WASHINGTON - Vojna proti Iránu mala podľa Washingtonu demonštrovať silu Spojených štátov. Známy americký historik však tvrdí presný opak. Donald Trump podľa neho narazil na konflikt, ktorý môže zásadne oslabiť postavenie Ameriky vo svete.
Americký historik a expert na medzinárodné vzťahy Robert Kagan vo svojom komentári pre The Atlantic ostro kritizoval postup prezidenta USA Donalda Trumpa vo vojne proti Iránu. Konflikt označil za strategickú katastrofu, akú podľa neho Spojené štáty ešte nezažili.
Kagan v texte s názvom „Šach mat v Iráne“ tvrdí, že výsledkom vojny nebude oslabenie Teheránu, ale naopak posilnenie jeho vplyvu v regióne. Spojené štáty podľa neho z konfliktu vychádzajú ako krajina, ktorá nedokázala dosiahnuť svoje ciele.
Podľa historika ide o porážku bez precedensu
Kagan, ktorý v minulosti podporoval vojenské operácie USA v Afganistane, Iraku či Sýrii, napísal, že americké dejiny síce poznajú bolestivé vojenské neúspechy, no žiaden z nich podľa neho nespôsobil dlhodobé oslabenie globálneho postavenia Washingtonu.
„Katastrofálne straty v Pearl Harbore, na Filipínach aj v celom západnom Pacifiku počas prvých mesiacov druhej svetovej vojny sa napokon podarilo zvrátiť. Porážky vo Vietname a Afganistane boli drahé, ale nespôsobili trvalé poškodenie postavenia Ameriky vo svete,“ uviedol historik.
Tentoraz však podľa neho ide o úplne inú situáciu.
„Porážka v súčasnej konfrontácii s Iránom bude mať úplne odlišný charakter. Nedá sa napraviť ani ignorovať. Nebude existovať návrat k pôvodnému stavu ani žiadne konečné americké víťazstvo, ktoré by spôsobené škody zvrátilo. Hormuzský prieliv už nebude ‚otvorený‘ tak ako kedysi,“ napísal Kagan.
Irán môže získať silnejšiu pozíciu
Historik tvrdí, že kontrola nad Hormuzským prielivom môže z Iránu urobiť jedného z najvýznamnejších hráčov nielen na Blízkom východe, ale aj v globálnej politike.
Podľa neho sa zároveň posilní spolupráca Teheránu s Ruskom a Čínou, zatiaľ čo vplyv Spojených štátov bude slabnúť.
„Úloha Číny a Ruska ako spojencov Iránu sa posilní, zatiaľ čo úloha Spojených štátov sa výrazne oslabí. Konflikt ani zďaleka neukázal americkú silu, ako tvrdili zástancovia vojny. Naopak, odhalil Ameriku ako krajinu, ktorá je nespoľahlivá a nedokáže dokončiť to, čo sama začala,“ myslí si Kagan.
Trump vraj prišiel o svoje „karty“
Historik v komentári pripomenul aj Trumpovu obľúbenú metaforu o „kartách“, ktorú prezident často používa pri hodnotení medzinárodných rokovaní.
„Nie je vôbec jasné, či mu ešte zostali nejaké dobré karty,“ skonštatoval Kagan.
Podľa jeho slov bombardovali USA a Izrael Irán 37 dní. Operácia síce zasiahla časť iránskeho vedenia aj armády, zásadný cieľ sa však podľa neho splniť nepodarilo.
„Napriek tomu sa im nepodarilo zvrhnúť režim ani prinútiť Irán k čo i len najmenšiemu ústupku,“ uviedol historik.
Časť podporovateľov vojny preto podľa neho tlačí na obnovenie útokov. Kagan však pochybuje, že by ďalšie bombardovanie prinieslo rozhodujúci zlom. Naopak, Irán by podľa neho odpovedal údermi proti štátom Perzského zálivu.
Rozhodujúci moment mal prísť po útoku na plynové zariadenia
Kagan zároveň opísal udalosť, ktorá mala podľa neho zmeniť Trumpov pohľad na pokračovanie vojny.
Za zlomový moment označil 18. marec, keď Izrael zaútočil na iránske plynové pole South Pars. Irán následne podnikol odvetný úder proti katarskému priemyselnému mestu Ras Laffan, kde sa nachádza najväčší exportný závod na zemný plyn na svete.
„Trump následne vyhlásil moratórium na ďalšie útoky proti iránskym energetickým zariadeniam a potom oznámil prímerie, hoci Irán neurobil ani jediný ústupok,“ pripomenul historik.
Podľa Kagana si Biely dom uvedomil, že ďalšia eskalácia konfliktu by mohla poškodiť ropnú a plynovú infraštruktúru v regióne na celé roky.
„Stačilo by len niekoľko úspešných útokov a svet vrátane Spojených štátov by sa mohol dostať do dlhodobej ekonomickej krízy,“ varoval.
Historik hovorí o faktickej kapitulácii USA
Kagan označil súčasnú situáciu za stav, ktorý sa veľmi približuje „šach matu“. „Ak to ešte nie je šach mat, tak sme k nemu veľmi blízko,“ napísal.
Podľa jeho slov Trump v posledných dňoch údajne požiadal americké spravodajské služby, aby vyhodnotili scenár, v ktorom by jednoducho vyhlásil víťazstvo a z konfliktu odišiel.
„Akékoľvek iné riešenie než faktická kapitulácia Spojených štátov so sebou prináša obrovské riziká, ktoré Trump zatiaľ nebol ochotný podstúpiť,“ tvrdí historik.
Ak by sa podľa neho Washington rozhodol konflikt dokončiť, znamenalo by to rozsiahlu pozemnú inváziu a následnú okupáciu Iránu. Práve preto sa podľa Kagana javí ústup z vojny ako najpravdepodobnejší scenár.
Varovanie pred oslabením Ameriky
Historik následne načrtol, ako by mohla vyzerať situácia po prípadnej porážke Spojených štátov.
Irán by si podľa neho udržal kontrolu nad Hormuzským prielivom, výrazne by posilnil svoje postavenie a zároveň by si zachoval schopnosť pokračovať vo vývoji jadrovej zbrane. Izrael by sa tak ocitol vo výrazne nebezpečnejšej situácii.
„Nové pomery v Hormuzskom prielive spôsobia zásadnú zmenu v rozložení moci a vplyvu na regionálnej aj globálnej úrovni. Spojené štáty budú v regióne pôsobiť ako papierový tiger, čo prinúti krajiny Perzského zálivu aj ďalšie arabské štáty prispôsobiť sa Iránu,“ uviedol Kagan.
Na záver upozornil aj na ďalší problém, ktorý podľa neho vojna odhalila — rýchle vyčerpávanie amerických zásob zbraní a munície.
„Americká porážka v Perzskom zálive bude mať aj širšie globálne dôsledky. Celý svet teraz vidí, že už niekoľko týždňov vojny s druhoradou mocnosťou znížilo americké zásoby zbraní na nebezpečne nízku úroveň,“ dodal historik.
