Viaceré európske krajiny pozastavili schvaľovanie žiadostí Sýrčanov o azyl

"Ako je obvyklé v prípadoch, keď dochádza k výraznej zmene pomerov v krajine, aktuálne sme pozastavili rozhodovanie o žiadostiach Sýrčanov o azyl v Českej republike," vysvetlil Rakušan.

archívne video

Na otázku, či Česko pomôže sýrskym utečencom s návratom do vlasti, odpovedal, že v skutočnosti ich je v ČR veľmi málo. "V tejto chvíli skôr monitorujeme a vyhodnocujeme situáciu a budeme reagovať podľa aktuálneho vývoja," dodal minister.

Český premiér Petr Fiala v pondelok v reakcii na dianie v Sýrii uviedol, že pre Česko aj celú Európu z toho vyplývajú bezpečnostné riziká, s ktorými je nutné počítať. Môže to však podľa neho byť aj príležitosť na vytvorenie lepších podmienok v krajine, než aké tam boli pod vládou zvrhnutého prezidenta Bašára Asada. Zdôraznil však, že vývoj situácie nedokáže nikto odhadnúť.

Sýrskym povstalcom sa v nedeľu (8. 12.) podarilo dobyť hlavné mesto Damask a zvrhnúť prezidenta Asada. Ofenzívu pod vedením džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám spustili iba koncom novembra. Koniec vlády sýrskeho prezidenta nasledoval po 13 rokov trvajúcej občianskej vojne, počas ktorej zahynulo viac ako 500 000 ľudí. Asad ušiel do Ruska, ktoré v pondelok oznámilo, že mu poskytlo politický azyl.

Nemecko pozastavilo konania o udeľovanie azylu Sýrčanom

Nemecko v pondelok pozastavilo rozhodovanie o žiadostiach Sýrčanov o azyl. Stalo sa tak v súvislosti s "nejasnou situáciou" v Sýrii po zosadení prezidenta Bašára Asada. Informujú agentúry AFP a Reuters.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v súvislosti so zosadením prezidenta Sýrie vyhlásila, že "koniec brutálnej tyranie diktátora Asada je veľkou úľavou pre mnohých ľudí, ktorí trpeli mučením, vraždením a terorom". Ministerka ďalej dodala, že "mnohí utečenci, ktorí našli ochranu v Nemecku, majú teraz konečne nádej vrátiť sa do svojej sýrskej vlasti a obnoviť svoju krajinu."

"Vzhľadom na nejasnú situáciu je správne, že Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) dnes pozastavil rozhodovanie v konaniach o azyl, ktoré stále prebiehajú, kým sa situácia nevyjasní," oznámila vo vyhlásení Faeserová.

"Konkrétne možnosti návratu sa v súčasnosti nedajú predpovedať a bolo by neprofesionálne o nich v takejto nestabilnej situácii špekulovať," uviedla Faeserová. V Nemecku podľa ministerstva vnútra žije v súčasnosti 974 136 osôb so sýrskou štátnou príslušnosťou.

BAMF zaznamenal tento rok do konca novembra 72 420 žiadostí Sýrčanov o azyl, pričom ešte o 47 270 žiadostiach o udelenie azylu úrad doposiaľ nerozhodol. Agentúra Reuters píše, že rozhodnutie prichádza pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Nemecku uskutočnia vo februári. V predvolebných prieskumoch vedú krajne pravicové a konzervatívne strany. Podľa piatkového prieskumu spoločnosti Infratest Nemci považujú migráciu za druhý najpálčivejší problém, s ktorým sa krajina potýka.

Rakúsko pozastavilo schvaľovanie sýrskych žiadostí o azyl, avizuje deportácie

Rakúsko v pondelok oznámilo, že pozastavuje schvaľovanie žiadostí Sýrčanov o azyl. Sýrskych utečencov chce zároveň deportovať nazad do ich vlasti, informuje o tom správa z agentúry AFP. Viedeň sa takto vyjadrila deň po tom, ako sýrski povstalci prevzali kontrolu nad Damaskom a zvrhli dovtedajšieho prezidenta Bašára Asada.

V Rakúsku žije v súčasnosti približne 100 000 Sýrčanov, z ktorých tisíce čakajú na udelenie azylu. Ide tak o jednu z ich najpočetnejších menšín v Európe. Konzervatívny rakúsky kancelár Karl Nehammer nariadil v pondelok ministerstvu vnútra, aby pozastavilo aktuálne prebiehajúce vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl a preskúmalo aj všetky doteraz udelené azyly. "Odteraz sú prebiehajúce (azylové) konania sýrskych občanov zastavené," uviedlo zmienené ministerstvo.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner dodal, že "ministerstvo poveril prípravou riadneho programu repatriácie a deportácie do Sýrie". Pozastavené bude podľa ministerstva aj tzv. zlučovanie rodín - ide o systém, ktorý umožňuje Sýrčanom v Rakúsku priviesť si do krajiny príbuzných.

"Politická situácia v Sýrii sa v posledných dňoch zásadne a hlavne veľmi rýchlo zmenila," uviedol ďalej rezort vnútra. Dodal, že novovzniknutú situáciu momentálne "monitoruje a analyzuje", pričom jej prehodnotenie označil za nevyhnutné. Pozastavenie sa týka približne 7 300 Sýrčanov, ktorých azylové žiadosti sú v tzv. prvej fáze posudzovania. Od roku 2015 získalo azyl v Rakúsku už približne 87 000 Sýrčanov.

Švédsko, Dánsko a Nórsko tiež pozastavili schvaľovanie sýrskych žiadostí o azyl

Schvaľovanie žiadostí o azyl zo strany Sýrčanov pozastavili v pondelok aj severské krajiny Švédsko, Nórsko a Dánsko. Rozhodli sa tak po tom, ako sýrski povstalci prevzali v nedeľu kontrolu nad Damaskom a zvrhli dovtedajšieho prezidenta Bašára Asada. Informuje o tom správa z agentúry AFP.

"Vzhľadom na situáciu nie je v súčasnosti jednoducho možné posúdiť dôvody na (právnu) ochranu," uviedol Carl Bexelius zo Švédskej migračnej agentúry. Táto vládna agentúra zároveň avizovala, že počas pozastavenia nedôjde k zamietnutiu týchto žiadostí ani k deportáciám. Pozastavené zároveň bude Sýrčanom aj udeľovanie povolení na pobyt. Tieto zmeny sa vláda chystá oficiálne oznámiť v utorok.

Švédsko prijalo v rokoch 2015 - 2016 druhý najvyšší počet sýrskych utečencov v Európskej únii po Nemecku a vôbec najvyšší počet v prepočte na obyvateľa. Zo 162.877 žiadateľov o azyl pochádzalo v roku 2015 podľa švédskeho štatistického úradu až 51.338 zo Sýrie.

Dánsko má na utečencov prísnu politiku

"Situácia v Sýrii je nestabilná a nedávne udalosti vyvolávajú viacero právnych otázok, ktoré si vyžadujú dôkladnú analýzu," uviedol Bexelius s tým, že obdobné rozhodnutie bolo prijaté, keď sa v roku 2021 v Afganistane dostal k moci Taliban. Dánska odvolacia rada pre utečencov separátne oznámila, že pozastavuje schvaľovanie 69 sýrskych žiadostí o azyl, ktorými sa aktuálne zaoberala. Odvolala sa taktiež na "veľmi neistú situáciu" v Sýrii.

V polovici roka 2020 sa Dánsko stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá opätovne preskúmala stovky prípadov povolenia na pobyt pre sýrskych utečencov. Odôvodnilo to tým, že vtedajšia situácia v Damasku už nebola taká, aby si nevyhnutne vyžadovala vydanie povolení na pobyt či ich predĺženie. K nedobrovoľným deportáciám do Sýrie však Kodaň vtedy nepristúpila.

AFP pripomína, že Dánsko má všeobecne veľmi prísnu politiku prijímania utečencov s deklarovaným cieľom "nulového počtu žiadateľov o azyl". Sýrčanov nabáda k dobrovoľnému návratu do vlasti a od roku 2015 vydáva len dočasné povolenia na pobyt. Nórsky úrad pre prisťahovalcov (UDI) taktiež v pondelok oznámil, že sa rozhodol do odvolania pozastaviť vyhodnocovanie sýrskych žiadostí o azyl. "Dôvodom sú nedávne významné udalosti a zmeny v Sýrii. Situácia v tejto krajine je však stále veľmi nejasná," priblížil UDI.

Aj Británia pozastavila Sýrčanom žiadosti o azyl

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vyzval v pondelok svet na "trpezlivosť a ostražitosť" v súvislosti so sýrskymi utečencami a ich potenciálnymi návratmi do vlasti. Informuje agentúra AFP.

"Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) radí, aby sme sa sústredili na otázku návratov (Sýrčanov do vlasti). Bude potrebná trpezlivosť a ostražitosť, dúfajúc, že vývoj na mieste sa bude vyvíjať pozitívnym spôsobom, čo umožní, aby konečne došlo k dobrovoľným, bezpečným a udržateľným návratom s tým, že utečenci budú môcť (v tomto smere) robiť informované rozhodnutia," uviedol Grandi.

Na situáciu v Sýrii, kde v nedeľu prevzali povstalci kontrolu nad Damaskom a zvrhli prezidenta Bašára Asada, reagovali viaceré európske štáty pozastavením schvaľovania žiadostí o azyl podaných Sýrčanmi. K Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku a severským Dánsku, Švédsku a Nórsku sa najnovšie pridala aj Británia.

"Ministerstvo vnútra pozastavilo rozhodovanie o sýrskych žiadostiach o azyl, kým nevyhodnotíme súčasnú situáciu," uviedol hovorca zmieneného britského rezortu. Zo Sýrie utiekli v uplynulých rokoch v dôsledku občianskej vojny milióny ľudí. Väčšina z nich smerovala do Turecka a iných okolitých krajín.

Sýrčania však tvorili aj veľkú časť z vyše milióna ľudí, ktorí počas európskej migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016 utiekli do Nemecka či Rakúska, pripomína Reuters. V samotnej Británii žilo legálne podľa údajov tamojších úradov z konca februára 2021 vyše 20 000 sýrskych utečencov.

Je privčas na úvahy, či Asadovej manželke odobrať britské občianstvo

Britský premiér Keir Starmer v pondelok vyhlásil, že nateraz je priskoro povedať, či Spojené kráľovstvo zbaví manželku zosadeného prezidenta Bašára Asada jej britského občianstva, informoval denník The Guardian.

Asadova manželka sa narodila v Británii a získala tam aj vzdelanie. Pôvodnou profesiou je investičná bankárka. Po tom, ako sa vydala za Asada, sa začala venovať charitatívnym projektom. Bola patrónkou programu s názvom Obete vlasti, ktorého cieľom je zabezpečiť a poskytovať rehabilitáciu vojnovým veteránom, aby sa mohli vrátiť bežného života. Opoziční aktivisti roky tvrdili, že Asmá Asadová nesie spoluvinu na zverstvách spáchaných Asadovou vládou počas občianskej vojny v Sýrii.         

Asad v nedeľu pred povstaleckými jednotkami postupujúcimi smerom na Damask zo Sýrie ušiel. Spolu s rodinou dostal azyl v Rusku a nachádza sa v Moskve. Spojené kráľovstvo súčasne oznámilo, že o prípadnom vyradení sýrskej povstaleckej Organizácie pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) zo zoznamu teroristických organizácií rozhodne na základe posúdenia jej činov.

HTS je vedúcou silou v aliancii povstaleckých jednotiek, ktoré koncom novembra začali bleskovú ofenzívu proti vládnym silám verným Asadovi, pričom v rýchlom slede obsadili mnohé významné mestá a napokon v nedeľu aj Damask. Britský minister pre medzivládne vzťahy Pat McFadden v pondelok pripustil, že Británia by mohla prehodnotiť pôvodné zaradenie džihádistickej HTS medzi zakázané organizácie.

HTS ako bývalá odnož siete al-Káida je v Spojenom kráľovstve na zozname zakázaných organizácií ako teroristická skupina. V Británii rovnako ako v ostatných západných krajinách vrátane USA je nezákonné podporovať ju alebo sa k nej pripojiť. The Guardian podotkol, že zakladateľ HTS, abú Muhammad Džawlání, bol kedysi účastníkom irackého povstania proti USA ako člen skupiny, ktorá sa následne pretransformovala na Islamský štát.