ROTTERDAM - Znepokojenie rastie. Zatiaľ čo NATO varuje pred čoraz reálnejším scenárom vojenského konfliktu s Ruskom, prístav v Rotterdame — pulzujúca logistická tepna Európy — začína konať. V hre sú bojové lode, presun munície a zjednotený front s belgickým Antverpami.
Hrozba z východu už nie je len teoretická. Najväčší európsky prístav v Rotterdame prijíma konkrétne opatrenia, ktoré signalizujú: kontinent sa pripravuje na možnosť rozsiahleho ozbrojeného konfliktu. Podľa exkluzívnych informácií Financial Times sa holandské a belgické prístavné úrady dohodli na koordinácii v prípade vojny – počnúc cvičeniami, cez uskladňovanie vojenského materiálu, až po prípravu na okamžitý presun civilnej dopravy.
Rotterdam ako strategická základňa NATO
„Nie každý terminál je vhodný pre vojenský náklad,“ varuje Boudewijn Siemons, šéf prístavu Rotterdam. V prípade krízy má byť spolupráca s Antverpami kľúčová. Obe mestá plánujú zdieľať kapacity – ak bude potrebné rýchlo vyložiť ťažkú vojenskú techniku alebo muníciu, dokážu sa vzájomne nahradiť.
Tento strategický manéver nie je náhodný. Súvisí so znepokojujúcimi predpoveďami NATO, že Rusko by mohlo zaútočiť na členské štáty aliancie do roku 2030. Pridajme k tomu agresiu Kremľa na Ukrajine, budovanie ekonomickej izolácie tzv. „Pevnosti Rusko“, a tlak Donalda Trumpa na európsku vojenskú sebestačnosť — výsledkom je prebudená obranná realita.
Čo robí z Rotterdamu kľúčový cieľ:
- Najväčší európsky námorný prístav
- Ročný objem nákladu: 436 miliónov ton
- Dĺžka prístavu: 40 kilometrov
- Ročne prejde prístavom vyše 28-tisíc zaoceánskych a 91-tisíc vnútrozemských lodí
- Približne 8 % obratu stratil po zavedení sankcií voči Rusku
Cvičenia, munícia a príprava na obojživelný útok
Holandské ministerstvo obrany už v máji 2024 oznámilo, že Rotterdam bude slúžiť ako pravidelná logistická základňa NATO. Niekoľkokrát ročne tu budú kotviť vojenské lode na celé týždne, pričom ich umiestnenie sa bude flexibilne meniť.
Munícia sa zatiaľ bezpečne dá presúvať len na jedinom špecializovanom kontajnerovom termináli. Plánuje sa však aj rozšírenie priestorov pre obojživelné vojenské cvičenia – v samotnom prístave aj jeho okolí.
Rotterdam má v tomto smere historickú skúsenosť: počas vojny v Iraku v roku 2003 zohral kľúčovú rolu pri preprave zbraní. Dnes je opäť v centre pozornosti. V tandeme s Antverpami (druhý najväčší prístav EÚ s ročným objemom 240 miliónov ton) pracuje aj na posilnení strategickej autonómie Európy.
Rutte varuje pred dvojitou inváziou. Z Moskvy prišla výsmešná odpoveď
Obavy rastú aj na najvyšších politických miestach. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre New York Times vykreslil zlovestný scenár: súčasná ruská vojna by sa mohla rozšíriť o koordinovanú inváziu Číny na Taiwan, pri ktorej by Moskva súčasne zaútočila na Európu.
„Nebuďme naivní,“ varoval Rutte. „Ak by sa Si Ťin-pching rozhodol zaútočiť na Taiwan, určite by zavolal Putinovi a povedal: ‚Hej, chystám sa na to – zdrž ich v Európe.‘“
Z Kremľa okamžite prišla posmešná reakcia. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev Rutteho výrok zhŕnul slovami: „Asi zjedol priveľa halucinogénnych húb“ – a ironicky mu odporučil naučiť sa po rusky.
Putinova pevnosť: 50 miliárd skonfiškovaných, ekonomika za múrom
Za posledné tri roky ruské úrady zabavili majetok v hodnote približne 50 miliárd dolárov. Tento krok je súčasťou širšej politiky Kremľa — premeniť Rusko na ekonomicky sebestačnú pevnosť, odolnú voči sankciám a izolácii.
Rotterdam tak nie je len logistickým uzlom. Stáva sa z neho symbol prebúdzajúcej sa Európy, ktorá si uvedomuje, že na obranu slobody a mieru nestačia len slová — ale aj pripravené prístavy.
