Utorok18. február 2025, meniny má Jaromír, Jaromíra, zajtra Vlasta

Trump je odhodlaný získať Grónsko: Onedlho bude aj tak na predaj! TOTO ho láka na krajine za polárnym kruhom

Prezident USA Donald Trump sa naďalej snaží získať Grónsko Zobraziť galériu (2)
Prezident USA Donald Trump sa naďalej snaží získať Grónsko (Zdroj: SITA/AP/Matt Slocum, Getty Images)

WASHINGTON – Staronový prezident USA sa v rámci zahraničnej politiky zameral okrem iného aj na Grónsko. Už dlhšie obdobie je názoru, aby sa táto autonómna krajina pripojila k Spojeným štátom. Medzi výhody tohto ostrova nepatrí len jeho významná strategická poloha. USA by jeho pripojením získali viacero výhod.

Grónsko je najväčším ostrovom sveta. Ako také má síce vlastnú vlajku, ale je to samosprávne územie dánskeho kráľovstva. V poslednom období o ňom často hovorí aj staronový prezident USA Donald Trump, ktorý by si želal, aby sa táto arktická krajina stala súčasťou Spojených štátov.

Poloha

Newsweek informuje, že Trump sa už snažil odkúpiť ostrov od Dánska, ale vláda v Kodani s tým nesúhlasila. Následne odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na dosiahnutie svojho cieľa. Ostrov je síce po väčšinu roka pokrytý súvislou vrstvou ľadu a snehu, no jeho poloha na hranici Severného ľadového a Atlantického oceánu je kľúčovou z hľadiska vzťahov medzi USA a Ruskou federáciou.

Donalda Trumpa ale nezaujíma len výhodná strategická poloha. Táto autonómna oblasť Dánska ukrýva množstvo prírodných zdrojov, ktoré hýbu svetovou ekonomikou. Navyše tu bol objavený aj nerast, ktorý by mohol v budúcnosti poháňať celé hospodárstvo. 

Nerastné suroviny  

Grónsko je ostrov, okolo ktorého boli objavené veľké náleziská ropy. Geologický úrad USA už v roku 2007 odhadoval, že v Grónsku sa nachádza viac ako 31 miliárd nevyťaženej ropy a skvapalneného zemného plynu. Toto číslo je obrovské. Len na porovnanie, USA v roku 2023 spotrebovali 7,39 miliardy barelov ropy. 

Ťažba ropy a zemného plynu v Grónsku je do značnej miery ovplyvnená neľudskými arktickými podmienkami a výraznou odľahlou polohou. K ťažbe by ale paradoxne malo dopomôcť globálne otepľovanie a postupný ústup trvalej ľadovej pokrývky. 

Okrem toho je tu aj politický problém. V roku 2021 vláda v Grónsku zaviedla moratórium na všetok budúci prieskum ložísk ropy a zemného plynu s odôvodnením, že "cena za ťažbu ropy je príliš vysoká" ako z ekonomického hľadiska, tak aj z hľadiska dopadu na životné prostredie. Trump chce získať Grónsko na posilnenie domácich zásob energie. Newsweek tu pripomína jeho predvolebný sľub: "Vŕtať, baby. Budeme vŕtať!"

Okrem ropy a zemného plynu je Grónsko bohaté aj na tuhé nerasty. Pod ľadom sa tu ukrývajú ložiská vzácnych kovov (REE – rare-earth elemnets), ktoré sa používajú pri výrobe batérií, vojenských zariadení či obnoviteľných zdrojov energie. Sú nimi grafit, oceľ, zlato či volfrám. 

V Grónsku sa ťažia tuhé nerasty len v dvoch otvorených baniach, i keď povolenie bolo udelené aj pre iné oblasti. Západ a najmä USA chcú využiť prírodné zdroje z Grónska, aby znížili svoju závislosť od Číny. V roku 2023 to bolo na úrovni 60 percent. 

Obchodné väzby s USA  

Vedenie Grónska a dánskeho kráľovstva je zásadne proti Trumpovej myšlienke pripojiť Grónsko k USA a následne spustiť na ostrove hromadnú ťažbu. Premiér Grónska Múte B. Egede sa na sociálnych sieťach vyjadril, že "Grónsko patrí jedine a len grónskemu ľudu!" 

Premiér sa však v polovici januára tohto roku opäť vyjadrila na túto pálčivú tému so slovami, že na druhej strane, Grónsko potrebuje USA. "Naše dvere sú plne otvorené pokiaľ ide o komerčnú ťažbu. Tak to ostane aj do budúcna. Obchodné styky s USA si musíme udržať," povedala pre televíziu KNR.

Trump naďalej verí, že Dánsko pristúpi na jeho podmienky a dôjde k predaju Grónska: "Onedlho bude aj tak an predaj! Grónsko nie je nevyhnutné pre nás, je nevyhnutné pre medzinárodnú bezpečnosť. Všade máte ruské a čínske vojnové lode. Myslím, že z pohľadu Dánska je tento stav neudržateľný." 

Tejto rétoriky sa chytilo aj Rusko. Independent píše, že poslanec Andrej Gurujlov navrhol, aby si Grónsko medzi sebou tieto veľmoci rozdelili. "Vojna v Arktíde už v podstate začala," uviedol. Francúzsko na druhej strane Trumpa varuje, aby sa prestal vyhrážať útokom na územie Európskej únie, čo de facto spravil, keď hovoril že nevylučuje použitie vojenskej sily. 

"To nepripadá do úvahy. EÚ nenechá iné národy sveta, nech už je to ktokoľvek, útočiť na svoje suverénne úemie," povedal pre Le Figaro francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Viac o téme: RopaZemný plynUSADonald TrumpGrónskoNerastné surovinyPrezident
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu