov už zvýšila dovoz do USA a môže mať zásoby na šesť až 18 mesiacov. Mnohí analytici sa navyše domnievajú, že Trump sa uspokojí s clom oveľa nižším ako 200 %. Čakajú tiež výnimky pre určité produkty, ako sú generické lieky s nízkou maržou. Ale podľa expertov už 25-percentné clo by časom citeľne zvýšilo ceny liekov v USA, keď sa minú vytvorené zásoby.
Frmy v predchádzajúcich desaťročiach presunuli veľa závodov do zahraničia
Farmaceutické firmy v predchádzajúcich desaťročiach presunuli veľa závodov do zahraničia, aby využili nižšie náklady v Číne a Indii či daňové úľavy v Írsku a Švajčiarsku. V dôsledku toho je obchodný deficit USA v oblasti liekov a farmaceutických výrobkov veľký, v minulom roku dosiahol takmer 150 miliárd USD (128,67 miliardy eur).
Skúsenosti s ochorením COVID-19, keď sa krajiny zúfalo snažili zohnať lieky a zdravotnícky materiál, však ukázali, aké nebezpečné je spoliehať sa na dodávky zo zahraničia v čase krízy, najmä keď je kľúčovým dodávateľom Čína. V apríli začala administratíva USA skúmať, ako dovoz liekov a farmaceutických zložiek ovplyvňuje národnú bezpečnosť na základe článok 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962. Ten umožňuje prezidentovi nariadiť clá v záujme národnej bezpečnosti.
Podľa expertov však ani presun výroby do USA nemusí zabrániť vplyvu ciel na lieky v USA, ak sa budú vzťahovať aj na dovážané zložky používané pri výrobe. Až 97 % antibiotík, 92 % antivirotík a 83 % najpopulárnejších generických liekov obsahuje totiž aspoň jednu účinnú látku, ktorá sa vyrába v zahraničí, upozorňujú. Popredné farmaceutické spoločnosti majú vysoké ziskové marže, ktoré im poskytujú flexibilitu pri investovaní a absorbovaní nákladov, keď začnú platiť Trumpove clá. Výrobcovia generických liekov to tak však nemajú. Niektorí z nich sa preto môžu rozhodnúť opustiť americký trh, namiesto toho, aby platili clá. Generiká pritom tvoria 92 % maloobchodného predaja liekov v USA.
