MOSKVA - Rusko sa vážne zaoberá americkými návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine, ale nemôže ich všetky prijať v ich súčasnej podobe, pretože nezohľadňujú Moskvou zmieňované základné príčiny konfliktu. Povedal to v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého citovala agentúra TASS. Situáciu na Ukrajine sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
video
ONLINE
21:49 Poľsko vydalo Ukrajine jej občana Kyryla Molčanova, ktorý bol údajne agentom ruských tajných služieb a človekom blízkym ukrajinskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku. S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom v utorok informovala agentúra PAP.
21:32 Ako sa sedemmesačný vpád Ukrajiny do ruskej Kurskej oblasti chýli ku koncu, ukrajinskí vojaci a vojenskí experti spochybňujú cieľ operácie a dlhodobý vplyv, ktorý bude mať na vojnu.
20:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes pred novinármi oznámil, že sa má v piatok stretnúť so zástupcami ozbrojených síl malej skupiny krajín, ktoré sú ochotné vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. Kyjev sa usiluje o získanie bezpečnostných záruk ako súčasti akéhokoľvek budúceho mierového usporiadania. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni agresii Ruska. To sa ale ostro stavia proti akémukoľvek rozmiestneniu vojakov z členských krajín NATO na Ukrajine.
19:57 Rusko predkladá zoznam údajných ukrajinských porušení prímeria USA, OSN a OBSE, povedal Lavrov.
19:37 Ukrajinskí spojenci musia voči Rusku zaviesť prísnejšie opatrenia „skôr ako neskoro“, aby zabránili Moskve naťahovať mierové rozhovory a eskalovať svoje požiadavky, povedal 1. apríla pre denník The Kyiv Independent litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys.
19:04 Územné zisky Ruska na Ukrajine klesli na najnižšiu úroveň od júna 2024, tvrdí monitorovacia skupina. Moskva sa v marci zmocnila len 133 kilometrov štvorcových, informovala 1. apríla ukrajinská monitorovacia skupina na bojisku DeepState.
18:47 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v Kremli prijal vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s obvineniami z porušenia ústavy Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra TASS.
17:42 Všetky nové dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou by mali byť v súlade s európskym právom, vyhlásila v utorok počas návštevy Kyjeva nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Informuje o tom agentúra Reuters.
17:20 Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestuje do Ruska na oficiálnu návštevu a zúčastní sa na májových oslavách sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Uviedol to ruský prezident Vladimir Putin počas rokovaní s čínskym ministrom zahraničia Wangom I. Rusko oslavuje koniec vojny 9. mája vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí.
16:56 Európska komisia uvoľnila Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc - pôžičky a granty - vo výške 3,5 miliardy eur, oznámil v utorok predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ. Tieto prostriedky sú súčasťou nástroja EÚ pre Ukrajinu, ktorý predpokladá finančnú podporu pre Kyjev až do výšky 50 miliárd eur, informuje o tom agentúra DPA.
16:51 Rusko sa vážne zaoberá americkými návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine, ale nemôže ich všetky prijať v ich súčasnej podobe, pretože nezohľadňujú Moskvou zmieňované základné príčiny konfliktu. Povedal to v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého citovala agentúra TASS.
15:20 Viac ako 50 percent Ukrajincov kritizuje mierové snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa a obáva sa, že pravdepodobne povedú k čiastočne alebo k úplne nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS), informuje agentúra Reuters.
14:50 Ukrajina konzultuje s americkou stranou nový návrh dohody o nerastných surovinách, cieľom je dospieť k obojstranne prijateľnému textu. Podľa serveru Ukrajinska pravda to dnes povedal ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha, ktorý sa takto vyjadril na tlačovej konferencii v Kyjeve so svojím litovským náprotivkom Kestutisom Budrysom. Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, ktorá je dnes tiež na návšteve Ukrajiny, podľa agentúry Reuters povedala, že akékoľvek nové dohody o vzácnych zeminách s Kyjevom by mali byť kompatibilné s európskym právom.
14:11 Poľská prokuratúra obvinila 47-ročného Ukrajinca zo špionáže v prospech ruských tajných služieb. Na sociálnej sieti X to dnes napísal hovorca poľského ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński. Prokuratúra uviedla, že sa muž zaoberal prieskumom vojenských objektov v Poľsku. V prípade usvedčenia mu hrozí päť až 30 rokov väzenia, píše agentúra Reuters.
13:13 Ruský prezident Vladimir Putin je podľa jeho hovorcu Dmitrija Peskova otvorený normalizácii vzťahov s Fínskom, pokiaľ by o to Helsinki mali záujem. Fínsky prezident Alexander Stubb v pondelok povedal svojmu britskému premiérovi Keirovi Starmerovi, že Fínsko sa musí „mentálne pripraviť“ na obnovenie vzťahov s Ruskom. Informuje Reuters a TASS.
12:45 Prezidenti Poľska a Slovenska Andrzej Duda a Peter Pellegrini sa vyslovili za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine a za zabezpečenie dlhodobého mieru v strednej Európe. Pellegrini a Duda to povedali novinárom po dnešnom spoločnom rokovaní vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Podľa Dudu na udržanie trvalého mieru v stredoeurópskom regióne bude potrebné navýšiť výdavky na obranu.
12:44 Švédsko v utorok oznámilo investíciu 100 miliónov švédskych korún (približne 9,2 miliónov eur) na kontrolu a renováciu krytov civilnej ochrany. V súčasnosti disponuje asi 64.000 ochrannými bunkrami s celkovou kapacitou pre približne sedem miliónov ľudí, čo je viac ako takmer ktorýkoľvek iný štát. Píše o tom agentúra AFP. Od vstupu do NATO v marci 2024 švédska Agentúra pre civilné nepredvídané situácie (MSB) zintenzívnila kontroly krytov. Niekoľko z nich má kapacitu až pre tisíce ľudí.
12:34 Poľská prokuratúra obvinila Ukrajinca narodeného v Rusku z toho, že sa podieľal na aktivitách ruskej rozviedky, oznámil v utorok hovorca ministerstva vnútra. Úrady 47-ročného muža zadržali už v marci a okresný súd vo Varšave v tom čase rozhodol o trojmesačnej väzbe, píše PAP a Reuters.
12:27 Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že za posledných 24 hodín dvakrát zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru. Útoky oznámil neskôr aj Kyjev. K úderom malo dôjsť aj napriek moratóriu na vzájomné útoky na energetické zariadenia. Informuje agentúra Reuters.
Ukrajinské drony údajne zasiahli elektrické rozvodne v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny a v ruskej Belgorodskej oblasti. Obyvatelia tamojších miest ostali bez elektriny, oznámilo ministerstvo vo vyhlásení.
11:47 Ukrajina bude so Spojenými štátmi aj naďalej spolupracovať na vzájomne prijateľnom znení dohody o nerastných surovinách, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Americký prezident Donald Trump v nedeľu Ukrajinu varoval pred „veľkými problémami“ ak dohodu nepodpíše, píše o tom agentúra Reuters.
Sybiha na tlačovej konferencii uviedol, že sa už uskutočnilo jedno kolo konzultácií o novom návrhu dohody o nerastných surovinách, ktorá zabezpečí silnú prítomnosť amerických podnikov na Ukrajine a prispeje k jej bezpečnostnej infraštruktúre.
11:30 Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že za posledných 24 hodín dvakrát zaútočila na jeho energetickú infraštruktúru. K úderom malo dôjsť aj napriek moratóriu na vzájomné útoky na energetické zariadenia. Informuje agentúra Reuters.
10:49 Pri ruských útokoch na Ukrajine zahynuli za posledný deň najmenej dvaja civilisti a najmenej 21 bolo zranených, informovali regionálne úrady 1. apríla. Informuje o tom portál The Kyiv Independent.
9:34 Noc na dnes bola prvou v tomto roku, keď Rusko nepoužilo vo svojich vzdušných útokoch na Ukrajinu hromadne úderné drony, píše agentúra Ukrinform a server Ukrajinska pravda. Odvolávajú sa pritom na hlásenie ukrajinského letectva, ktoré ráno oznámilo, že agresor vyslal na zem dve riadené strely a protivzdušná obrana ich obe zostrelila. Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o likvidácii troch ukrajinských dronov.
8:59 Odchádzajúca ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok začala rozlúčkovú návštevu Ukrajiny. Po príchode do Kyjeva vyzvala Spojené štáty, aby pri rokovaniach o prímerí nepodľahli „taktike zdržiavania“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
„Na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO dáme americkej strane jasne najavo, že by sme nemali akceptovať Putinovu taktiku zdržiavania,“ uviedla. Ukrajina je podľa ministerky pripravená na okamžité prímerie.
8:16 Čína ja pripravená zohrať „konštruktívnu rolu“ pri ukončení vojny na Ukrajine, ale zároveň podporuje Rusko pri obrane svojich „záujmov“. Pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti to povedal v utorkovom rozhovore čínsky minister zahraničných vecí Wang I, píše agentúra AFP.
"Čína je pripravená, s prihliadnutím na záujmy zúčastnených strán, zohrať konštruktívnu rolu pri riešení (konfliktu),“ vyhlásil Wang, ktorý pricestoval do Moskvy na štátnu návštevu a stretne sa so svojim náprotivkom Sergejom Lavrovom i s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
6:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho rodina v minulom roku zarobili 15,286 milióna hrivien, vrátane príjmu zo splatených štátnych dlhopisov vo výške 8,6 milióna hrivien. Uviedla to prezidentská kancelária s odvolaním sa na majetkové priznanie hlavy štátu.
Príjem rodiny hlavy štátu sa vlani skladal z prezidentovho platu, bankových úrokov a príjmu z prenájmu súkromnej nehnuteľnosti. Celkovo tieto príjmy dosiahli 6,7 milióna hrivien. Rast príjmov oproti predchádzajúcemu roku kancelária vysvetlila tým, že nájomné bolo platené v plnej výške. Z hľadiska hotovosti, nehnuteľností a áut sa majetkové pomery prezidentovej rodiny zásadne nezmenili.
6:25 Hľadaný bosnianskosrbský vodca Milorad Dodik dnes zverejnil video, na ktorom je zachytený na moskovskom Červenom námestí. Do Ruska pricestoval napriek medzinárodnému zatykaču vydanému kvôli podozreniu, že porušil bosniansku ústavu.
Napätie vo vnútri balkánskej krajiny vzrástlo po rozsudku z konca februára, ktorý Dodikovi neprávoplatne uložil trest väzenia na jeden rok a rovnako šesťročný zákaz výkonu politických funkcií. Dodik stál pred súdom za nerešpektovanie rozhodnutia vysokého predstaviteľa Christiana Schmidta, ktorého medzinárodné spoločenstvo poverilo dohľadom nad plnením mierovej dohody z roku 1995.
6:20 Ministri zahraničných vecí viacerých európskych krajín potvrdili na svojom pondelňajšom stretnutí v Madride „neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“, informuje DPA.
Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.
6:15 Britský premiér Keir Starmer vyjadril v pondelok večer v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským úctu občanom mesta Buča v Kyjevskej oblasti pri príležitosti tretieho výročia jeho oslobodenia od ruskej okupácie. Informuje DPA, ktorá pripomína, že k telefonátu došlo len niekoľko dní pred schôdzkou vojenských predstaviteľov, ktorí plánujú diskutovať o mierových plánoch na Ukrajine. Starmer poukázal na "odvahu a silu" obyvateľov Buče, ktorých rozpovedané príbehy sú podľa neho „bolestnou pripomienkou barbarstva Ruska“.
Trump od Putina očakáva splnenie jeho časti dohody o prímerí na Ukrajine
„Myslím si, že splní to, čo mi povedal, a myslím si, že teraz splní svoju časť dohody,“ povedal Trump novinárom. Prezident USA sa ešte v nedeľu vyjadril, že je „veľmi nahnevaný a rozčúlený“ z postoja ruského prezidenta, ktorý spochybňuje ukrajinské vedenie. Uviedol to v telefonickom rozhovore pre televíziu NBC News, v ktorom pohrozil aj clami na ruskú ropu.
Trump podľa AFP vtedy ostro zmenil svoj bežný tón k Rusku a povedal, že ho rozhnevalo, keď sa Putin začal „navážať“ do dôveryhodnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Americký prezident tiež pohrozil „sekundárnymi clami“ na ruskú ropu a povedal, že s Putinom plánuje hovoriť v priebehu tohto týždňa.
Trump sa v pondelok v Bielom dome vyjadril aj k odsúdeniu francúzskej krajne pravicovej političky Mariny Le Penovej, pričom ho prirovnal k vlastným právnym bitkám, píše AFP. Súd v Paríži v pondelok uznal Le Penovú za vinnú zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu (EP).
Rozhodnutím súdu v Paríži sú ohrozené politické ambície Le Penovej, ktorá prejavila záujem kandidovať v roku 2027 v prezidentských voľbách. „Dostala zákaz kandidovať na päť rokov a bola vedúcou kandidátkou. To znie ako táto krajina, to znie veľmi podobne ako táto krajina,“ povedal Trump a označil rozhodnutie súdu za „veľmi závažnú záležitosť“.
AFP vo svojej správe pripomenula, že Trump je vôbec prvým človekom uznaným za vinného z trestného činu, ktorý sa ujal funkcie amerického prezidenta. Šlo o kauzu 34 prípadov falšovania obchodných záznamov. Okrem toho federálne i štátne orgány viedli proti Trumpovi - už po jeho odchode z Bieleho domu - vyšetrovanie v súvislosti s tým, že odmietal akceptovať svoju porážku v prezidentských voľbách v roku 2020 a vo svojich domoch skladoval prísne tajné dokumenty.
Trump tiež v pondelok novinárom avizoval, že v priebehu apríla by mohol odcestovať do Saudskej Arábie, čo by bola jeho prvá zahraničná cesta od januárového opätovného nástupu do funkcie. Cesta by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť v apríli, „možno trochu neskôr“. Ako dodal, „pravdepodobne sa zastavíme aj v Spojených arabských emirátoch (SAE) a v Katare“, cituje AFP.
Základom skutočného mieru musí byť spravodlivosť, tvrdí Hojsík
Rusko sa musí zodpovedať za vojnové zločiny spáchané počas jeho útočnej vojny na Ukrajine. Na spomienkovom podujatí na obete masakry v meste Buča v Kyjevskej oblasti na Ukrajine to v pondelok uviedol podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík. Informuje o tom správa zverejnená na webovej stránke EP.
Hojsík na summite nazvanom Buča 2025 zastupoval predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú. V rámci summitu sa pri príležitosti tretieho výročia oslobodenia Buče od ruskej okupácie stretli predsedovia a vedúci delegácií parlamentov európskych krajín.
„Mier bez spravodlivosti nie je skutočným mierom. Obete ruského vraždenia v Buči sú toho mementom. Aj preto Európsky parlament od počiatku ruskej agresie voči Ukrajine žiadal aj spravodlivé vyšetrenie a potrestanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,“ uviedol Hojsík.
Na spomienkovom podujatí sa v pondelok v Kyjeve zúčastnili aj predsedovia a vedúci delegácií parlamentov Belgicka, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Chorvátska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Ukrajiny, aby si pripomenuli obete tragédie v Buči.
Lídri parlamentov vo svojom spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, opätovne potvrdili plné rešpektovanie zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a vyzvali na zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.
Apelovali tiež na výrazné zvýšenie humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a čo najprísnejšie sankcie a opatrenia voči Rusku, ktoré by podporili úsilie smerujúce ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru. Opätovne tiež potvrdili svoju podporu európskej integrácii Ukrajiny a jej suverénnemu právu rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku alebo zasahovania.
Po ústupe ruských jednotiek z Buče v marci 2022 po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.
Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny. Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala.
