Porazil Mečiara a postavil sa aj Ficovi: Dzurindovu vládu nakoniec položilo množstvo káuz | Topky.sk

°C

Utorok, 28. január 2020. Meniny má Alfonz, zajtra Gašpar.

Porazil Mečiara a postavil sa aj Ficovi: Dzurindovu vládu nakoniec položilo množstvo káuz

Mikuláš Dzurinda v roku 2002 a v súčasnosti. (TASR/Štefan Puškáš, SITA/Marko Erd)
Mikuláš Dzurinda v roku 2002 a v súčasnosti. (TASR/Štefan Puškáš, SITA/Marko Erd)
Zdroj: SITA/Marko Erd, TASR/Štefan Puškáš
04.02.2018 10:49

BRATISLAVA - Niekdajší líder SDKÚ dnes oslavuje narodeniny. Mikuláš Dzurinda bol lídrom kedysi najsilnejšej opozičnej strany, ktorá dokázala konkurovať Ficovmu Smeru. Napriek tomu poznačilo Dzurindov druhý koaličný kabinet niekoľko káuz. Po dvoch predčasných voľbách začali preferencie strany SDKÚ rapídne klesať a po páde Radičovej vlády sa strana viac nedokázala postaviť na nohy. V súčasnosti však Mikuláš Dzurinda opäť zvažuje návrat do politiky.


Rodák zo Spišského štvrtka s rusínskymi koreňmi absolvoval v roku 1979 Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Po ukončení vedeckej ašpiratúry získal titul kandidáta vied a neskôr pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik. 

Vstup do politiky

Mikuláš Dzurinda sa do politiky dostal ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia, konzervatívnej strany založenej v roku 1990. Od roku 1993 pôsobil až do jeho formálneho vystúpenia z KDH bol podpredsedom pre ekonomiku. Neskôr neúspešne bojoval o post predsedu strany s Jánom Čarnogurským. 

Mikuláš Dzurinda v roku
Zdroj: TASR/Drahotín Šulla

Foto: TASR/Drahotín Šulla

V čase pôsobenia v KDH sa v roku 1991 stal námestníkom vtedajšieho ministra dopravy a pôšt SR, o tri roky neskôr vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy. Štyri roky bol poslancom Národnej rady SR, až kým sa v októbri 1998 nestal predsedom vlády. 

Mečiarove zásahy

Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa rok predtým v októbri dohodlo päť opozičných strán na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky s názvom Slovenská demokratická koalícia. Išlo o strany Demokratická únia, KDH, Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených na Slovensku.

Mikuláš Dzurinda
Zdroj: TASR/Pavol Ďurčo

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Zo začiatku malo toto zoskupenie šancu voľby vyhrať, no vládna koalícia pod vedením Mečiarovho HZDS prijala ten istý rok reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval koalíciám kandidovať vo voľbách. Preto sa SDK zmenila formálne z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom. Členovia museli vystúpiť zo svojich materských politických strán, čím strany prišli o svoje špičky.

Vznik SDKÚ

Po vzniku SDK sa Dzurinda stal jej hovorcom a nasledujúci rok v júli aj jej predsedom. Začiatkom septembra 1999 sa Mikuláš Dzurinda vrátil do KDH, pričom využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH). O pár mesiacov, v januári 2000, avizoval vznik nového politického subjektu Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Na ustanovujúcom sneme ho zvolili za predsedu. V januári 2006 sa SDKÚ spojila s Demokratickou stranou a po vzniku SDKÚ-DS ostal Dzurinda jej predsedom. 

Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda (vľavo) krátko po zverejnení prvých prognóz volebných výsledkov 21. septembra 2002 v sídle SDKÚ.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda
Zdroj: Foto: TASR/Štefan Puškáš

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Dzurinda premiérom

Po páde Mečiarovej vlády sa Dzurinda stal prvýkrát premiérom Slovenskej republiky. Vládu zostavil v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP (Strana občianskeho porozumenia, jej prvým predsedom bol Rudolf Schuster, po piatich rokoch sa zlúčila so stranou SMER-SD).

O zjednotení programových téz a spoločných princípoch budúcej koaličnej zmluvy sa hovorilo 2. októbra 1998 na rokovaní v Bratislave medzi predstaviteľmi Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). Na snímke predseda SDK Mikuláš Dzurinda (vpravo) si podáva ruku s predsedom SOP Rudolfom Schusterom v prítomnosti podpredsedu SOP Igora Presperína (vľavo) a prvého podpredsedu Pavla Hanžíka.
O zjednotení programových téz
Zdroj: TASR- Ivan Majerský

Foto: TASR/Ivan Majerský

V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí vtedajšieho prezidenta SR Rudolfa Schustera. Mikuláš Dzurinda sa udržal na poste premiéra aj v druhom volebnom období od roku 2002 do roku 2006. Jeho druhý koaličný kabinet tvorili strany KDH, SMK a ANO. Druhé vládne obdobie Dzurindu však sprevádzalo niekoľko káuz.

Na Európskom summite vo Švédskom sa v sobotu 16.júna zúčastnila aj slovenská delegácia vedená predsedom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Zľava Eduard Kukan, premiér Mikuláš Dzurinda a Ján Figeľ.
Na Európskom summite vo
Zdroj: Foto: TASR/Daniel Veselský

Foto: TASR/Daniel Veselský

Najväčšia kauza Dzurindovej vlády - vláčiky

Kauza vláčiky sa začala v lete roku 2001, kedy železnice vyhlásili tender na dodávku 35 súprav ľahkých motorových vlakov. Predsedom komisie bol premiérov brat Miroslav Dzurinda. Do užšieho výberu sa dostali dve firmy – švajčiarska firma Stadler so ŽOS Vrútky a francúzska spoločnosť Alstom. Výberová komisia v decembri rozhodla, že Stadler je lepší, francúzska spoločnosť sa sťažovala na nesprávne posudzovanie podkladov. Bola predložená nová ponuka, no komisia opäť vybrala Stadler s čím nesúhlasil vtedajší minister dopravy Jozef Macejko.

Mikuláš Dzurinda sa do kauzy zapojil po tom, čo sa na verejnosti objavil list od Petra Kresánka adresovaný Dzurindovi. Spomínal v ňom tender. Pavol Rusko vtedy požadoval Dzurindovu rezignáciu.
Mikuláš Dzurinda sa do
Zdroj: SITA/Tomáš Benedikovič, TASR/Štefan Puškáš

Foto: (vľavo) TASR/Štefan Puškáš, (vpravo) SITA/Tomáš Benedikovič

Na kauzu upozornil v máji 2002 denník SME, ktorý publikoval list švajčiarskeho prezidenta slovenského, v ktorom sa sťažoval na neúmerné predlžovanie tendra. Konzorcium Stadler - ŽOS Vrútky na Slovensku zastupoval Víťazoslav Móric. Práve on oznámil, že český podnikateľ Jozef Bakšay od neho pýtal úplatok pre výberovú komisiu. Mikuláš Dzurinda sa do kauzy zapojil po tom, čo sa na verejnosti objavil list od Petra Kresánka adresovaný Dzurindovi. Spomínal v ňom tender. Premiér Macejka odvolal, Kresánka vylúčili zo strany a Pavol Rusko vtedy žiadal Dzurindovu rezignáciu. Dzurinda to odmietol s tým, že ide o Ruskovu pomstu za jeho vyjadrenia o nežiaducom vplyve Markízy.

Kauza skupinka a zmenky

Kontroverzné bolo vedenie zdravotníctva. Terčom kritiky bol najmä šéf rezortu Rudolf Zajac (ANO), napríklad aj kvôli 20-korunovým poplatkom u lekára. Neskôr musel čeliť odvolávaniu, udržal sa však. Vládu celkovo postihla vysoká fluktuácia ministrov. Na poste šéfa hospodárstva ich bolo päť, obranu viedli štyria, kultúru zas traja.

Žiadosť o registráciu politickej strany s názvom Slobodné fórum podali vo štvrtok 8. januára 2004 na Ministerstve vnútra SR členovia koordinačného výboru Ivan Šimko (vpravo), Zuzana Martináková (vľavo) a Branislav Opaterný (v pozadí).
Žiadosť o registráciu politickej
Zdroj: TASR/Vladimír Benko

Foto: TASR/Vladimír Benko

V roku 2003 prepukla tzv. kauza skupinka, Dzurinda vtedy informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ. Kauza zapríčinila odchod ministra obrany Ivana Šimka. Ten spoločne so Zuzanou Martinákovou založili Slobodné Fórum a z väčšinovej vlády sa stala menšinová. Koalícia sa navyše rozdelila na dve skupinky - SDKÚ a ANO proti SMK a KDH. Konár si pod sebou podpílila aj strana ANO.

Vyvrcholením bola kauza zmenky, ktorá v auguste 2005 viedla k odvolaniu Pavla Ruska z pozície ministra hospodárstva. Vo februári 2006 sa navyše z koalície porúčalo aj KDH, čo v konečnom dôsledku znamenalo predčasné voľby, ktoré sa konali 17. júna 2006.

Ďalšie kauzy

Počas Dzurindovej vlády sa v roku 2003 prevalilo aj tunelovanie tunela Branisko, kedy sa 230 miliónov korún „stratilo“ pri jeho dostavbe. Údajne skončili vo švajčiarskych bankách. Pochybné bolo aj financovanie strany, fiktívni darcovia, kedy polícia v roku 2004 preverovala príjmy v hodnote 590-tisíc korún, ktoré SDKÚ vykázala ako dary. Viacerí darcovia tvrdili, že strane nič nedali. Ďalej to bolo odpočúvanie mobilu Pavla Ruska, obvinenie z kupovania hlasov poslancov či predaj SPP. Kauza financovania strany sa v súčasnosti opäť otvorila.

Mikuláš Dzurinda
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Foto: TASR/Martin Baumann

Predčasné voľby a úpadok SDKÚ

Po predčasných voľbách v roku 2006 získala SDKÚ na čele s Dzurindom 31 poslaneckých kresiel, voľby však vtedy vyhrala strana Roberta Fica SMER s takmer 30-timi percentami hlasov. Dzurinda sa tak na poste premiéra udržal dve volebné obdobia. V ďalších parlamentných voľbách sa podarilo opozícii poraziť vládu Roberta Fica. Ten Síce voľby vyhral, no nepodarilo sa mu zostaviť vládu. SDKÚ sa podarilo zostaviť vládu spoločne so SaS, KDH a Stranou Most-Híd.

Béla Bugár a Mikuláš Dzurinda
Béla Bugár a Mikuláš
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Foto: TASR/Martin Baumann

Premiérkou sa vtedy stala volebná líderka Iveta Radičová. Mikuláš Dzurinda v tejto vláde zastával post ministra zahraničných vecí a ostal v pozícii predsedu SDKÚ. Vláda Ivety Radičovej však napokon padla. Premiérka spojila hlasovanie o rozšírení dočasného eurovalu s hlasovaním o dôvere vlády. Ďalšie predčasné voľby sa konali v marci 2012, SDKÚ získalo len niečo vyše šesť percent, Dzurinda sa už o post predsedu neuchádzal. Predvolebnú kampaň najviac poznamenala kauza Gorila a následné verejné protesty. Novým predsedom SDKÚ sa stal Pavol Frešo.

Vráti sa Dzurinda do politiky?

Meno Mikuláša Dzurindu sa prednedávnom opäť začalo skloňovať v spojitosti s jeho návratom do politiky. Koncom roka 2017 sa v rozhovore pre český portál HlídacíPes.org vyjadril, že návrat do politiky nevylučuje, no zatiaľ nevidí dôvod dávať konkrétnejšie kategorické stanovisko. Podľa neho totiž v súčasnosti Slovensku chýba silný líder, ktorý by sa Ficovi dokázal postaviť.

Mikuláš Dzurinda a Robert
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Foto: TASR/Martin Baumann

V parlamente pôsobil ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V decembri 2013 ho zvolili za prezidenta Centra pre európske štúdiá, think tanku Európskej ľudovej strany. V júni 2014 spoločne s Ivanom Miklošom vystúpil zo strany SDKÚ. Dôvodom boli nenaplnené ambície strany.

Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš oznámili v stredu 4. júna 2014, že vystupujú z materskej SDKÚ-DS.
Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda
Zdroj: TASR/Vladimír Benko

Foto: TASR/Vladimír Benko

Od mladosti sa aktívne venuje športu, jeho koníčkom je najmä vytrvalostný beh, tenis, stolný tenis a futbal. V roku 2002 mu vyšla kniha s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. V máji 2014 Dzurindovi vo Viedni udelili Veľkú cenu Leopolda Kunschaka, ktorúsi prevzal z rúk vicekancelára a ministra financií Rakúska Michaela Spindeleggera. Je ženatý a s manželkou Evou a má dve deti.

Porazil Mečiara a postavil
Zdroj: TASR/MTI

Foto: TASR/MTI


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj
FOTO: SITA, TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články