KYJEV – Vojna na Ukrajine je aj po troch rokoch sústavných bojov, bombardovania či náletoch dronov považovaná v Moskve za "špeciálnu vojenskú operáciu". Za tento čas sa územie nášho východného suseda zmenilo. Rusi obsadili pohraničné územia, ktorých sa podľa všetkého odmietnu vzdať. Ukrajina už zrejme nikdy nebude vyzerať tak, ako pred vojnou.
Ruský prezident Vladimir Putin spustil inváziu na Ukrajinu dňa 24. februára 2022. Už sú to tri roky od plánovanej bleskovej operácie a Ukrajine sa s výraznou pomocou Západu naďalej darí chrániť svoje územie. Neplatí to však pre každý meter ukrajinského územia. Rusi obsadili pohraničie na východe aj juhu krajiny.
Ako informuje CNN, ukrajinským silám sa niektoré podarilo získať naspäť, no milióny obyvateľov bolo vyhnaných zo svojich domovov, alebo boli zabití priamo počas stretu medzi nepriateľmi.
Od roku 2022 prišla Ukrajina o 11 percent svojho územia. Informuje o tom Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Na začiatku konfliktu sa vojská snažili ochrániť najmä hlavné mesto Kyjev, čo sa im napokon aj podarilo. Neskôr sa sily presunuli aj do Charkova a južnej časti Chersonu. Ťažké straty však Ukrajinci utrpeli počas bojov v Donecku či Bachmute.
Krym a Donbas
Pokiaľ zoberieme do úvahy aj územie, ktoré obsadili separatisti podporovaní Ruskom, tak Ukrajina prišla od roku 2014 o 18 percent svojho územia. Rok 2014 sa spomína najmä pre anexiu Krymského polostrova. Ruské sily nezákonne anektovali toto územie rátko po krvavých udalostiach na Majdane (streľba do ľudí). Ešte v tom roku obsadili ruskí separatisti aj Donbas, ktorý im patrí dodnes.
Putin očakával, že invázia na Ukrajinu potrvá len niekoľko dní s tým, že obsadí celú krajinu aj s hlavným mestom Kyjev. Do dnešného dňa sa mu to nepodarilo a zrejme ani už nepodarí, keďže sa čoraz častejšie hovorí o budúcej mierovej zmluve.
Niečo za niečo
Ukrajinci sa dokázali brániť tri dlhé roky aj vďaka svojmu najväčšiemu spojencovi Spojeným štátom. USA poskytli Kyjevu od začiatku vojny vojenskú, humanitárnu či finančnú pomoc v celkovej výške 95 miliónov dolárov. Po zasadnutí staronového prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, môže byť ale celá pomoc ohrozená.
Trump sa vyjadroval kriticky o pomoci pre Ukrajinu už počas predvolebnej kampane. Len nedávno navrhol, že USA by mali za túto štedrú pomoc získať prístup k nerastným surovinám na Ukrajine. Prezident Zelenskyj to ale odmietol.
"Jasne som sa vyjadril, že už im (Ukrajine) nemôžeme len tak bezhlavo posielať ďalšiu finančnú pomoc. Na oplátku musíme niečo získať aj my (USA). Ako ekvivalent som navrhol napríklad 500 miliárd dolárov z vyťažených nerastných surovín. V podstate s tým súhlasili," vyjadril sa Trump ešte začiatkom februára tohto roku. Putin už stihol reagovať a navrhol Trumpovi, že mu schváli ťažbu na okupovanom území Ukrajiny, ktoré považuje za súčasť Ruska. Píše o tom Newsweek.
USAID
Ukrajinu už postihlo nedávne pozastavenie činnosti USAID (Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj). Zmrazenie financovania viedlo k prepúšťaniu zamestnancov a výrazným škrtom, dočasného zrušenia liniek pomoci pre samovrahov a projektov na odhaľovanie HIV. Ukrajina bola za posledné tri roky najväčším príjemcom pomoci z tejto americkej agentúry.
