Prvá tohtoročná premiéra, súčasná slovenská hra Jurgova Hana, otvorí v piatok 24. januára na Malej scéne Štátneho divadla Košice oslavy storočnice slovenského profesionálneho divadla a Rok slovenského divadla 2020. Hra inšpirovaná poviedkou Ivana Horvátha Dve ženy Petra Jurgu je aktuálna dodnes. V pohľade na rodinu, ale aj v hľadaní vlastnej identity v spleti lží a osamelosti.
Poviedky o Jurgovcoch zasadil Horváth do prostredia slovenskej dediny prvej polovice minulého storočia. Napriek tomu prinášajú mnoho aktuálnych tém, na ktoré v svojom texte nadviazal slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista a textár Silvester Lavrík píšuci pod pseudonymom Hana Naglik. „Jurgova Hana je pokračovaním a rozvinutím príbehov Petra Jurgu, jeho ženy Eny, slúžky Katy a ich detí. Je pútavou až modelovou sériou úvah o rodine, spoločenstve, komunite, o našej minulosti, ktorá je nedopovedaná, zamlčaná a zahmlená, a o tom, ako nás biele miesta v našej rodinnej anamnéze dokážu prekvapiť i zasiahnuť. Jurgova Hana to je cesta k hľadaniu vlastnej identity v spleti lží, približností i osamelosti,“ hovorí o inscenácii dramaturgička Miriam Kičiňová.
V Jurgovej Hane sa na malej ploche, v krátkych úsečných vetách, v expresívnych situáciách, vo vyhrotených emóciách, diváci stretnú s dvomi rodinami, s uzavretými komunitami. „S rodičmi a deťmi, ktoré bojujú, proti sebe i so sebou, každý svojim spôsobom so zažitými stereotypmi správania, s vlastnou neistotou a strachom, s pocitom viny. Vymanenie sa z tohto kolobehu nie je jednoduché a spolu s postavami môžeme prekráčať láskou a smrťou, zažiť túžbu po prijatí, rodine, aj odmietnutie a stratu. Bolesť, ktorá sa násobí smrťou a pocitom viny. Ale aj nájdenie tej vnútornej sily, ktorá je schopná kolobeh ubližovania zastaviť,“ dodáva Kičiňová.
Pre režisérku Alenu Lelkovú je nové naštudovanie Jurgovej Hany špecifické. K textu sa vrátila po takmer trinástich rokoch. Prvýkrát ho inscenovala ako bakalársku prácu na VŠMU v roku 2007. A s veľkým úspechom. Jej študentská inscenácia získala hlavnú cenu na festivale Nová dráma 2007. Ako priznáva Lelková, s dramaturgičkou Mirkou Kičiňovou tentoraz ťažšie hľadali vhodný titul a z mora textov stále nemali pocit, že je to to, čo chcú.
„A tak sme si znovu prečítali aj Jurgovu Hanu. A zrazu nám v tom mori zasvietila. Do prostredia východného Slovenska zapadlo z hry viacero tém. Problematika nezamestnanosti a na ňu viazanej migrácie, s tým súvisiaci rozpad rodín, chlad a väčšia tvrdosť vo vzťahoch, výraznejší patriarchát, o dosť voľnejšie mantinely, čo všetko by mal človek vo vzťahu vydržať a tolerovať, konzervatívnejšie hodnoty... No a potom hlavná téma, ktorá sa nepotrebuje viazať na región – naša ľudská potreba poznať svoju rodovú minulosť, genetiku, korene, bez ktorých sa ťažko formuje identita,“ hovorí Lelková, podľa ktorej je inscenovať hru po trinástich rokoch vzrušujúce, aj rozrušujúce.
„Pamätala som si texty a keď som teraz stavala situácie, logicky sa mi vynárali aj riešenia. Rozhodla som sa s tým nebojovať. Nedávala som si výkričníky, neporovnávala. Nechala som to plynúť, inšpirovala som sa hercami, novou scénou a myslela hlavne na nového diváka, ktorý to nemá s čím porovnať. A veľmi si želám, aby to opäť dobre dopadlo,“ dodáva Lelková.
Hlavnú postavu Petra Jurgu stvárňuje v novej inscenácii košickej činohry Ivan Krúpa. „Keď som si prvýkrát prečítal text, bol som z neho trochu šokovaný. Ale čím dlhšie sme s ním pracovali, tak som stále viac prichádzal na to, že iný ani nemôže byť. Ako náhle by sa z neho niečo ubralo, alebo by sa niečo menilo, stratila by sa časť z poézie celého príbehu. Hoci je realita v hre pomenovávaná drsným spôsobom, nesie v sebe neskutočnú poetiku,“ hovorí Krúpa.
Hra sa dotýka aj stále aktuálnej témy inakosti. Tú v inscenácii predstavuje postava Benjamína, ktorého hrá Tomáš Diro. „Nie úplne od začiatku, ale po nejakých troch či štyroch týždňoch, som sa s touto postavou začal stotožňovať. Čoho sa aj trochu obávam, keďže sa na konci hry obesím. Ale nakoniec sa mi postava Benjamína veľmi dobre hrá a našli sme nejakú spoločnú cestu na jej odhalenie. A som rád, že mám konečne rolu, v ktorej sa dá aj viac hrať z pohľadu nejakého prežívania vnútorného sveta,“ vysvetľuje Diro.
Režisérka Alena Lelková si do realizačného tímu pripravovanej premiéry prizvala kostýmovú výtvarníčku Mariju Havran, scénografa Juraja Poliaka, hudbou prispel Lajko Felix, o hudobný mix sa stará Oskar Lelko a pohybovo na predstavení spolupracoval Stanislav Marišler. Okrem už spomínaných Petra Jurgu a Benjamína uvidia diváci v ďalších postavách Danu Košickú ako Katu, Táňu Polákovú ako Hanu, Michala Soltésza ako Gustáva a Františka Balogha ako Svrčka.
-reklamná správa-
