ZÁHREB/BRATISLAVA - Má nemecká a poľská Nutella inú chuť? Čistia nemecké pracie prášky lepšie ako tie určené pre východný trh? O dvojakom štandarde kvality niektorých výrobkov píše chorvátsky portál jutarnji.hr v v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie, ktoré chce aby veľkí výrobcovia potravín a supermarkety prestali predávať horšie verzie populárnych značiek v bývalých komunistických krajinách. Slováci vraj majú v tomto boji plnú podporu Čechov aj Chorvátov.
Máte skúsenosti s rozdielnou kvalitou výrobkov u nás a na Západe aj vy? Podeľte sa o ne s nami na adrese tipy@topky.sk.
Chorvátska europoslankyňa Biljana Borzanová začala s "výskumom kvality zdanlivo rovnakých výrobkov na trhoch starých a nových členských štátov EÚ" v spolupráci s chorvátskym úradom potravín. Ako členka Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa často komunikuje s občanmi a všíma si, čo im prekáža. Podľa nej ak je v rozpore so základnými princípmi Európskej únie nerovnosť napríklad v otázke jazyka či náboženského vyznania, prečo by na ňu mali doplácať práve spotrebitelia. Preto sa spojila s kolegami z východnej Európy, najmä českou europoslankyňou Olgou Sehnalovou. Český prieskum totiž ukázal, že viac ako polovica z testovaných potravinárskych výrobkov v porovnaní s nemeckým trhom, mala nižšiu kvalitu a bola drahšia, čo je tiež celkom nelogické, vzhľadom na finančnú silu Čechov.
Chorvátsky výskum sa má zamerať na kozmetiku a čistiace prostriedky, ako sú zubné pasty či pracie prášky. Aby sa vyhli obvineniu, že si vybrali len určité produkty, výskum rozdelili do etáp. V prvej fáze výskumu medzi občanmi zistia, ktoré výrobky sú pre nich podozrivé. Potom zozbierajú ich vzorky v kontrolovaných podmienkach, otestujú ich, vypracujú analýzy a odprezentujú výsledky. Borzanová verí, že by sa tak mohlo stať po Novom roku, a chce sa s nimi dostať aj na pôdu Európskeho parlamentu.
Rovnaká značka, iná kvalita
Borzanová sa pre spravodajský portál jutarnji.hr vyjadrila, že nechcú iba poukázať na existenciu rozdielov, ale dopracovať sa k legislatívnym zmenám. "Musíme bojovať, nielen hovoriť. Nechceme byť občanmi druhej kategórie," vysvetlila. "Rozšírenie únie na východ sa konalo pred desiatimi rokmi. A len nedávno, v rámci Stratégie pre jednotný trh, ktorá bola prijatá, sa uznáva rozdiel v kvalite produktov pre západné a východné trhy," dodala.
Ako príklad uviedla rybie prsty, ktoré na východoeurópskych trhoch obsahovali o sedem percent menej rybieho mäsa než v obchodoch v západnej Európe, pričom tieto výrobky produkovala rovnaká dánska továreň.
Chorvátsky výskum bude analyzovať aj obľúbené značky, ktoré boli menované už predtým v súvislosti s dvojitými štandardmi kvality. Medzi nimi sú: jahodové jogurty Danone Activia, margarín Rama, čokoládové vajíčko Kinder, výrobky Barilla, instantná káva Jacobs Kronung, Pepsi Cola či Sprite. Rovnaké značky analyzovala aj Česká republika.
Drastické rozdiely
V roku 2002 Elijah Rkman zo spotrebiteľského združenia s kolegom urobili malý experiment. Vo Viedni kúpili Ariel a Persil na pranie bielej a farebnej bielizne. Rovnaký názov čistiacich prostriedkov nakúpili aj v Záhrebe a všimli si na balení významný rozdiel v zložení "rakúskeho" a "chorvátskeho" prášku. Účinok bol taktiež úplne odlišný, o čom informovali aj verejnosť. Záver bol jasný. Pracie prostriedky predávané v Chorvátsku nemajú rovnakú kvalitu, ako tie, ktoré sa predávajú v západnej Európe.
Výsledky kontrol potravín šokujú: Špina, plesnivé mäso a mŕtve potkany! Kto skončil najhoršie?
Česká štúdia zistila, že hoci obal výrobku môže byť rovnaký v Nemecku aj Českej republike, obsah je často rozdielny, pričom česká verzia máva nižšiu kvalitu. Výrobcovia sa údajne stále domnievajú, že tovar nižšej kvality dokážu upotrebiť tým, že ho pošlú do strednej Európy, a to viac než 20 rokov po páde Berlínskeho múru.
Rozdielmi trpí aj potravinársky priemysel, v ktorom sa však niektorí výrobcovia odvolávajú na osobitosti národných chutí v celej Európskej únii. Na tom by nebolo nič zlé, neprijateľný je však pre europoslancov opäť rozdiel v kvalite. Na prelomenie dvojitého systému kvality a prinútenie spoločností ponúkať identické značkové výrobky by podľa nich mala Únia zmeniť svoje zákony o potravinách. Česi tvrdia, že sa im už podarilo získať silnú podporu, ale len menej "významných" krajín, vrátane Chorvátska, Bulharska a Estónska.
Česká štúdia preukázala napríklad, že nápoj Sprite v nemeckých supermarketoch je sladený iba cukrom, zatiaľ čo rovnaká litrová fľaša v českých supermarketoch je sladená fruktózou a glukózovým sirupom. Okrem toho je v Česku o čosi drahšia.
Čo na to výrobcovia?
Oliver Međugorac z Nestle podľa jutarnji.hr uviedol, že vyvíjajú nové recepty reagujúce na špecifické požiadavky miestneho trhu. Výskum zistil, že Nestea s príchuťou citrónu v Českej republike má viac dodatočného cukru a asi 40 percent menej čajového extraktu, než nemecká verzia. Rovnako to funguje aj pri sladení Coca-Coly a Sprite. Poukazuje sa však na to, že Česi vraj preferujú umelé sladidlá a zloženie českého Sprite je podobné ako pre španielske a americké trhy.
Nič sa nedeje
"Naši kolegovia zo Slovenska testovali potraviny z Bratislavy a Viedne. Z ôsmich produktov, iba jeden bol v rovnakej kvalite, zvyšok mal najnižšiu kvalitu, iné zloženie a chuť," pripomenul Rkman s tým, že už české testovanie potvrdilo dvojité štandardy kvality produktov pre starú a novú Európu.
"IMCO, výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, nakoniec pripustil, že existuje dvojaký meter, a to nielen pre potraviny, ale aj pre IT produkty a zariadenia, automobily... chorvátski spotrebitelia by mali mať rovnaké práva ako ostatní spotrebitelia v Európe. Ale problém je, že testovanie je veľmi nákladné. Cena sa pohybuje od 6500 eur," vysvetlil Rkman.
