Streda, 28. september 2022. Meniny má Václav, zajtra Michal, Michael, Michaela.

Kremeľ reagoval na rozhodnutie Fínska: NATO riskuje vypuknutie priameho vojenského konfliktu s Ruskom

Dimitrij MedvedevGaléria fotiek (1)
Dimitrij Medvedev
Zdroj: TASR/Yekaterina Shtukina, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

LONDÝN - Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou pre Ukrajinu vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Vo štvrtok to v príspevku na sociálnej sieti Telegram napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.


"Členské štáty NATO dodávajú zbrane na Ukrajinu, cvičia vojakov na používanie vojenskej techniky zo Západu, posielajú žoldnierov a vykonávajú vojenské cvičenia v blízkosti našich hraníc, čím zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom," uviedol Medvedev.     

"Takýto konflikt vždy niesol riziko, že sa zmení na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Toto bude katastrofálny scenár pre všetkých," dodal bývalý ruský prezident. Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6.257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – disponujú spoločne 6.065 jadrovými hlavicami, uvádza Asociácia pre kontrolu zbrojenia so sídlom vo Washingtone. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Kremeľ vníma kroky Fínska smerom k NATO ako hrozbu pre Rusko

Rozširovanie NATO neprispieva k bezpečnosti v Eurázii a vstup Fínska do Aliancie je pre Rusko určite hrozbou. Pred novinármi to vo štvrtok vyhlásil tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov. Ako informovala agentúra Reuters, Peskov súčasne vyhlásil: "Všetky strany sa chcú vyhnúť priamemu stretu medzi Ruskom a NATO, čo už viackrát zaznelo v Moskve, Washingtone aj Bruseli".

Peskov informoval, že Rusko bude analyzovať situáciu súvisiacu so vstupom Fínska do NATO a vypracuje potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti. Dodal, že kroky Fínska sú pre Rusko dôvodom na symetrickú reakciu. Spresnil, že ruská reakcia bude závisieť od miery priblíženia sa vojenskej infraštruktúry aliancie NATO k ruským hraniciam. Svojimi vyhláseniami Peskov reagoval na spoločné vyhlásenie fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa a premiérky Sanny Marinovej, v ktorom vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.

Moskva bude nútená reagovať

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Rusko bude nútené reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do organizácie NATO. Informovala o tom agentúra Reuters. Vo vyhlásení ruského zahraničnopolitického rezortu sa zámer fínskeho vedenia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie označuje za "radikálnu zmenu zahraničnopolitického kurzu krajiny".

Ministerstvo pripomenulo, že Rusko opakovane deklarovalo, že výber spôsobov zaistenia bezpečnosti závisí od rozhodnutí vedenia a ľudu Fínska. Helsinki by si však mali uvedomiť dôsledky takéhoto kroku, píše sa vo vyhlásení na margo rozhodnutia Fínska v prospech vstupu do Severoatlantickej aliancie.

Moskva ďalej upozornila, že vstup Fínska do NATO spôsobí vážne škody na bilaterálnych rusko-fínskych vzťahoch i na stabilite a bezpečnosti v regióne severnej Európy. Ruská diplomacia avizuje, že Rusko bude nútené podniknúť odvetné kroky "vojensko-technického aj iného charakteru", aby zastavilo hrozby pre svoju národnú bezpečnosť. "Budeme reagovať podľa situácie," vyhlásilo ruské ministerstvo.

Rusko by mohlo v piatok prerušiť dodávky plynu do Fínska

Kľúčoví fínski politici boli varovaní, že Rusko môže v piatok zastaviť dodávky zemného plynu do krajiny. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom vo štvrtok informoval fínsky denník Iltalehti, ktorý citovala agentúra Reuters. Tej sa však uvedené informácie nepodarilo overiť.

"Rusko, ktoré vo vojne (na Ukrajine) neuspelo, použije svoju energetickú zbraň proti európskym krajinám. Ruská ekonomika trpí sankciami, no Rusko bude okamžite môcť vyvíjať tlak na krajiny, ktoré sú závislé od jeho fosílnej energie, najmä plynu," uviedol denník Iltalehti vo svojom úvodníku.

Podľa Reuters väčšina plynu používaného vo Fínsku pochádza z Ruska, avšak táto surovina predstavuje len asi päť percent ročnej spotreby energie krajiny. Fínska vláda ešte 5. mája uviedla, že je pripravená na možnosť, že Rusko preruší dodávky plynu koncom mája ako odpoveď na odmietnutie Fínska splniť ruské požiadavky na platby za plyn v rubľoch.

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články