Streda, 18. máj 2022. Meniny má Viola, zajtra Gertrúda.

Satelitné FOTO odhalili nehanebnú inváziu Číny: Vo vzduchu visí ďalší otvorený vojenský konflikt!

Ilustračné fotoGaléria fotiek (1)
Ilustračné foto
Zdroj: Youtube/NDTV

PEKING/NAÍ DILLÍ - Nové satelitné snímky odhaľujú zaujímavý fenomén. Čína, ako jedna z najväčších krajín sveta, sa snaží získať pod svoju kontrolu čoraz väčšiu časť sporného pohraničia. A robí to veľmi rafinovaným spôsobom; budujú tam dedinu, ktorá zasahuje do vedľajšieho štátu.


Kontroverzný plán Pekingu je v plnom prúde a s najväčšou pravdepodobnosťou rozdúcha napätie v regióne. Satelitné snímky zachytili Čínu, ako stavia dve väčšie dediny na území susedného Bhutánu, uvádza news.com.au. Takýmto spôsobom sa snaží obísť vplyv indického vojska v pohraničí. Čína a India sa od konfliktu v roku 2017 stále nedohodli nad sférou vplyvu v himalájskej náhornej plošine v regióne Doklam. 

Situácia vyvrcholila až do takého bodu, že 270 indických vojakov vniklo spolu s buldozérmi do spornej oblasti a zničili cestu, ktorú tam začali stavať Číňania. Obidve krajiny sa zasekli v diplomatických rozhovoroch, ktoré sa snažia vyriešiť presnú polohu hranice Doklamu s okupovaným Tibetom. Po tomto neúspechu sa Čína nenechala odradiť. V roku 2020 postavila dedinu pri novej diaľnici v pohraničí. Problém bol však v tom, že sa nachádzala 2,5 kilometra za hraničným pásmom v Bhutáne, teda už na území iného štátu. Dedina Pangda sa prezentovala ako oblasť s milými ľuďmi v národných krojoch a vlajúcimi vlajkami. Jej vybudovanie však malo politický charakter. Bola to zámienka na obnovenie stavebných prác diaľnice. 

Neschopný sa brániť 

Nové snímky odhaľujú, že popri diaľnici, ktorá pretína horské priesmyky, je vybudovaných už šesť dedín. Malý horský štát Bhután (asi 800 000 obyvateľov) nie je schopný postaviť sa enormnej čínskej sile. Na medzinárodnej scéne sa tradične spolieha na pomoc Indie. Vedec zo spoločnosti Intel Lab Damien Symon sam sa pre indickú NDTV vyjadril, že fotografie zo satelitov sú nevyvrátiteľným dôkazom o koordinovanej čínskej okupácii sporného regiónu. 

Jadrom sporu je vojenská cesta, ktorú v regióne stavia Čína. Začiatkom roku 2000 už križovala priesmyk Sinchela, toto územie je ale podľa politickej mapy pod správou Tibetu. Cesta ďalej pokračuje cez priesmyk Doka La, len 68 metrov od hranice s Indiou. Vlastníctvo celej tejto oblasti je sporné. Za konfliktom v roku 2017 stálo ďalšie rozširovanie tejto dopravnej tepny smerom na juh. Nová cesta sa snaží obísť oblasť vplyvu indickej armády cez Bhután, preto nie je doteraz jasné, či sú novovybudované dediny len klasické obydlia alebo prerobené vojenské základne. Nemajú črty dediny Pangda a väčšina z nich sa nachádza vo vysokých horských oblastiach so zlým terénom. 

Hrozí otvorený konflikt? 

Bhutánske ministerstvo zahraničných vecí odmietlo túto otázku riešiť. "Bhutánska politika nebude hovoriť o probléme svojich hraníc na verejnosti," uvádza sa vo vyhlásení rezortu. Pozícia Pekingu je odvážna: "Je v rámci suverenity Číny vykonávať bežné stavebné činnosti na vlastnom území. Práce sa vykonávajú pre zlepšenie životných a pracovných podmienok miestnych ľudí," uviedlo čínske ministerstvo zahraničia. Veliteľ indickej armády, generál NN Naravane, je presvedčený, že línia skutočného vplyvu zostáva otázna. "Pokiaľ ide o nás, na hraniciach sme už pripravení. Ak bude súčasný stav pokračovať, zmenu prinesie len prejav sily." 

Ďalšia sporná oblasť

Čínska invázia do Bhutánu nie je jedinou príčinou zvýšeného napätia s Indiou. Nad himalájskym jazerom Pangong, ktoré sa rozprestiera na hranici a leží v nadmorskej výške štyri kilometre, sa stavia nový most. Ide o územie kontrolované Čínou, ale časť, ktorá siaha do oblasti Ladakh, si nárokuje aj India. V roku 2020 tu zahynulo asi dvadsať indických vojakov po konflikte s čínskou stranou. Peking nikdy nezverejnil úplný rozsah vlastných obetí. Odvtedy sa v regióne zhromaždilo približne 50 000 vojakov z oboch strán. Stavba mosta umožní čínskym jednotkám rýchlo vojensky posilniť oblasť.

"Tento most sa stavia v oblastiach, ktoré sú už približne 60 rokov pod nezákonnou okupáciou Číny," uviedol začiatkom mesiaca hovorca indického ministerstva zahraničných vecí Arindam Bagchi. Peking odpovedal, že práca na infraštruktúre v regióne bola "zameraná na ochranu územnej suverenity a bezpečnosti Číny, ako aj mieru a stability na čínsko-indickej hranici".

Správy o nových dedinách v Bhutáne a novom moste ešte viac zhoršili vzťahy medzi dvomi susedmi, ktorí disponujú jadrovými zbraňami. Čína tiež nedávno oznámila, že dala nové čínske mená pätnástim lokalitám v Indiou okupovanom Arunáčalpradéši. Túto oblasť považuje za južný Tibet. India odsúdila a označila ako "smiešne cvičenie na podporu neudržateľných územných nárokov". 
 

Viac o téme:

Súvisiace články

Najčítanejšie články