FRANKFURT NAD MOHANOM - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už šiestykrát po sebe, a to o 25 bázických bodov na 2,5 %, aby podporila hospodársky rast eurozóny. Zároveň zhoršila prognózu rastu ekonomiky regiónu v tomto a ďalšom roku a zvýšila odhad inflácie. Informujú o tom agentúry AP, DPA a AFP.
Rada guvernérov ECB znížila o 25 bázických bodov aj úrokovú sadzbu z hlavných refinančných operácií na 2,65 % a jednodňových refinančných operácií na 2,9 %. Štvrtkové rozhodnutie o sadzbách, ktoré trhy očakávali, zatienili obavy z možnej obchodnej vojny s USA a vplyv prudkého nárastu výdavkov na obranu.
archívne video
Zníženie základnej depozitnej sadzby na 2,5 % by malo poskytnúť podporu ekonomike, keďže bude lacnejšie požičať si peniaze na rozšírenie firmy či kúpu bývania.
Miera inflácie vo februári klesla
Vzhľadom na to, že miera inflácie v eurozóne vo februári 2025 klesla na 2,4 % zo svojho vrcholu 10,6 %, ktorý dosiahla v októbri 2022, pozornosť sa presunula na slabé vyhliadky rastu regiónu, ktorý zaviedol euro.
Eurozóna vykázala v posledných troch mesiacoch 2024 zanedbateľný medzikvartálny rast o 0,1 %. Vyhliadky na tento rok sú utlmené pre neistotu v súvislosti s obchodnou politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Očakávajú rast ekonomiky
ECB uviedla, že teraz očakáva rast ekonomiky eurozóny v roku 2025 o 0,9 % namiesto o 1,1 % v decembrovej prognóze a pre rok 2026 znížila svoj odhad na 1,2 % z 1,4 %. Centrálna banka zároveň zvýšila svoju prognózu inflácie v euroregióne pre rok 2025 na 2,3 % z 2,1 % s odvolaním sa na vyššie ceny energií.
Zníženie úrokových sadzieb ECB tento štvrtok bolo pre Radu guvernérov pravdepodobne posledným jednoduchým rozhodnutím. Analytici očakávajú, že každý ďalší krok bude predmetom búrlivejšej diskusie, keďže pretrvávajú obavy z inflácie. Trhy teraz vyčkávajú na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardovej.
Do leta by mohla ešte raz znížiť úrokové sadzby
Európska centrálna banka (ECB) by mohla do polovice roka ešte raz znížiť základné úrokové sadzby, a to o ďalších 0,25 percentuálneho bodu (p. b.). Depozitná sadzba ECB by sa tak mohla pohybovať na úrovni 2,25 %, pričom nie je vylúčené, že takúto úroveň sadzieb bude vidieť aj na jeseň či i na konci roka. Uviedol to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Podľa hlavného ekonóma Československej obchodnej banky Mareka Gábriša sa blížime k predpokladanému dnu v tomto úrokovom cykle. Analytici tak reagovali na štvrtkové zníženie sadzby ECB o 0,25 p.b. na 2,5 %.
"V tejto chvíli sa domnievame, že ECB by si v apríli mohla urobiť v znižovaní sadzieb prestávku, závisieť bude samozrejme na prichádzajúcich dátach. Predchádzajúce zníženia, ktoré sa ešte prenášajú do ekonomiky, pre takúto prestávku vytvorili priestor," priblížil Kočiš. Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie podľa ECB vyplýva, že inflácia sa ustáli v blízkosti 2 %. To podľa Kočiša naznačuje, že sa blížime k úrovni sadzieb, kde by sa sadzby ECB mohli stabilizovať.
Gábriš pripomenul, že ECB znížila kľúčové úrokové sadzby po šiesty raz za sebou. Depozitná úroková sadzba 2,50 % je tak najnižšie za posledné dva roky, teda od marca 2023. "Umožnil to pokles inflačných tlakov v eurozóne, ako aj neduživý ekonomický rast v niektorých krajinách. Napríklad v Nemecku. Banka môže v najbližších mesiacoch sadzby ešte znížiť. Postupne sa však blíži k predpokladanému dnu v tomto úrokovom cykle. A dosiahnuť ho môže už okolo polovice roka," očakáva ekonóm.
Napriek očakávanému zníženiu úrokových sadzieb ale na finančných trhoch ceny dlhopisov spadli a požadované výnosy naopak výrazne vzrástli. Dôvodom rastu výnosov je podľa Gábriša očakávaná zmena vo fiškálnej politike v Európe a potreba urýchlene investovať do zanedbanej obrany a infraštruktúry. No a teda aj očakávaná vyššia potreba financovania. V centre pozornosti je najmä diskusia o uvoľnení fiškálnych pravidiel v EÚ, ako aj plány Nemecka na masívne investície.
Vplyv zníženia sadzieb ECB na komerčné sadzby bánk u nás bude podľa Kočiša výrazne limitovať vyššia cena dlhých peňazí. Výnosy na desaťročných dlhopisoch v posledných dňoch rastú v reakcii na plány Európy zbrojiť v objeme stoviek miliárd eur, čo bude tlačiť aj na cenu dlhých peňazí a znižovať priestor pre znižovanie úrokových sadzieb na dlhších sadzbách. Analytik priblížil, že nemecké štátne dlhopisy v stredu poskočili o 30 bázických bodov, čo je najvyšší nárast od marca 1990.
Úvery s dlhším časom viazanosti tak budú zlacňovať vysoko pravdepodobne iba pozvoľne, čo bude ovplyvňovať aj pokračujúce oživenie na realitnom trhu. "Zníženia možno očakávať na kratších viazanostiach," dodal analytik.
