HONOLULU/TOKIO/BRATISLAVA - Zatiaľ čo v Európe sa už takmer štvrtý mesiac oslavovala porážka nacistického Nemecka a jeho spojencov v rámci druhej svetovej vojny (8. mája 1945), na druhom konci sveta naďalej prebiehali neľútostné boje medzi cisárskym Japonskom a spojeneckými vojskami na čele s USA. Dramatický obrat nastal po zhodení amerických atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki (6. a 9. augusta 1945), ktoré si vyžiadali státisíce obetí.
Nasledovala formálna kapitulácia Japonska, ktorú 15. augusta 1945 oznámil cisár Hirohito, a o zhruba dva týždne aj jej podpísanie na palube americkej bojovej lode USS Missouri v Tokijskom zálive, čím sa definitívne ukončila druhá svetová vojna v Tichomorí. Kapitulačnú listinu z poverenia japonského cisára Hirohita podpísali minister zahraničných vecí Mamoru Šigemicu a generál Jošijiró Umezu. Od tejto udalosti uplynie v utorok 2. septembra 80 rokov.
„K vyhláseniu bezpodmienečnej kapitulácie Japonska došlo až po bombardovaní Hirošimy a Nagasaki a útoku vojsk Sovietskeho zväzu v Mandžusku. Po týchto udalostiach, ktoré nedávali Japonsku žiadnu nádej na ďalšie úspešné vedenie vojny, zasiahol cisár Hirohito a nariadil šesťčlennej Vrchnej rade pre vedenie vojny, aby prijala podmienky ukončenia vojny stanovené Spojencami v Postupimskej deklarácii. Po niekoľkých ďalších dňoch zákulisných rokovaní a neúspešnom štátnom prevrate cisár Hirohito 15. augusta 1945 predniesol nahraný rozhlasový prejav po celom cisárstve, v ktorom oznámil kapituláciu Japonska,“ povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) a vojenský historik Peter Šumichrast.
K podpisu kapitulácie došlo 2. septembra na lodi USS Missouri. V tokijskom zálive vtedy spolu s ňou kotvilo viac než 250 spojeneckých vojnových plavidiel. Počas podpisovania príslušných aktov za prítomnosti spojeneckých generálov a vrcholných predstaviteľov Japonska preletela nad bojovými loďami letka amerického letectva. Krátko po podpise sa v tokijskom zálive vylodilo 13.000 amerických vojakov.
Zhodenie amerických atómových bômb urýchlilo ukončenie vojny
Samotné zhodenie amerických atómových bômb na japonské mestá urýchlilo ukončenie vojny, ktorá by pravdepodobne aj napriek nerovnosti v počte vojakov a ich výzbroje trvala ďalšie dlhé mesiace. Japonská armáda bola síce početná, no produkcia zásob, výzbroje a pohonnej energie bola výrazne pod úrovňou amerických možností — čo znižovalo jej dlhodobú schopnosť odporu. Hralo jej však do „karát“ domáce prostredie. Naproti tomu USA dosiahli v poslednom roku vojny vrchol v mobilizácii i zbrojení.
Na porovnanie, armáda Spojených štátov amerických k roku 1945 dosiahla rekordných 12,2 milióna osôb. Celkovo počas vojny americké ozbrojené sily mobilizovali zhruba 16 miliónov ľudí. Japonsko v rovnakom čase disponovalo viac ako šiestimi miliónmi vojakov. Viac než 2,3 milióna príslušníkov Japonskej cisárskej armády pôsobilo priamo na japonských ostrovoch, z toho približne 900.000 nasadili na obranu ostrovov ako Kjúšu pred očakávanou inváziou. Zhruba rovnaký počet bol rozmiestnený v Číne, Mandžusku, Kórei, Indočíne či juhovýchodnej Ázii.
Nepomer sa týkal nielen ozbrojených síl, ale aj samotnej vojenskej techniky, počnúc letectvom týchto krajín. Kým USA len v roku 1944 vyrobili 96.000 lietadiel, japonský priemysel v roku 1945 vyprodukoval pre cisársku krajinu 28.180 lietadiel. Celkovo bolo Japonsko schopné od začiatku 2. svetovej vojny vyrobiť 76.320 kusov leteckej techniky a na porovnanie za rovnaké obdobie USA vyprodukovalo cez 350.000 lietadiel. V porovnaní námorných síl mali USA trojnásobnú prevahu.
Vojnový stav medzi Japonskom a Spojencami sa skončil až 28. apríla 1952
Vojnový stav medzi Japonskom a Spojencami sa pritom formálne skončil až 28. apríla 1952, keď vstúpila do platnosti Sanfranciská mierová zmluva. Tú podpísalo 48 spojeneckých štátov a porazené Japonsko. Ďalšie tri štáty, ktoré sa zúčastnili na tejto konferencii, zmluvu nepodpísali. Išlo o Sovietsky zväz, Československo a Poľsko. Uplynuli ďalšie štyri roky, kým Japonsko a Sovietsky zväz podpísali spoločnú sovietsko-japonskú deklaráciu z roku 1956, ktorá formálne ukončila ich vojnový stav.
V globálnej vojne, ktorá zasiahla väčšinu štátov vtedajšieho sveta, sa demokratickým silám spojeným v antifašistickej koalícii, na čele s trojicou najsilnejších krajín, Sovietskym zväzom, USA a Veľkou Britániou, podarilo poraziť fašizmus vo všetkých jeho podobách. Odvrátili tým nebezpečenstvo totálnej likvidácie, ktorá hrozila mnohým národom a rasám.
„Víťazstvo sa nerodilo ľahko. Vyžiadalo si nesmierne úsilie, obete a utrpenie nielen vojakov na frontoch, ale aj civilného obyvateľstva v zázemí. I z tohto dôvodu by sa nám z mysle nemala vytratiť vskutku hrozivá bilancia tejto vojny: obrovské straty na životoch a materiáli, krajiny zmenené na ruiny, státisíce sirôt a vojnových vdov, milióny neúplných rodín,“ dodal historik.
Zdroje: www.jablog.org www.nationalww2museum.org www.vhu.sk
