Odborníčka na vodu: Vysvetľujeme ľuďom, že pitná voda nevzniká vo vodovodnom kohútiku

Ako voda v prírode ovplyvňuje vodu, ktorú si doma napustíme do pohára?

Aktivity, ktoré robíme v krajine, spôsobujú, že mnohé zdroje kvalitnej pitnej vody začínajú byť v situácii, kedy sa riziko ich znečistenia neustále zvyšuje a ohrozuje možnosti ich využívania. Pitná voda, čo je v našich podmienkach väčšinou podzemná voda, musí kolovať, aby sa dopĺňala do podzemných vrstiev. Keď tento kolobeh narušíme, nastáva problém – pitná voda sa môže znečistiť alebo prestať dopĺňať. Snažím sa ľuďom vysvetľovať, že pitná voda nevzniká vo vodovodnom kohútiku. Veľká väčšina z nás považuje za prirodzené, že otočíme kohútik a máme pitnú vodu. Sme závislí od jej dodávky, pretože ju používame na všetko – umývame sa, perieme, aj ňou splachujeme. A až keď pitná voda nejde alebo je znečistená baktériami či mikroorganizmami, ľudia sa začnú zaujímať, odkiaľ pochádza, a ako s ňou treba zaobchádzať.

Platí tu, že sa musí stať niečo veľmi negatívne, aby sa ľudia začali o vodu zaujímať?

Pri téme vody to tak naozaj je. Sú časti Slovenska, kde je dlhodobo problém s pitnou vodou, napríklad východné Slovensko, ale aj menšie obce v strede Slovenska, ktoré nemajú vodovod. Napríklad v Klokoči pri Zvolene mali rezervoáre na pitnú vodu, ktoré sa napĺňali pritom, ako krajinou tiekla voda, no už sa nenapĺňajú, takže ich musia zásobovať cisterny. A takýchto obcí na Slovensku pribúda. Budovaním spevnených plôch dochádza k narušeniu odtokového procesu v krajine – keď prší, voda nevsakuje a nesýti hladinu podzemnej vody, ale odteká po betóne do kanalizácie a veľmi rýchlo ďalej do vodného toku. To zvyšuje riziko povodní. Keď však všetku vodu odvedieme do rieky, už niekoľko týždňov po povodni voda v meste či obci chýba a nastáva sucho. Riešiť to technickými opatreniami, ako sú priehrady, je veľmi nákladné. Nedajú sa budovať všade a majú mnohé negatíva. Mnohí majú pocit, že na tieto problémy nemajú dosah, pretože je to úloha štátu. V Nadácii Ekopolis sa preto snažíme ľuďom vysvetľovať, čo sú príčiny problémov, a ako môžu k ochrane vôd prispieť oni sami.

Zobraziť galériu (6)

Čomu presne sa v Nadácii Ekopolis venujete vy?

Pracujem na programoch, ktoré sa zaoberajú ochranou vôd, biodiverzity a krajiny ako takej. Začala som pri programe, ktorý sa týkal plánovania verejných priestorov. Nosnou myšlienkou bolo zapojiť ľudí do plánovania, ale veľkú rolu zohral ale aj environmentálny rozmer. Pozoruhodné je, že ľudia chcú mať vždy vo svojom okolí nejaký vodný prvok, či v Bratislave alebo v osade na Spiši. V súčasnosti mám na starosti súťaž PRE VODU – samosprávy, firmy alebo školy nominujú reálne problémy a mladí ľudia na ne prinášajú riešenia, využívajúcsvoje teoretické vedomosti zo školy. Máme veľmi dobré odozvy. Tento rok beží už štvrtý ročník a štyri z piatich nominovaných situácií sa týkajú zadržiavania vody v urbanizovanom prostredí. Ekopolis poskytuje podporu súťažiacim a udeľuje ceny, zároveň sa však snaží motivovať tých, čo problémové situácie nominovali, aby navrhnuté riešenia realizovali v praxi.

Máte nejaký príklad riešenia, ktoré bolo pretavené do praxe?

Minulý rok sa pri čističke odpadových vôd v obci Rakytovce pri Banskej Bystrici podarilo vybudovať jazierko na dažďovú vodu podľa návrhu študentov Univerzity Mateja Bela. Verím, že takéto jednoduché opatrenia začnú samosprávy a aj súkromní investori využívať viac. Efektívne nakladanie s vodou nemusí mať podobu miliónových investícií – zadržiavať vodu na polievanie môže každý, či v záhradke, rodinnom dome alebo paneláku. Podobné opatrenia sa dajú realizovať pomerne rýchlo, navyše je možné využiť finančné schémy z európskych fondov.

Zobraziť galériu (6)

Existuje nejaký univerzálny návod, ako chrániť vodu?

Na úrovni Európskej únie vzniklo niekoľko veľmi dobrých dokumentov, napríklad Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy z roku 2012. Hovorí o tom, že opatrenia na ochranu a zadržiavanie vôd je potrebné robiť všade v krajine. Každý z nás by mal vo svojom prostredí robiť konkrétne kroky a nespoliehať sa na centrálne opatrenia. Bola by som veľmi rada, keby sa aj u nás presadil jeden z princípov Koncepcie, ktorý hovorí o potrebe využívať zelenú infraštruktúru, napodobňovať prírodné procesy, zadržiavať vodu a vo veľkých mestách, kde už nemožno vysádzať nové stromy, používať náhradné riešenia ako zelené strechy a fasády.

Ako je na tom Slovensko s ochranou vody v porovnaní s inými európskymi krajinami? Sme na tom lepšie, horšie alebo porovnateľne ako iné krajiny?

Európska únia má spoločnú vodnú politiku. Každá členská krajina by sa mala riadiť rámcovou smernicou o vode, ktorá určuje spoločné ciele vodnej politiky. Rámcová smernica platí od roku 2000 a mala by sa premietnuť nielen do legislatívy, ale samozrejme do praxe. Cieľom je dosiahnuť takzvaný dobrý stav vôd povrchových aj podzemných. Dobrý stav vôd je súbor rôznych charakteristík, ktoré hovoria o chemickom stave, zabezpečení migrácie v riekach či o stupni znečistenia. Na našich riekach väčšinou tento stav nie je dosiahnutý, pretože ,na nich máme veľmi veľa bariér, ktoré okrem iného spôsobujú, že voda stojí, nemôže sa okysličovať a čistiť.Takáto situácia ale nie je v Európskej únii ojedinelá.

Naše vodné hospodárstvo má pred sebou veľké výzvy, pretože zaužívané postupy ako regulácie a napriamovania vodných tokov majú viaceré negatíva a nie sú všade žiaduce. V európskych krajinách sa priehrady búrajú, pretože negatíva prevážili pozitíva. Toto je pre Slovensko výzva – pripustiť, že tie desiatky rokov, ktoré sme používali určité postupy, sa ukazujú byť v súčasných podmienkach už nie tou najlepšou voľbou. Ďalšia výzva je jednoducho si pripustiť, že príroda musí dostať priestor. Naši predkovia nikdy nestavali tam, kde sa rieky rozvodňujú a kľukatia, pretože vedeli, že to raz za pár rokov prinesie nejaký problém. Potrebujeme sa vrátiť k prirodzeným pravidlám a uvedomiť si, že rieka má v krajine svoju funkciu, a keď ju dáme do betónu, stratíme vodu, ktorá inak ide do podzemia a sýti rezervoáre pitnej vody. Samozrejmosťou musí byť tiež neznečisťovať vodu, a to tak v podzemí ako aj v riekach, trvať na najlepších dostupných technológiách v prípade priemyselných prevádzok, čistiarní odpadových vôd, malých vodných elektrární a podobne. A veľkou výzvou je tiež zmeniť prístup k aplikácii chemických látok v poľnohospodárstve či lesníctve, ktoré môžu mať významný vplyv na znečistenie vôd.

Zobraziť galériu (6)

Problémy s vodou však možno pozorovať aj v mestách – minulý rok napríklad Bratislavu viackrát zaplavila voda už po niekoľkých hodinách dažďa. Prečo sa to deje?

Je to dôsledok budovania spevnených povrchov, ktoré som spomínala. V silno urbanizovaných častiach krajiny 90 až 100 percent vody, ktorá spadne, odchádza po povrchu preč a nevsakuje do pôdy. Ešte pred dvadsiatimi rokmi boli v Bratislave rôzne záhrady, parky a nezastavané plochy, kde voda rovno vsakovala do zeme. Dnes už je v Bratislave pomaly každý meter štvorcový zastavaný. Čo naprší, musí niekadiaľ odtiecť. Kanalizácia v zemi je dimenzovaná na určité množstvo zrážok a nestíha, keď do nej po betónových povrchoch natečie priveľa vody naraz.

Druhým dôvodom je činnosť človeka, ktorá akceleruje zmeny klímy. V našich podmienkach sa zmena klímy prejavuje hlavne na vode. Dlhodobé merania ukazujú, že sa nám zvyšuje častosť extrémov. To znamená, že kým niekedy pršalo potichučky týždeň a voda stačila odtekať, dnes to spadne za hodinu ako veľmi intenzívna zrážka a nastáva problém, že kanalizácia jednoducho nestíha. Navyše v mnohých mestách nemáme delenú kanalizáciu, dažďová voda sa mieša so splaškovou vodou z kuchýň, kúpeľní a toaliet, a tak ide do čističky odpadových vôd. Akonáhle príde intenzívna zrážka, čistička nestíha všetko vyčistiť a mohlo by ju vytopiť. Preto sa používajú takzvané odľahčovacie komory, cez ktoré sa v takýchto extrémnych prípadoch pustí znečistená voda priamo do rieky. To môže spôsobiť úhyn rýb a ďalších organizmov.

Čo sa s tým dá robiť? Mal by zasiahnuť štát, aby sa problémy s vodou vyriešili?

Mala by to byť kombinácia prístupov. Štát by mal povedať ľuďom, firmám a samosprávam, že sú spoluzodpovedné. Potom im môže významne pomôcť financiami z eurofondov, v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia máme napríklad výzvu na vodozádržné opatrenia. Takýchto finančných nástrojov však môže byť oveľa viac. V Česku funguje dotačná schéma s názvom Dešťovka, vďaka ktorej si vlastníci a stavebníci rodinných a bytových domov môžu zaobstarať veci na zadržiavanie vody, aby ju mohli používať trebárs v záhrade alebo na splachovanie.

Ďalší krok, ktorý by mal štát urobiť, je upraviť legislatívu. Na Slovensku nemáme technickú normu na nakladanie so zrážkovou vodou. Stalo sa, že samospráva chcela urobiť dažďové záhrady a vsakovacie ryhy, no pri verejnom obstarávaní vyšlo najavo, že nikde nie je zadefinované, čo dažďová záhrada vlastne je. Firma sa síce môže prihlásiť, že ju vybuduje za určitú sumu, no môže to byť napokon niečo celkom iné než bola predstava samosprávy. V súčasnosti si preto pomáhame českou technickou normou.

Čo sa dá pre ochranu vody robiť v mestách?

Nebetónovať, nespevňovať povrchy, ak to nie je nutné, vysádzať stromy, umožniť vsakovanie vody a zakomponovať vodné prvky. Pekný príklad majúv Brne, v mestskej časti Nový Lískovec. V klasickej hustej panelovej výstavbe samospráva urobila taký pokus, že zo striech štyroch panelákov zviedla dažďovú vodu na lúku medzi domami, kde sa vytvorilo jazierko. Je to veľmi pekné, v lete sa priestor neprehrieva a ľudia tam radi chodia tráviť čas. Miestne samosprávy sa môžu takýmito riešeniami inšpirovať. Môžu tiež usmerňovať výstavbu prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení, územných plánov a ďalších dokumentácií a vyžadovať od stavebníkov, aby dažďovú vodu na svojom pozemku riešili a nezahusťovali ňou kanalizáciu, stavali zelené strechy a podobne.

Nájdu sa dobré zelené riešenia aj v slovenských mestách?

Pred niekoľkými rokmi vybudovalo mnohé vodozádržné opatrenia mesto Zvolen. Je tam viac ako tridsať dažďových záhrad, nádrže na dažďovú vodu pri školách, zelená strecha na autobusovej stanici a pred univerzitou vznikol vďaka celému systému vodozádržných opatrení veľmi atraktívny priestor – k jazierkam a fontáne na dažďovú vodu sa ľudia radi chodievajú prechádzať alebo si len tak posedieť. Mnoho samospráv sa teraz chodí do Zvolena učiť, ako takéto zelené riešenia realizovať.

Zobraziť galériu (6)

Ľudia majú často pocit, že sami aj tak nič nezmenia. Ako to vnímate vy?

Aj oceán sa skladá z kvapiek vody. Keď začnem zbierať dažďovú vodu, sused sa na mňa možno najprv bude pozerať čudne, ale keď mu poviem, koľko vďaka tomu ušetrím, možno sa rozhodne, že to skúsi aj on. Nebude to zo dňa na deň, no keď porovnám situáciu pred desiatimi rokmi a teraz, vidím posun. Zodpovedný prístup k vode je chytľavý a veľa ľudí spolu dokáže veľké veci.

Zobraziť galériu (6)  (Zdroj: Martina Paulíková)

Martina Paulíková je environmentálna konzultantka, ktorá sa venuje ochrane vody v rôznych prostrediach. V Nadácii Ekopolis sa zameriava zadržiavanie vody v urbanizovaných oblastiach a v spolupráci s WWF bojuje za ochranu riek na Slovensku. Je dobrovoľníčkou v združení Slatinka, ktoré chráni rieku Slatina pri Zvolene a koordinuje mimovládne organizácie v iniciatíve Za živé rieky. Na Úrade splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti pomáha zvyšovať participáciu občanov na implementácii projektov financovaných z európskych fondov.

Aj na Slovensku žijú ľudia, ktorí sa starajú o našu bezpečnosť v EÚ. Zoznámte sa s hrdinami bežných dní na https://europa.eu/euprotects

- reklamná správa -