Divadlo, miesto kultúry, humoru, ale aj plaču. Emócie, ktoré si z neho odnášame v nás ostávajú po dlhé dekády a s nadšením sa doňho opäť vraciame. Momentálna situácia vo svete nám však nedovoľuje navštevovať tieto priestory a preto sme odsúdení na čakanie. Skutočne je to pravda? Nezúfajte, divadlo Kontra vám prináša zážitok divadla v podobe online vystúpenia!
Divadlo Kontra vzniklo v roku 2007, kedy sa na jeho zakladaní podieľali herec Peter Čižmár a režisérka Klaudya Rozhin. Práve s jedným zo zakladateľov, Petrom Čižmárom, sa nám podarilo urobiť rozhovor, ktorý pojednáva nielen o online divadle, ale aj o dlhoočakávanom one man show predstavneni NENÁVIDÍM. To si môžete vychutnať live už 6.4., prípadne reprízu, ktorá bude odvysielaná 8.4.
Ste spoluzakladateľom divadla Kontra, ktoré je dnes úspešným divadlom, no rovnako ako ostatné divadlá na Slovensku či v zahraničí, sa v súčasnosti ocitli v krízovej situácii. Mnohí vyplakávajú, žiadajú o pomoc, Vy ste sa rozhodli pre odvážny krok – priniesť divákom online predstavenie. Čo Vás k tomu viedlo?
Pár slov k tomu vyplakávaniu. Verejnosť nevie, že na Slovensku v slobodných umeleckých povolaniach pôsobí viac ľudí, ako pracuje v celom Volkswagene. Sú to garderobierky, vizážistky, zvukári, strihači, maskéri, vlásenkárky a ďalší, ktorí sú na voľnej nohe a ktorí teraz nemajú prácu. Väčšinou sú to ženy- samoživiteľky a o tých bola reč. Nie o známych hercoch a herečkách. Tí sa za nich len postavili a povedali o tom probléme nahlas. To tak na okraj.
Ja nevyplakávam, pretože viem, že ten čas pominie. Otázka je, ako dlho to bude trvať a aké to bude mať následky. Už teraz tušíme, že dosť veľké. Divadlo však pretrvalo všetky katastrofy - mor, genocídy, veľké klimatické zmeny. Pretože ľudia sa potrebujú stretávať a po karanténe budú potrebovať vyjsť zo svojich domovov, v ktorých už teraz je niekedy na nevydržanie. Preto divadlu verím a som zástanca živého divadla.
Avšak situácia je náročná, jej výsledok v nedohľadne a tak ma potešilo, že ma oslovil kolega - herec Peter Olejár so svojou agentúrou Divadelný Svet, aby sme spoločne zorganizovali online predstavenie- komédie Nenávidím. Jednak je to monodráma, hrám sám, po ďalšie - je to veľmi smiešne, čo by ľudí pobavilo a jednak je táto hra v našom živom repertoári, ktorý teraz stojí. Samozrejme sme na to získali povolenie autora Mareka Koterkého a som rád, že aspoň tí, ktorí nemôžu prísť do Spišskej Novej Vsi kvôli tomu predstaveniu, si ho teraz môžu pozrieť v pohodlí svojich domovov. Na celom Slovensku.
Budete hrať po prvý raz bez publika, no aj tak – v predstavení Nenávidím, bude určite moment interaktivity s „divákmi“, ktorí Vás budú sledovať. Ako to budete realizovať?
Nebudeme používať starší záznam nejakého predstavenia z minulosti, bude to špeciálna realizácia pre túto príležitosť.
Je ťažké pre herca stáť na pódiu – v obklopení kamerami, vediac, že tam nie je žiaden divák? Pretože „chuť“ divadla je aj o živom kontakte s publikom... Divadlo je živý organizmus a v tomto prípade „v tom budete tak trochu sám“... Kameramani a osvetľovači s rúškami to publikum asi nenahradia...
To máte pravdu. V divadle funguje nepísaná výmena energií, je to živý kontakt, zvlášť v monodráme. Divák je môj partner. V tomto prípade je to trochu tak ako vo filme: kamera je vlastne oko diváka. Hrám pre kameru, pretože cez ňu sa pozeráte na predstavenie. Je to podľa mňa náročnejšie, alebo upresním- iné, pretože herec sa musí nastaviť ináč.
Monodráma je vždy pre herca výzva a Vy ste nehrali len v jednej, ale viacerých a tituly, v ktorých ste hrali boli mimoriadne úspešné. Vaše Divadlo získalo cenu divákov - Dosky „Najobľúbenejšie divadlo na Slovensku“ v roku 2018 a 2019. Nastal ten správny čas ľudí aj niečím pobaviť? Osobne, čo sledujem záznamy divadelných predstavení, zväčša sú to ťažké filozofické diela (netvrdím, že nemajú umeleckú hodnotu), ale zatiaľ som medzi nimi nezaregistrovala komédiu.
Naše divadlo sme založili spoločne pred 13 rokmi s Klaudynou Rozhin, ktorá zrežírovala doposiaľ všetky predstavenia. Všetky boli prvými uvedeniami na Slovensku. Náš ranný repertoár boli dosť ostré hry- nová írska dramatika- Howie a Rookie, Bebdbound, kde nielen herci, ale aj diváci vyšli zo svojej komfortnej zóny. Aj my sme tieto staršie predstavenia nedávno na niekoľko dní zverejnili na Youtube. Náš repertoár je rôznorodý- od komédií, cez anglickú súčasnú dramatiku až po klasiku- Hamlet, Macbeth, ale aj Beckett či thriller Žena v čiernom. A tiež monodrámy Nenávidím a Rum a vodka – to sú tiež komédie- ktoré sa držia v repertoári Kontry niekoľko rokov a majú 300 a viac repríz, Rum a vodka cez 500.
A logicky z toho plynie aj ďalšia otázka... Pri komédii je veľmi podstatné, ako reagujú diváci. Herec musí vnímať ich reakcie, môže si prípadne dovoliť aj improvizovať, hra sa postupne aj vyvíja. Je nespochybniteľné, že s touto konkrétnou komédiou ste už zžitý, no predsa len, akým spôsobom sa chcete vysporiadať s tým, aby sa z „one man show“ stala naozajstná „show?
Musím počítať s tým, že viem, kde je v hre pointa, kde sú miesta, ktoré treba viac podať. To je predstavenie, ktoré som hral viac ako 300 krát, takže reakcie publika, približne, viem odhadnúť. Nikdy som však v takto realizovanom predstavení neúčinkoval, takže aj pre mňa to bude nová skúsenosť. Verím, že bude príjemná po oboch stranách.
Ľudia, ktorí sú doma, sa v prvé dni oddávali oddychu, možno siahli po nejakej knihe a zrazu zistili, ako neuveriteľne im chýba divadlo, koncert. Sledujú online predstavenia, záznamy, streamy... samozrejme, nie je to ako živé predstavenie, ale jednoducho, ukazuje sa, že umenie má podstatnú úlohu v živote človeka. Je to príjemné poznanie?
Je, určite. Umenie je potrebné, hoci si to niekedy neuvedomujeme. Život a umenie sa navzájom ovplyvňujú, a umenie ja aj zábava. Má byť veselo, ale aj vážne. Nedávno som čítal na facebooku jeden citát: „Divadlo je jediná pravda. Všetko ostatné je len divadlo.“
A na záver – ste skúsený herec, ktorý divadlom žije. A zrazu ste mesiac bez divadla. Vedeli ste si vôbec v tých najhorších snoch predstaviť, že raz Vás postretne takáto situácia? Čo v tieto dni robíte?
Je to situácia pre mňa úplne nová, tak ako pre všetkých ľudí. Myslím, že nič také sme ešte nezažili. Celý svet sa preto musel zastaviť. Ľudský svet. Možno to bude ťažké, ale musíme to vydržať. Musíme prežiť. A musíme si ten čas aj niekedy spríjemniť, aby sme mali nádej. Tá je dôležitá.
V tieto dni som ako všetci doma. Mám dosť veľa práce papierovej- vyúčtovanie projektov, písanie ďalších, pripravujeme nové inscenácie. Tiež sledujem, čo sa deje vo svete, v umení, čítam. A objavujem svoju kuchyňu, v ktorej som si doteraz vždy len stihol uvariť kávu. Možno to zastavenie je aj na niečo dobré. Ale to zistíme asi až neskôr.
-Reklamná správa-
