Sumár Kiskovho mandátu: Kladné aj záporné stránky, politológovia v tom majú jasno | Topky.sk

Pondelok, 23. september 2019. Meniny má Zdenka, zajtra Ľuboš, Ľubor.

Sumár Kiskovho mandátu: Kladné aj záporné stránky, politológovia v tom majú jasno

Sumár celkového pôsobenia prezidenta Andreja Kisku
Sumár celkového pôsobenia prezidenta Andreja Kisku
Zdroj: TASR - Martin Baumann, Adriána Hudecová, SITA/Gabriel Kuchta
14.06.2019 00:00

BRATISLAVA - Bolo práve 29. marca 2014, keď prebehlo druhé kolo prezidentských volieb, ktoré vtedy vyhral filantrop, spisovateľ, bývalý podnikateľ a spoluzakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý Anjel Andrej Kiska. Rodák z Popradu sa vtedy stal štvrtým slovenským prezidentom a zároveň aj najmladším za obdobie existencie Slovenskej republiky.


Andrej Kiska. Meno, ktoré sa navždy bude spájať s prvým mužom, ktorý vstúpil do prezidentského úradu ako človek bez predchádzajúcich politických skúseností. Vzdelaním je elektrotechnický inžinier a po škole si zvolil cestu podnikania.

Narodil sa rodičom Andrejovi a Márii v Poprade. Vyrastal v rodine učiteľov. Kiskov otec bol členom KSČ, pričom ho chcel jeho syn nasledovať, no vstup mu neodobrili. Vysokoškolské časy prežil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde úspešne ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte.

Andrej Kiska na tlačovej konferencii organizácie Dobrý Anjel v roku 2006
Andrej Kiska počas tlačovej
Zdroj: SITA/Tomáš Benedikovič

Po ukončení štúdia sa vybral do Spojených štátov amerických, kde sa zamestnal na čerpacej stanici a pracoval aj na stavbách. Motiváciu podnikať si Kiska priniesol práve z USA."Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať," znie jeden z citátov dosluhujúceho prezidenta. Kiska je zároveň spoluzakladateľom viacerých splátkových nebankových spoločností ako Triangel, TatraCredit či Quatro. Je aj spoluzakladateľom charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel. Zároveň je spolumajiteľom firmy KTAG, v rámci ktorej sa vyvinula jedna z Kiskových káuz. 

Andrej Kiska počas kampane v roku 2014
Andrej Kiska na tlačovej
Zdroj: SITA/Gabriel Kuchta

Podľa medializovaných informácií spoločnosť KTAG, s.r.o vynaložila za roky 2013 a 2014 značnú časť finančných prostriedkov patriacich tejto spoločnosti na financovanie prezidentskej kampane Andreja Kisku. Podľa zverejnených informácií si spoločnosť KTAG takýmto spôsobom neoprávnene znížila daňový základ o viac ako 136-tisíc eur. Tvrdí to neúspešný prezidentský kandidát, a teda Kiskov súper z prezidentských volieb v roku 2014 Jozef Behýl.


ROZHOVOR s prezidentom Andrejom Kiskom: Musíme prevziať moc od Smeru, som pripravený na boj


Voľby v roku 2014

Rok 2014 sa na Slovensku niesol v znamení prezidentských volieb. Ivan Gašparovič bol ako dosluhujúci prezident už na konci svojho druhého funkčného obdobia, a tak sa teda nemohol o tento post už znova uchádzať. V prvom kole týchto volieb sa stretli mená ako šéf Smeru-SD Robert Fico, Radoslav Procházka ako šéf strany Sieť či Milan Kňažko. Poslední dvaja menovaní sa vrátane Kisku počas kampane prezentovali ako nezávislí.

Andrej Kiska na tlačovej
Zdroj: SITA/Jozef Jakubčo

Prvé kolo vyhral s náskokom štyroch percent predseda najsilnejšej politickej strany Robert Fico. Do druhého kola postúpil spolu s Kiskom, ktorý skončil na druhom mieste so ziskom 24 percent. V druhom kole sa naplno prejavila mobilizácia voličov a Kiska sa po druhom kole volieb so ziskom 59,4 percent stal štvrtým slovenským prezidentom a prvým, ktorý vzišiel z nepolitického prostredia. Zisk viac ako milión tristotisíc hlasov Kiskovi zaručil vstup do Grasalkovičovho paláca.

V pozícii prezidenta

Kiska začal svoju prezidentskú funkciu vykonávať 15. júna 2014. Jeho pôsobenie sprevádzalo predovšetkým známe rozdávania prezidentského platu slabším rodinám, ale aj výsledky prieskumu sociológa Martina Slosiarika z roku 2015, ktoré Kisku postavili do pozície najdôveryhodnejšieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky. V januári 2018 dokonca predbehol Roberta Fica. Amplitúda týchto výsledkov sa dostavila v apríli 2018 po sériách protestov Za slušné Slovensko po vražde novinára Jána Kuciaka. Organizátorom týchto protestov bol aj Juraj Šeliga, ktorý sa podľa najnovších informácií chce pridať do Kiskovej novovznikajúcej strany. Prezident si vtedy vyslúžil dôveru až 67 percent opýtaných respondentov.

Andrej Kiska sa rozpráva
Zdroj: SITA/Viktor Zamborský

Kauzy

Ani Kiska sa za svojho pôsobenia nevyhol kauzám, ktoré boli spájané s jeho osobou. Prvá spomínaná sa týkala spoločnosti KTAG. Po uplatnení nadmerného odpočtu DPH z Kiskovej kampane vykonal daňový úrad tejto spoločnosti kontrolu. Odpočet bol neoprávnený. KTAG potom uhradila DPH vo výške 9 227 eur a aj penále vo výške 15 543 eur.

Spoločnosť KTAG spoluvlastní Kiska so svojím bratom. Daňový úrad obvinil túto firmu z krátenia dane z príjmu v celkovej sume viac ako 27-tisíc eur. Časť peňazí na prezidentskú kampaň totiž minula na svojho spolumajiteľa, ktorým je Andrej Kiska. Tieto peniaze však účtovala, akoby ich použila na svoje podnikanie. Firma po priznaní chyby daň doplatila

Medializovaná bola aj kauza Veľký Slavkov, ktorá sa dotkla aj Kisku. Išlo o pozemky, ktoré Kiska kúpil v roku 1999. Všetko to začalo Jaroslavom Paškom, ktorý túto hypotézu vyslovil ešte v roku 2017. Kauza Veľký Slavkov mala korene ešte v roku 2007, teatrálne pre ňu v maštali odstúpil vtedajší minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Kiska pozemky v katastrálnom území obce kúpil a nebol kontaktovaný žiadnym vyšetrovateľom.

Andrej Kiska na súde v prípade pozemkov vo Veľkom Slavkove
Andrej Kiska na súde
Zdroj: TASR - Adriána Hudecová

V rámci tohto prípadu sa nakoniec ozvala istá poškodená rodina Francových, ktorá povedala, že voči Kiskovi podávajú žalobu, pretože prezident vlastnil pozemky, ktoré patria ich rodine a konkrétne zubárovi Jánovi Francovi. Celý proces skončil v neprospech Kisku, ktorý pozemok napokon stratil. Celý prípad stál na tom, že Francovi nikto z katastra nedoručil list o tom, že prišiel o daný pozemok. Ten si túto zmenu vlastníka pozemku všimol až na nástenke katastrálneho úradu.

Andrej Kiska na súde
Zdroj: TASR - Adriána Hudecová

Sudca, ktorý v prípade rozhodoval, bol Miroslav Radačovský a po skončení procesu sa preslávil výrokom, ktorý adresoval osobne Kiskovi. "Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký ľud alebo židovský národ, ale takto by som konal ja," uviedol vtedy Radačovský.

Nečakaný koniec

V máji minulého roka sa Kiska rozhodol ohlásiť svoj zámer nekandidovať do funkcie prezidenta druhýkrát. Rozhodol sa tak len niekoľko mesiacov po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. "Táto éra napísala príbehy konfrontácie, nahromadila množstvo zápasov a emócií. Vždy som konal na základe vnútorného presvedčenia v prospech správnej veci. Bude lepšie, ak si úrad prezidenta neponesie tieto príbehy konfrontácie do ďalšieho obdobia," povedal vtedy Kiska.

Kiska na zhromaždení v Bratislave po vražde novinára v marci 2018
Sumár Kiskovho mandátu: Kladné
Zdroj: Facebook/Andrej Kiska

Ostré vzťahy s Ficom

Z tohto obdobia pochádza demisia, ktorá prišla zo strany bývalého premiéra Roberta Fica. Pri jej oficiálnom podávaní prezidentovi adresoval pamätné slová. "Neboj sa, pán prezident, ja nikam neodchádzam," povedal vtedy Kiskovi Fico. Ten už počas prezidentskej kampane v roku 2014 Kisku označoval ako scientológa. Ich konflikt bol vtedy na úrovni kandidátskych rivalov.

Andrej Kiska prijíma demisiu
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Fico sa neskôr pustil do masovej kritiky Kisku pre kauzu firmy KTAG. Kiska oponoval tvrdením, že ide len o zastrašovanie a okrem iného dodal, že Fico sa mal v minulosti dopustiť vydierania jeho osoby v tom zmysle, aby sa stal predsedom Ústavného súdu a na oplátku mal sľúbiť, že po jeho vymenovaní sa vzdá intenzívnej kritiky na adresu Kisku. Kiska sa v tomto spore obrátil na Daniela Lipšica, ktorý ho v tomto spore oficiálne zastupuje. Okrem iného bývalému premiérovi odkázal, že s ním bude komunikovať už len cez právnikov.

Ambícia vstupu do národnej politiky

Kiska sa už v minulosti vyjadril, že do veľkej parlamentnej politiky nechce vstúpiť a že rodina je preňho na prvom mieste. Jeho postoj k tejto problematike sa však po traumatizujúcej dvojnásobnej úkladnej vražde zmenil a Kiska sa nechal počuť, že len hlupák nemení názory.

V apríli sa na sociálnej sieti objavilo video, ktoré nieslo podtitul Je nás viac. Video priamo nepredstavuje kampaň ani názov politickej strany, ktorú chce Kiska založiť. Bolo to hlavne z dôvodu pretrvávajúceho prezidentského mandátu. Video prišlo krátko po prezidentských voľbách v marci 2019, keď zvíťazila Zuzana Čaputová. „Slovensko chce zmenu. Tieto voľby sme vyhrali. Teraz musíme vyhrať parlamentné voľby. Preto založím politickú stranu," avizoval vo videu svoj zámer Kiska.

Andrej Kiska počas stretnutia
Zdroj: SITA/Robert Tappert

Aj v tomto prípade sa ozval bývalý premiér Robert Fico, ktorý Kiskovi poprial veľa šťastia pri zakladaní politickej strany, no neodpustil si osobné komentáre na politickú stránku prezidenta. "Pán prezident Kiska je jeden z najlenivejších politikov, akých som kedy za dvadsaťpäť rokov politickej kariéry videl," poznamenal vtedy Fico.

Kampaň odštartovala

Kiskov projekt sa v prezentačnej kampani predbežne nazýva "Je nás viac" a jeho logo znie "Vráťme Slovensko všetkým ľuďom". Súčasťou je aj billboardová kampaň po Slovensku s týmto sloganom. Z tejto kampane sú už známe aj prvé mená tohto subjektu. Po spomínanom Jurajovi Šeligovi z organizácie Za slušné Slovensko, v ktorej pôsobil, sa do strany chystajú aj Vlado Ledecký, Miroslav Kollár alebo Mária Kolíková. Ponuku dostal aj nový primátor Nitry Marek Hattas, ktorý sa ale k tejto veci ešte priamo nevyjadril.

Politológovia hodnotia Kiskov mandát

Ján Baránek

Ján Baránek
Zdroj: glob.sk

Analytik Baránek si myslí, že Kiska sa pričinil o upozorňovanie na slovenskú korupciu. "Myslím si, že síce neskôr, ale predsa, začal dosť intenzívne poukazovať na korupciu na Slovensku, čo bolo správne. Prezident aj ako hlava štátu má upozorňovať na problémy, ktoré sú najakútnejšie a ktoré vplývajú na život všetkých ľudí," uviedol Baránek a ocenil aj Kiskov prínos v oblasti posledných správ o stave republiky.

V porovnaní s Ivanom Gašparovičom našiel niekoľko rozdielov. "Ivan Gašparovič bol príliš spätý so stranou Smer. Známa je aj jeho citácia, keď na súkromnej straníckej akcii Smeru povedal, že sa cíti ako člen Smeru. Začiatok funkčného obdobia bol z tohto pohľadu určite lepší pre Kisku," povedal pre Topky Baránek. "Potom sa to zmenilo ohláseným vznikom jeho novej strany. V tomto momente už prestal byť nadstraníckym prezidentom. Keby to urobil až po odchode z funkcie, tak by sme mohli tvrdiť, že bol v tomto lepší ako Gašparovič aj s výhradami, že niekedy mu vyčítali spoluprácu s opozíciou, napríklad počas minuloročných protestov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ale aj opozícia mala voči nemu nejaké výhrady. Pokazil si to však tou stranou na záver funkčného obdobia," uzavrel Baránek. Zároveň potvrdil, že kauzy ako KTAG a Veľký Slavkov poškodili jeho preferenčné body.  "Je otázne, či by bez týchto káuz tá podpora nebola vyššia. Myslím si, že by bola," povedal Baránek.

Zo všetkých prezidentov si Baránek najviac váži Michala Kováča v oblasti vnútropolitickej oblasti a Rudolfa Schuster z pohľadu zahraničnopolitickej oblasti. "Michal Kováč prejavil aj vnútornú integritu a silu po tom, ako mu uniesli syna. Bol aj oporou vtedajšej opozície, ktorá sa vtedy snažila o zmenu charakteru štátu. Zo zahraničnopolitickej oblasti to bol Rudolf Schuster, ktorý prišiel po Kováčovi. Bolo to aj tým, že Schuster ovláda viacero svetových jazykov, keďže je karpatský Nemec, ovláda výborne nemčinu a tým pádom mal dobré vzťahy s najvyššími nemeckými predstaviteľmi," myslí si Baránek.

Baránek zároveň vidí slabinu Kisku v nízkej politickej skúsenosti pri vstupe do úradu. "Bol to prvý prezident, ktorý prišiel do úradu bez akýchkoľvek predchádzajúcich politických skúseností. Prišiel vlastne zo súkromného sektora ako podnikateľ a mám obavu, že sa to prejavilo aj na výkone funkcie. Mám pocit, že bol príliš odkázaný na svojich poradcov, a to aj v zahraničnopolitickej oblasti. Evidentne sa musel dosť dlho zorientovávať v tej funkcii," prezradil pre Topky analytik Baránek.

Predčasná propagácia chystanej strany bol podľa Baránka zlý krok. "Je to precedens. Z ústavy mu to právo vyplýva. Ešte sme tu však nemali situáciu, že by odchádzajúci prezident založil politickú stranu. Napriek tomu by som to nevnímal zle, keby nepredbiehal udalosti a neoznamoval to, kým je ešte vo funkcii, lebo v tom okamihu bolo skoro všetko, čo robil, spájané s tým, či to nerobí v prospech tej novej politickej strany. Bol to veľmi nešťastný ťah. Nepredpokladám ani to, že mu to poradil niektorý z poradcov, pretože išlo o profesionálov. Skôr si myslím, že určite mali snahu mu povedať, aby s týmto rozhodnutím počkal. To je ale len moja domnienka. Nemal pritom čo stratiť. Ešte stále mal veľmi dosť času," uzavrel politický analytik Ján Baránek.

Kisku z hľadiska jeho pôsobenia ohodnotil známkou 3 mínus až 4.

Radoslav Štefančík

Sumár Kiskovho mandátu: Kladné
Zdroj: Archív RS

Politológ Radoslav Štefančík vidí Kisku pozitívne. "Je to viac pozitívne ako negatívne. Určite v niektorých momentoch mohol jednoznačnejšie zaujať stanovisko, ale myslím, že v rozhodujúcich momentoch stál na správnej strane," myslí si Štefančík. "Z ďalších mnohých vecí hodnotím pozitívne to, že Andrej Kiska odolal tlaku a nepresťahoval sa s rodinou do Bratislavy, ale pravidelne dochádzal domov. Slovensko totiž nie je len Bratislava, nielen v hlavnom meste žijú tí najschopnejší," dodal pre Topky Štefančík.

Porovnanie s predchodcom Ivanom Gašparovičom vidí jasne. "Ivan Gašparovič svojho času o sebe vyhlásil, že je akoby členom Smeru. Inými slovami, on bol prezidentom na to, aby robil presne to, čo chcelo stranícke vedenie Smeru. Jeho pôsobenie bolo argumentom pre tých, ktorí chceli funkciu prezidenta zrušiť. Andrej Kiska však bol svojprávnou osobnosťou, ktorá svojimi názormi správne vyvažovala príliš veľký vplyv jednej politickej strany na chod celého štátu," vyhlásil Štefančík.

Pri zlom svetle, ktoré dopadalo na Kisku po rôznych kauzách, sa Štefančík stotožňuje s tým, že poškodili jeho meno. "Dodal vodu na mlyn jeho neprajníkom. Politickí súperi si v boji o moci nikdy nič neodpustia, z komára urobia slona a obe kauzy, hoci tá prvá kauza v skutočnosti nebola, sú dostatočným dôvodom na to, aby to prezidentovi pri každej možnej príležitosti pripomenuli," pripomenul Štefančík.

Z doterajších prezidentov Štefančík ocenil hlavne Kováča. "Michal Kováč stál na správnej strane. Len mi je ľúto, že po odchode z prezidentskej funkcie stál v ústraní a politici si ho veľmi nevšímali," myslí si Štefančík, ktorý dodal, že Kiska svojím záujmom o politické angažovanie potvrdzuje, že prezidentská funkcia nebola len finančnou zásluhou v jeho kampani, ale že stál na strane služby občanovi.

Štefančík ohodnotil Kisku z hľadiska jeho pôsobenia známkou 1 mínus.

Grigorij Mesežnikov

Sumár Kiskovho mandátu: Kladné
Zdroj: SITA

Ďalší analytik Grigorij Mesežnikov hodnotí Andreja Kisku pozitívne. "Hodnotím ho mimoriadne pozitívne. Prispel k tomu, že Slovensko sa udržalo na západnej zahraničnopolitickej a vnútornej demokratickej trajektórii," povedal pre portál Topky Mesežnikov.

"Bol síce aktérom v mnohých konfliktných situáciách, ale nespôsobil ich on, ale jeho najväčší súper, ktorého porazil v prezidentských voľbách a ktorý potom z pozície predsedu vlády využil všetky príležitosti, aby prezidenta sústavne diskreditoval," dodal Mesežnikov na margo vzťahov Andreja Kisku s Robertom Ficom.
 
Na otázku ohľadom porovnania s bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom má Mesežnikov jednoznačný postoj. "Ivan Gašparovič sa stal prezidentom viac-menej náhodou, neskôr bol znovuzvolený s podporou politickej sily, ktorá z neho urobila svojho služobníka. Na druhej strane Kiska vykonával svoju funkciu ako nadstranícky prezident.  Nie je možné ho obviniť z toho, že by nadržiaval nejakej politickej strane," povedal Mesežnikov.
 
Vyjadril sa aj na adresu káuz Kisku. "Nedá sa vylúčiť, že niektoré z týchto káuz mu nepridali na dôveryhodnosti, najmä v prostredí jeho odporcov," uviedol Mesežnikov a dodal, že z praktického hľadiska sa Kiska nedopustil ničoho, čo by zakladalo nejakú možnosť jeho potrestania.
 
Na tému kvality doterajších prezidentov Mesežnikov nechcel vytvárať rebríček. "Každý pôsobil v špecifickom období. Michal Kováč napríklad prispel k tomu, že Slovensko zostalo demokratickým štátom, pretože bol pod najsilnejším tlakom autoritárskych síl," myslí si Mesežnikov, no povedal aj to, že rebríček úspešnosti jednotlivých prezidentov by nedokázal zostaviť.
 
"Jeho rozhodnutie uchádzať sa o podporu voličov prostredníctvom vlastnej strany bolo prekvapujúce, ale tento krok možno považovať za logický, hoci nie je jasné, do čoho všetkého to vyústi. Môže prispieť k väčšej spolupráci demokratických síl, no zároveň ju môže aj oslabiť," analyzoval Mesežnikov novovznikajúci politický projekt Andreja Kisku.

Mesežnikov ohodnotil Kisku z hľadiska jeho pôsobenia známkou 1 mínus.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/msz

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články