HELSINKI - Kremeľ ticho, ale systematicky posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na severe. Satelitné snímky odhaľujú nové posádky, opevnenia aj stovky vojakov tesne pri hraniciach s Fínskom. Podľa expertov môže ísť o prípravu na niečo oveľa vážnejšie, než len rotáciu vojakov na Ukrajine.
Ruské vojenské mestečká a opevnené základne rastú ako huby po daždi neďaleko hraníc s Fínskom. Informoval o tom fínsky verejnoprávny rozhlas Yleisradio, ktorý zverejnil zábery z vesmíru dokazujúce, že Moskva postupne buduje rozsiahlu vojenskú infraštruktúru len pár desiatok kilometrov od fínskej hranice.
Najvýraznejšie zmeny sú viditeľné v ruskom meste Kandalakša v Murmanskej oblasti, kde vzniká rozsiahla základňa pre delostreleckú brigádu. Fíni majú k dispozícii snímky tejto oblasti už z predchádzajúcich rokov a je zrejmé, že Kandalakša prešla radikálnou premenou. Pribudli nové obytné budovy, ktoré majú ubytovať stovky vojakov, no najvýraznejším prvkom je masívne opevnenie v okolí objektov. Väčšina stavebných prác prebehla počas minulej zimy.
Kandalakša sa dnes považuje za uzavreté vojenské sídlo, kam je vstup pre verejnosť nemožný. Samotné ruské úrady priznali, že ide o posádku pre delostreleckú brigádu a časť ženijnej brigády. Kým v minulosti slúžila Kandalakša maximálne ako skladisko, aktuálne môže podľa odhadov počet ruských vojakov v oblasti narásť až o 2-tisíc mužov.
Ruské základne rastú naprieč Karéliou
A tým sa ruské budovanie pri fínskych hraniciach ani zďaleka nekončí. Satelitné snímky ukazujú ďalšie vojenské stanovištia naprieč Karéliou a na Karelijskej šiji. Na už existujúce základne neustále prichádza nové vybavenie a technika. Podľa Fínov sa rozširujú aj vojenské kapacity v hlavnom meste ruskej Karelie, Petrozavodsku.
Fínski analytici tvrdia, že Moskva má pre túto aktivitu dva hlavné dôvody. Prvým je výcvik nových síl a uskladnenie staršieho vybavenia, ktoré môže byť neskôr použité na Ukrajine. Tento dôvod označujú za bezprostredný a krátkodobý.
Druhý motív je však pre severskú krajinu oveľa znepokojivejší – Rusko sa podľa všetkého pripravuje na dlhodobé posilňovanie svojich jednotiek pozdĺž fínskej hranice. To pre Fínsko, ktoré je čerstvým členom NATO, predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu.
„Ak by išlo len o výcvik a presun vojakov na Ukrajinu, nebudovali by takúto infraštruktúru,“ upozornil vojenský analytik a bývalý spravodajec fínskej armády Marko Eklund pre rozhlas Yleisradio.
Sever ako logistický uzol pre Kremeľ
Eklund zároveň pripomína, že oblasť okolo Kandalakše je pre Moskvu strategicky kľúčová. Ide o logistický uzol spájajúci Rusko s Kolským polostrovom a Severnou flotilou jadrových ponoriek. „Ak by Rusko stratilo kontrolu nad týmto územím, pozemné spojenie s Kolským polostrovom by bolo prerušené,“ vysvetlil Eklund.
Ruské úrady samotnú výstavbu nezakrývajú. Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis na sociálnej sieti VKontakte oznámil, že budovanie vojenských mestečiek v regióne bude pokračovať minimálne do budúceho roka. Celkové náklady majú dosiahnuť až 42 miliárd rubľov.
Zaujímavosťou je, že popri vojenských objektoch majú vyrásť aj civilné stavby, aby sa do oblasti dali presúvať celé rodiny vojakov. V meste Alakurtti napríklad vznikne škola a kultúrny dom. „Je náročné presvedčiť profesionálnych vojakov, aby sa sťahovali s rodinami niekam, kde nie sú žiadne služby,“ poznamenal Eklund.
Hrozivá prognóza: zo 30-tisíc môže byť 100-tisíc
Eklund zároveň varuje pred ďalším znepokojivým scenárom. Pred inváziou na Ukrajinu mal podľa neho Putin v tejto časti Ruska približne 30-tisíc vojakov. Tento počet sa však môže postupne vyšplhať až na hrozivých 100-tisíc mužov, ktorí by operovali tesne pri hraniciach člena NATO.
Pre Fínsko aj celý sever Európy je to varovný signál, že ruské plány nesmerujú len na juh k Ukrajine, ale aj na sever, k arktickým oblastiam a hraniciam Severoatlantickej aliancie.
