BERGEN-BELSEN - Jej denník sa stal jedným zo symbolov tragického osudu miliónov ľudí židovského pôvodu, prenasledovaných a zavraždených nacistami počas druhej svetovej vojny. Židovka Anne Franková, pôvodom z Nemecka, ho začala písať v trinástich rokoch v úkryte v Amsterdame, posledný zápis je z 1. augusta 1944. Potom bol úkryt prezradený a ani nie šestnásťročná dievčina zahynula pred 70 rokmi, 12. marca 1945, v koncentračnom tábore Bergen Belsen, ktorý o mesiac neskôr oslobodila Červená armáda.
Denník bol pre Anne vnútorným dôverníkom jej dospievania, strachu a plíživých nenávistí ovládajúcich dni v uzavretom priestore. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1947 a stala sa literárnou udalosťou. Bola preložená do viac ako 55 jazykov, predalo sa z nej 25 miliónov výtlačkov a inšpirovala množstvo hier a filmov. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anne s rodinou ukrývala, navštívi ročne okolo 800 000 ľudí.
Oceňovaný je literárny talent židovskej tínedžerky a jej výstižné vykreslenie neľudskosti holokaustu. Napríklad neskorší juhoafrický prezident Nelson Mandela z denníka čerpal počas svojho dlhoročnéhho väznenia silu žiť ďalej, Václav Havel v roku 1994 povedal, že "odkaz Anne Frankovej je stále živý", americký spisovateľ Philip Roth ju zase nazval "stratenou dcérou Franza Kafku". Podľa bývalého amerického prezidenta Johna Kennedyho je jej denník "jednou z najnaliehavejších obhajob ľudskej dôstojnosti" a ruský spisovateľ Iľja Erenburg o nej napísal: "Za šesť miliónov mŕtvych Židov hovorí jeden hlas - nie hlas mudrca či básnika, ale hlas obyčajného mladého dievčaťa".
Anne sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anne mala ešte staršiu sestru Margot) utiekla do Holandska.
"Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najprv vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda," opisuje Anne okupáciu Holandska Nemeckom v roku 1940. Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia viac ako rok. Anne dostala zápisník 12. júna 1942 a po tom, čo hrozba transportov začala byť aktuálna, sa rodina Frankovcov 6. júla 1942 do úkrytu presťahovala. V izolácii prežila viac ako dva roky, neskôr sa k nim pripojila aj rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár - dohromady osem ľudí.
V auguste 1944, keď bol úkryt odhalený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentračných táborov a rovnaký osud postretol aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Okrem Anninho otca všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anne a Margot boli poslané do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus. Zatknutie viedol policajt Karl Silberbauer a jeho pomocníci z holandskej polície. Spravodlivosti aspoň čiastočne urobil zadosť lovec nacistov Simon Wiesenthal, s ktorého pomocou bol Silberbauer v 60. rokoch zadržaný. Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, ukrývaných Židov nacistom prezradila upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka.
Posledné riadky napísala Anne tri dni pred zatknutím 1. augusta 1944, niektoré zápisy sú vypovedajúce. "Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustatinu. Cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k nebu, pripadá mi, že sa všetko obráti k lepšiemu, že táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier," napísala napríklad v júli 1944.
Denník našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovcom v najhorších časoch, a tie denník po vojne odovzdali Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980. Denník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy odstránil niektoré pasáže (napríklad sexuálne názory mladej autorky), jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné. Autenticitu denníka niekedy spochybňujú niektorí popierači holokaustu. Napríklad britský historik David Irving označil denník v 70. rokoch za podvrh vyrobený až dodatočne po vojne Anniným otcom. Expertíza ale pravosť denníku potvrdila.
Existuje aj niekoľko nasledovníkov Anne Frankovej. Napríklad v roku 2006 vyšiel denník Češky Věry Kohnovej, ktorá je niekedy prezývaná ako "česká Anne Franková". Vtedy dvanásťročná židovská dievčina z Plzne si písala denník od prázdnin 1941 do januára 1942 - do odchodu transportu plzenských Židov do Terezína a potom do tábora v poľskom meste Izbica, z ktorého sa nikto z rodiny nevrátil.
