BRATISLAVA – OĽaNO chce, aby verejní funkcionári boli zodpovední za škodu, ktorú spôsobili štátu. Do parlamentu preto predložili viacerí poslanci NR SR za OĽaNO návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva. Podľa OĽaNO totiž korupcia je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky.
Základná idea návrhu pochádza z anglo-amerického konceptu žaloby „qui tam“, ktorej podstata je v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je „zametená pod koberec.“
„Túto koncepciu využíva najmä americký zákon False Claims Act, ktorého aplikačná efektivita kontinuálne narastá. V v roku 2013 bolo v USA na základe tohto zákona podaných 752 žalôb a súhrnne bolo vysúdených až 3,8 miliardy dolárov,“ zdôvodňujú poslanci svoj návrh. Cieľom návrhu zákona je preto implementovať základné princípy efektívneho amerického konceptu qui tam do slovenského právneho systému v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu.
Poslanci OĽaNO upozorňujú, že počas dvoch dekád existencie Slovenskej republiky bola aj naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. „Ak by navrhovaný právny mechanizmus existoval už v minulosti, potenciálne mohol zachrániť nielen desiatky miliónov eur stratených v kauze predaja emisných kvót, ale aj dvanásťtisíc eur neefektívne vynaložených na platby obchodnej akadémie za externé právne služby v Košiciach. Aby sa v budúcnosti predišlo vzniku ďalšej spoločenskej škody, je nevyhnutné vytvoriť právne nástroje, ktoré umožnia uvedomelým a angažovaným členom občianskej spoločnosti zastúpiť štát v situáciách, keď zlyháva pri výkone svojich primárnych funkcií,“ zdôrazňujú zákonodarcovia.
Návrh zákona upravuje zodpovednosť verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu, uplatňovanie práva na náhradu škody štátom a uplatňovanie práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu, rovnako ako aj procesný spôsob udeľovania odmeny a náhrad trov konania v súvislosti s uplatňovaním práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu. Okrem toho upravuje návrh zákona aj otázku procesného postupu v prípade poistenia zodpovednej osoby za škodu a regresnej náhrady.
Podľa navrhovateľov škoda spôsobená štátu je podľa návrhu zákona primárne takou škodou, ktorá vznikla štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Taktiež ňou môže byť škoda, ktorá vznikla v súvislosti s majetkom štátu alebo územnej samosprávy pri verejnom obstarávaní. Verejný činiteľ je v návrhu definovaný ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci a taktiež fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci. Za orgán verejnej moci je možné podľa navrhovateľov považovať štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávnu inštitúciu, orgán záujmovej samosprávy, fyzickú osobu alebo právnickú osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci .
Zodpovednosť za škodu spôsobenú štátu má byť typovo novým druhom zodpovednosti, ktorý v súčasnosti v slovenskom právnom systéme absentuje, a to aj napriek tomu, že v minulosti už existovali snahy o začlenenie tohto druhu zodpovednostného vzťahu priamo do zákon. Mechanizmus vzniku zodpovednosti je založený na povinnosti verejných činiteľov postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi verejným činiteľom a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomej nedbanlivosti. Verejný činiteľ má byť teda zodpovedný za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedel, že svojim konaním mohol spôsobiť škodu, no spoliehal sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody.
OĽaNO minulý rok nepochodilo s návrhom, aby starostovia a predsedovia vyšších územných celkov boli zodpovední za škody spôsobené pri výkone svojej funkcie. Parlament návrh neschválil. Primárnou povinnosťou starostu podľa návrhu bolo nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.
