°C

Nedeľa, 31. máj 2020. Meniny má Petronela, Petrana, zajtra Žaneta.

Horúčavy, sucho a nehostinné podmienky: Tretina svetovej populácie bude žiť na pokraji zúfalstva

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: TASR/AP Photo/Channi Anand
05.05.2020 06:17

BRANDENBURG - Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, približne tretina svetovej populácie - viac ako 3,5 miliardy ľudí - bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia.


Podľa agentúry DPA to vyplýva zo zistení vedcov z holandskej Wageningen University. Najviac postihnutými regiónmi budú podľa štúdie India a Nigéria, ale aj Pakistan, Indonézia, Sudán, Niger, Filipíny a Bangladéš.

Vedci v rámci svojho projektu skúmali veľké množstvo demografických údajov, informácií o využívaní pôdy a podnebí, ktoré boli dostupné v posledných rokoch. Zisťovali, v akých klimatických podmienkach ľudia žili v uplynulých tisícročiach, a potom skúmali, v ktorých regiónoch by sa tieto podmienky mali v budúcnosti vyskytnúť.

Horúčavy, sucho a nehostinné
Zdroj: TASR/AP Photo/R. Parthibhan

Na základe toho zistili, že ľudia, podobne ako aj rastlinná a živočíšna výroba, sú sústredení do "úzkeho" klimatického pásma. Ide o oblasti, kde sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 11-15 stupňov Celzia. Ľudia tieto oblasti obývajú už 6000 rokov. Toto všetko sa však môže zmeniť, ak sa emisie skleníkových plynov budú naďalej zvyšovať a nepodniknú sa žiadne opatrenia, aby sa tento jav obmedzil, uviedol Marten Scheffer, ktorý viedol tím autorov štúdie zverejnenej v pondelok v odbornom časopise Proceedings of the US National Academy of Sciences (PNAS).

"Ak nedôjde k zmierneniu zmeny klímy, pocitová teplota by sa mohla v nasledujúcich desaťročiach zmeniť viac, ako to bolo v posledných šiestich tisícročiach," píše sa v štúdii. Jej autori priznávajú, že vychádzali najmä z najpesimistickejšieho scenára, ktorý počíta v roku 2100 s oteplením planéty o 4,3 stupňa Celzia.

Horúčavy, sucho a nehostinné
Zdroj: TASR/AP Photo/R. Parthibhan

Jeden zo spoluautorov štúdie, Jens-Christian Svenning z dánskej univerzity v Aarhuse, uviedol, že v takýchto podmienkach by bolo takmer nemožné žiť, a preto by ľudia takéto oblasti opúšťali. Autori zdôrazňujú, že ich prístup - prirodzene - vyvoláva otázku, akú úlohu môže zohrávať "redistribúcia" obyvateľstva.

"Migrácia môže mať pozitívny vplyv na spoločnosť vrátane stimulácie výskumu a inovácií. Vo väčšej miere to však nevyhnutne spôsobuje napätie, a to dokonca aj teraz, keď relatívne malý počet - 250 miliónov ľudí - žije mimo krajiny, kde sa narodili," uvádza sa v správe.
 


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články