KYJEV - Ukrajina stojí pred otázkou, ktorá má potenciál zmeniť rovnováhu síl v Európe a vo svete. Členstvo v NATO je neisté, ruské útoky pokračujú a prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane hovorí, že jeho krajine môžu dlhodobú bezpečnosť priniesť len dve veci – aliancia alebo vlastný jadrový arzenál. Odborníci preto skúmajú, či by Kyjev vôbec dokázal vyrobiť vlastnú atómovú bombu a čo by to pre svet znamenalo.
Clintonovo priznanie: „Cítim sa spoluzodpovedný“
Do diskusie o ukrajinských jadrových zbraniach sa vrátil aj bývalý americký prezident Bill Clinton. V rozhovore rok po začiatku ruskej invázie otvorene priznal, že dnes ľutuje svoju úlohu v rokovaniach o Budapeštianskom memorande z roku 1994.
„Cítim sa spoluzodpovedný, pretože som ich presvedčil, aby sa jadrových zbraní vzdali,“ povedal Clinton s odkazom na rozhodnutie, ktorým Kyjev odovzdal arzenál do rúk Moskvy výmenou za bezpečnostné záruky.
Podľa Clintona by Rusko nikdy na Ukrajinu nezaútočilo, ak by si zbrane ponechala.
Má Ukrajina materiál na jadrovú zbraň?
Podľa analýzy Alexandra Bollfrassa z britského think-tanku International Institute for Strategic Studies Ukrajina teoreticky schopnosti má. V bývalej jadrovej elektrárni v Černobyle sa nachádzajú tisíce vyhorených palivových článkov, ktoré obsahujú plutónium vhodné na výrobu jadrovej zbrane. Z jedného roku spracovania by sa získalo dosť materiálu na jedinú bombu.
Problémom je, že Kyjev by musel vybudovať rozsiahle priemyselné zariadenia na jeho spracovanie. Alternatíva – obohacovanie uránu – by bola ešte nákladnejšia a technologicky náročnejšia.
Utajiť vývoj bomby by bolo nemožné
Bollfrass zdôrazňuje, že Ukrajina by nedokázala svoj program ukryť. Všetky štiepne materiály na jej území sú pod prísnym dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Akékoľvek pokusy o odklon by inšpektori okamžite odhalili – a spolu s nimi aj Rusko.
Ďalšie problémy
Atómová bomba by nestačila. Krajina by musela disponovať aj spoľahlivými nosičmi jadrových hlavíc – raketami, strelami s plochou dráhou letu alebo lietadlami schopnými preniknúť ruskou obranou.
Ukrajina má určité skúsenosti z minulosti: podnik Južmaš v Dnipre vyrábal nosné rakety pre satelity a kedysi aj medzikontinentálne strely schopné niesť jadrové hlavice. Odborník však upozorňuje, že vybudovanie modernej infraštruktúry by trvalo roky a vyžadovalo obrovské investície.
Alternatívou by bola úprava existujúcich rakiet typu R-360 Neptun, no aj tu naráža Ukrajina na technologické a finančné limity.
Politické a vojenské riziká
Cesta k jadrovej bombe by si vyžiadala zásadný krok – odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a vyhostenie inšpektorov IAEA. Ukrajina by sa tak dostala do medzinárodnej izolácie, čelila by sankciám a mohla by prísť o podporu partnerov z NATO, ktorá je už dnes vratká.
Najväčšie riziko by však prichádzalo zo strany Moskvy. Bollfrass je presvedčený, že Rusko by v žiadnom prípade nečakalo nečinne. Zariadenia na obohacovanie alebo spracovanie paliva by sa okamžite stali terčom útokov. A ak by Kremeľ nadobudol presvedčenie, že Kyjev je blízko k vlastnej bombe, mohol by uvažovať dokonca o preventívnom jadrovom údere.
„Nukleárna sebaobrana“ ako posledná možnosť?
Bollfrass v závere svojej analýzy konštatuje: „Priemyselné požiadavky na výrobu štiepneho materiálu a montáž jadrovej hlavice na nosič presahujú súčasné kapacity Ukrajiny.“
Dodáva, že sústredenie zdrojov na nukleárny program by oslabilo konvenčnú armádu a krajinu by krátkodobo vystavilo ešte väčšiemu riziku.
Podobne sa v minulosti vyjadrili aj ďalší experti oslovení denníkom Kyiv Independent: technicky je bomba možná, no jej výroba by bola nesmierne drahá, dlhá a Rusko by spravilo všetko pre to, aby jej zabránilo.
Napriek tomu Bollfrass pripúšťa, že ak Ukrajina nedostane pevné bezpečnostné záruky, môže sa v budúcnosti uchýliť k „nukleárnej samopomoci“.
