SARAJEVO - Delegácia Európskej únie v Bosne a Hercegovine v piatok odsúdila plány entity Republiky Srbskej (RS) zriadiť záložný policajný zbor. Namiesto toho ju vyzvala na posilnenie existujúcich bezpečnostných zložiek, ktoré už teraz trpia chronickým nedostatkom personálu.
Parlament RS, v ktorom dominuje vládna väčšina lídra bosnianskych Srbov Milorada Dodika, vo štvrtok urýchlene schválil novelu zákona o vnútorných záležitostiach, ktorou sa zavádza nový policajný zbor.Republika Srbská tento krok obhajuje tým, že rezervná zložka je potrebná na udržanie verejného poriadku a pri zvládaní mimoriadnych situácií. Tamojšie ministerstvo vnútra uviedlo, že v 5500-člennom zbore chýba približne 1000 policajtov, čo podľa neho obmedzuje jeho schopnosť reagovať na „nepredvídateľné situácie“. Tvrdilo, že záložné sily nepresiahnu 20 percent celkového počtu aktívnych dôstojníkov a zbrane budú môcť nosiť len v prípade potreby.Opozícia v reakcii vyjadrila ostrú kritiku a Dodika obvinila, že sa snaží vytvoriť osobnú „pretoriánsku gardu“, ktorá mu má pomôcť udržať sa pri moci. Prétoriáni slúžili ako elitná osobná stráž rímskych cisárov.
Delegácia EÚ v Bosne vo svojom vyhlásení vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím parlamentu RS a označila ho za zbytočné a kontraproduktívne. Krok podľa nej iba zvyšuje riziko ďalšieho rozdelenia krajiny. Vyzvala preto tamojšie úrady, aby hľadali systémové riešenia s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a účinne predchádzať trestnej činnosti a korupcii. To je podľa EÚ obzvlášť dôležité po rozhodnutí Európskej rady z marca 2024 začať prístupové rozhovory s Bosnou a Hercegovinou, po ktorom sa očakáva plnenie potrebných reforiem.Kritiku vyslovil aj premiér entity Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) Nermin Nikšič, ktorý plán RS označil za nebezpečný a provokatívny krok ohrozujúci mier. Minister vnútra FBaH Ramo Isak následne recipročne oznámil, že federácia tiež zriadi záložné policajné sily.
Posilnenie polície RS podľa HINA prichádza uprostred dlhotrvajúcej politickej krízy v Bosne a Hercegovine, počas ktorej polícia otvorene vzdorovala štátnym bezpečnostným zložkám. Tie sa Dodika pokúšali previesť na výsluch, keď ich predvolania opakovane ignoroval.Dodika v marci v Bosne odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.
Bosna zrušila zatykač na lídra bosnianskych Srbov Milorada Dodika
Bosnianske úrady v piatok zrušili zatykač na prezidenta Republiky srbskej (RS) Milorada Dodika v súvislosti s obvineniami z porušenia ústavy Bosny a Hercegoviny (BaH). Po mesiacoch ignorovania výziev na vypočutie sa Dodik v sprievode právnika dobrovoľne dostavil na prokuratúru, „aby vypovedal ako podozrivý v rámci vyšetrovania“, uviedla prokuratúra a Najvyšší súd Bosny a Hercegoviny v spoločnom vyhlásení. Súd následne prijal návrh prokuratúry na „zrušenie“ zatykača, píše AFP.
Bosna a Hercegovina sa od konca občianskej vojny v roku 1995 skladá oficiálne z dvoch častí – z Republiky srbskej (RS) a Federácie Bosny a Hercegoviny obývanej prevažne Moslimami a etnickými Chorvátmi. Každá z nich má vlastnú vládu a parlament, pričom ich spájajú len niektoré ústredné inštitúcie. RS obývaná prevažne etnickými Srbmi sa netají snahou o odtrhnutie.Po Dodikovi pátrala bosnianska prokuratúra od 18. marca v rámci vyšetrovania útoku na ústavný poriadok po sérii secesionistických krokov, ktoré uskutočnili autonómne inštitúcie Republiky srbskej.
Šesťdesiatšesťročného Dodika vo februári úrady odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.
