Slováci prehovorili: Najhoršie skúsenosti s naším zdravotníctvom, z ktorých tuhne krv v žilách! | Topky.sk

Utorok, 15. október 2019. Meniny má Terézia, zajtra Vladimíra.

Slováci prehovorili: Najhoršie skúsenosti s naším zdravotníctvom, z ktorých tuhne krv v žilách!

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: screenjunkies.com
21.11.2014 19:45

BRATISLAVA - Slovenské zdravotníctvo na tom nie je dobre, to všetci vieme. Hlavnou príčinou stavu, v akom sa momentálne nachádza, sú, ako inak, peniaze. Sťažností od ľudí neustále pribúda a z mnohých z nich je človeku naozaj do plaču, lebo tu ide o to najvzácnejšie - o naše zdravie a život.


Ísť v súčasnosti k lekárovi je pre mnohých z nás priam nočnou morou. Predstava, že si v čakárni posedíte, v horšom prípade postojíte, niekoľko hodín, kým sa dostanete dnu, nie je ani trochu lákavá. Ani objednanie sa za poplatok nie je zárukou, že vás lekár vyšetrí prednostne. Ak sa vyskytnú zdravotné problémy vážnejšieho charakteru, nasleduje pobyt v nemocnici. A tá vám nezriedka viac ublíži než pomôže.

Hádzať všetkých lekárov, zdravotné sestry či iný zdravotný personál do jedného vreca samozrejme nechceme. Faktom však je, že sťažností na ich prístup k pacientovi neustále pribúda. Topky sa čitateľov spýtali na ich skúsenosti a zážitky zo slovenských ambulancií a nemocníc. Tu sú ich reakcie:

"Najviac ma nahnevalo, Keď som prišiel do nemocnice s odrezaným malíčkom. Čakal som asi polhodinu na röntgen, potom vošla do čakárne vysmiata pani, ktorá išla na preventívny röntgen zubov a povedali mi, ked som bola na rade, že zuby sú prednostné. Skoro ma vyzulo."

Pacient musel privolať sestričku hovorom na pevnú linku

"Otec ležal na internom a telefonoval mi domov, aby som mu dala telefónne číslo na interné oddelenie. Keď som sa ho opýtala, načo mu je, však tam leží, tak mi povedal že všetci traja sú napichnutí na infúzke a už tri hodiny a vyzváňajú na sestričku (že už aj zborovo kričali) a nik sa neukázal. Bolo mi to vtedy smiešne, že si musí telefonovať cez pevnú linku, aby sa sestričke uráčilo. Mimochodom všetci traja boli imobilní."

"Akútnosť objednania - objednajú vás o tri- štyri mesiace, ale keď si priplatíte 25 eur, zoberú vás ihneď. Za lieky v lekárni zaplatíte 30 eur a za každú infúziu sedem eur. Konzultácia u ďalšieho lekára - ten istý postup. Hrozné, to naše zdravotníctvo.  A poisťovne si vykazujú zisky. Nechápem. načo platíme odvody."

"Tie objednania, to je nočná mora. Pred dvomi týždňami mi napuchli nohy a obvodný lekár mav rámci vyšetrenia poslal na reumatológiu. Tam ma doktorka objednala až na 8. decembra. Keď sa mi to nepáčilo, tak mi dala termín o dva týždne s tým, že je to prednostné a musím zaplatiť sedem eur. Nakoniec ma aj tak nezobrali, lebo tam už boli iní a mám sa zase prísť objednať na inokedy. Človek by išiel aj inde, ale, problém je v tom, že v celom okrese je len jeden reumatológ. Tak skap..."

"Môj otec ležal v piešťanskej nemocnici. Lekár nám oznámil, že mu zostávajú dva dni života. Keď som ráno zavolala do nemocnice zdravotná sestra mi odpovedala, že je apatický a nespolupracuje. Nenachádzam slov nad starostlivosťou pacientov na Slovensku. Ide mi puknúť srdce od žiaľu, že sa takto môžu správať k chorým ľuďom.

Mama mohla ešte žiť

"Moja mama ležala znova v bratislavskej nemocnici a keď sme sa rozprávali, len sa sťažovala, že odtiaľ chce odísť, jedlo čo sa ani nedá volať jedlom, nechcela ísť na wc (že bolo vačšinou s prepáčením obs*até). V ten istý deň priviezli do tej istej nemocnice jej priateľa zo slabou mozgovou porážkou. On je už veľa rolov diabetik, a ja by som rada vedela, ako je možné, že mu vôbec nekontrolovali cukor? Klesol mu totiž na toľko, že spadol z postele a zlomil si štyri rebrá. A keď sa sťažoval od bolesti, sestrička mu povedala že aby sa nesťažoval. Že keby mu niečo bolo, tak by mu to povedali. Čo k tomu dodať. Myslím si, že keby ľudia, ktorí pracujú v tejto nemocnici, boli trochu viac ľudskí a správali sa k pacientom ako k ľudom a nie ako k nejakým číslam, keby sa trochu znažili uľahčiť ten pobyt v nemocnici, keby boli trochu láskavejší, tak moja mamina by možno neodišla na vlastnú žiadosť domov a teraz by možno ešte žila. Mnohým z nich sa im ich práca nepáči, tak čo tam teda robia?"

"Bola som tehotná a zabudli mi urobiť ultrazvuk a stále boli v tom, že idem rodiť prirodzene. A môj malý bol otočený hore a mal 4610 g. Išli mi prepichnúť plodovú vodu a ja som sa ozvala "prosím"? Čo idete prasknúť? Však ja mám ísť cisárskym a oni že prečo? Tak som im pove dala, že je otočený hore. No, boli v šoku. Ako je to možné a pritom to mali v papieroch, že je otočený hore stále. No keby som sa neozvala, tak neviem, ako by to dopadlo. A otrasné, že sestry nevedia zobrať krv. Dopichané kade tade..."

"Dcéru so zápalom stredného odmietla doktorka zobrať, lebo sme neboli objednaní. Aspoň viem, že chorobu treba vopred objednať podľa toho, ako nás objedná doktorka"

Podľa jedného lekára v poriadku, druhý jej amputoval nohy

"Keď moju mamu priviezli do nemocnice s vysokými horúčkami a namiesto toho, aby jej spravili vyšetrenia, liečili jej obličky. A to mala aj v nemocnici týždeň 40-stupňové horúčky. Napriek tomu ju prepustili s tým, že je v poriadku. V ten deň sme ju zobrali do inej nemocnice, kde pán primár len krútil hlavou nad prepúšťacím listom, lebo stačilo sa pozrieť na moju mamu a hneď bolo vidieť, že nie je v poriadku. Po dvoch dňoch prišli výsledky - mala gangrénu, museli jej amputovať nohu.

"S vysokým tlakom a nevoľnosťou som čakala hodinu a pol na pohotovosti a napriek upozorneniu kamarátky, ktorá klopala na ordináciu, že mi je veľmi zle a odpadávam, ma vôbec ani nezobrali. Tak som musela ísť ďalších tridsať kilometrov na druhú pohotovosť, kde ma hneď hospitalizovali na JIS-ke.

"Ak ošetrujúci lekár nemá ani odvahu prísť oznámiť, čo sa vlastne stalo, ale pošle zdravotnú sestru. Pritom ony nie sú ani oprávnené oboznamovať príbuzných o stave pacienta. Podľa môjho názoru sa tam niečo udialo, o čom ma nechceli informovať. Mám informáciu o tom, že spadla v sprche a udrela si hlavu. Ale pritom viem, že spadla na izbe, odpadla a tam si udrela hlavu. Tak?"

"Skúste ísť na Kramáre na pohotovosť. Pozdravujem drzú a arogantnú sestričku na centrálnom príjme a mladú drzú a neochotnú lekárku na internom. A vrchol všetkého je gynekologička medzi 40-50, menšej postavy, drzá, arogantná, neochotná, papuľnatá, totálna pizda! Mám 47 rokov, ale keby som mala u tejto osoby rodiť, tak odrodím radšej doma a sama! Ako sa ju opovážili vôbec nadránom zobudiť kvôli mne. Ináč ešte aj upratovačka bola drzá. Sestrička ma vytrvalo posielala domov a vôbec nevedela, čo mi je. Mala som 41 horúčku a okrem iného aj obličky v kýbli. Podotýkam, že to bolo naozaj akútne, ináč by som tam určite nešla. Prišla som cca o jednej hodine po polnoci, odchádzala som o pol ôsmej ráno. Všetci mali prednosť - narkomani, bezdomovci. Oni prišli sanitkou, ja taxíkom. Stále ma upozorňovali, že mám prísť radšej zajtra. Chápete? Zobrala ma až ranná smena! A to tam skoro nikto nebol. Bolo to pred rokom.

Opitá lekárka, zasiahla karma

"Mala som problém na zubnej pohotovosti 24.12.2013. Alkoholom posilnená lekárka - z jej strany a zo strany jej dcéry došlo k slovným urážkam na moju adresu. Neriešila som to na mieste. Načo aj? Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostal môj podnet. Ale kým sa to vyriešilo, pani lekárka zomrela. Karma, zomrela s titulom. Keby počkala, tak ju vylúčia, alebo odoberú licenciu. Chcem však tým napísať, bolo to mimo dosah mojich známostí. Žial, bola som v tom čase na dovolenke na Orave. Ale inak nemám problém so zdravotnou starostlivosťou. Keď idem na pohotovsť, viem, čo ma tam čaká. Neporovnávam, kedy som mala prednosť ja a kedy nie. Samozrejme, nám sa náš stav vždy zdá byť urgentnejší než stav ostatných. Zabúdame byť objektívni. To, čo môžeme vvyriešiť u svojho lekára, často hasíme na pohotovosti."

Počas pobytu v NRC Kováčová sme s dcérou stretli deduška na invalidnom vozíku. Prihovorili sme sa mu. Moja zvedavá sa ho opýtala, "deduško, prečo nemáte nôžky". Odpoveď nás šokovala. "Šiel som na operáciu žlčníka a prišiel som o nohy. Omyl - vymenili chorobopis, sused mal gangrénu a ja žlčové kamene."

"V Bratislave v štátnej čakal môj 91-ročný sused na chodbe na vozíčku na odvoz sanitky domov od 15,00 do 21,00. Je nechodiaci, štyrikrát sa tam pomočil a všetci na neho z personálu s*ali. Stalo sa to na kožnom oddelení. Toto je naše zdravotníctvo."

Stal sa vám nejaký konkrétny prípad zanedbania zdravotnej starostlivosti, ktorý prekročil hranice únosnosti? Napíšte nám na tipy@topky.sk váš príbeh!


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: np
FOTO: archív

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články