Vojenský úspech Ruska, nad Krymom sa údajne zmocnilo amerického špionážneho lietadla!

Bezpilotné lietadlo MQ-5B údajne objavil ruský systém pre vedenie rádioelektronického boja Avtobaza. Amerického aparátu sa zmocnil a prinútil ho k pristátiu "prakticky v neporušenom stave". Lietadlo sa pohyboval vo výške 4000 metrov nad Perekopskou šijou, ktorá oddeľuje Krym od pevniny. V súčasnej dobe je stroj v držbe krymských proruských "síl sebaobrany", uviedol ruský web.

Podľa označenia na palubných prístrojoch bolo vraj bezpilotné lietadlo súčasťou americkej 66. výzvednej brigády, ktorá má svoju základňu na juhu Nemecka. Oficiálne správu nepotvrdili ruské ani americké zdroje. Jej vierohodnosť spochybňuje fakt, že spolu s ňou sa na ruských weboch objavila informácia o "pohybe amerických žoldnierov v Chersonskej oblasiť" priliehajúce od severu k Krymu.

Američania pociťujú Rusko ako vážnu hrozbu pre USA

Po prvýkrát za posledné dve desaťročia vnímajú Američania Rusko ako vážnu hrozbu pre Spojené štáty. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky televízie CNN a agentúry ORC International. Podľa neho Rusko považuje za hrozbu až 69 percent opýtaných, čo je o 25 percent viac než v roku 2012 a najviac od rozpadu Sovietskeho zväzu. Len 31 percent ľudí Moskvu za hrozbu nepovažuje.

V súvislosti s krízou na Ukrajine nie je v USA veľmi obľúbený ani ruský prezident Vladimir Putin. Negatívne ho vníma 68 percent ľudí, pred nedávnymi zimnými olympijskými hrami to bolo 54 percent. "Tieto čísla sú jasné. Američania skutočne nemajú radi Putina," konštatoval šéf prieskumov pri CNN Keating Holland.

Viac než 70 percent respondentov považuje za neospravedlniteľný postup Ruska na Ukrajine a polostrove Krym, ktorý obsadili ruskí vojaci. Vyše polovica Američanov si myslí, že medzi USA a Ruskom nastáva nová Studená vojna.

Rusko posilňuje svoje vojská na Kryme, presúva sa aj do vnútrozemia

Kolóny ruskej vojenskej techniky sa dnes ráno začali presúvať z mesta Kerč do vnútrozemia Krymského polostrova. Rovnaká situácia je aj v meste Džankoj, ktoré ráno tiež opustili kolóny ruskej vojenskej techniky. 

Informoval o tom vedúci tlačového centra ukrajinského ministerstva obrany na Kryme Vladislav Selezňov s tým, že cieľ, kam sa technika presúva, nie je známy. Dodal, že vojaci v Kerči i Džankoji absolvovali vo štvrtok inštruktáž s veliteľmi a dostali aj požehnanie vojenských duchovných. 

Agentúra Reuters informovala, že v zálive Kazačija neďaleko Sevastopola sa dnes z ruskej vojnovej lode vylodilo niekoľko nákladných áut, mnoho vojakov, ako aj najmenej jeden obrnený transportér. Podľa reportéra Reuters to svedčí o zámere Ruska ďalej posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na Krymskom polostrove.

V pondelok spravodajca agentúry Reuters v tejto oblasti, vzdialenej asi 15 kilometrov od prístavu v Sevastopole, kde sídli ruská Čiernomorská flotila, zaznamenal kolónu najmenej 100 ruských vojenských vozidiel, vrátane nákladných automobilov, obrnených transportérov a mobilného delostrelectva.

Ruské vedenie naďalej popiera obvinenia, že ruskí vojaci sa pohybujú po Kryme aj mimo sevastopolskej základne. Maskovaní ozbrojenci, ktorí sa po polostrove presúvajú na vozidlách s ruskými vojenskými ŠPZ a majú modernú ruskú vojenskú techniku, obkľúčili v uplynulých viac ako dvoch týždňoch prakticky všetky základne ukrajinských ozbrojených síl na Kryme a získali nad nimi kontrolu. Moskva tvrdí, že nejde o ruských vojakov, ale príslušníkov miestnej domobrany.

Na Krymskom polostrove sa v nedeľu uskutoční referendum, v ktorom sa voliči vyjadria, či sa ich republika stane subjektom Ruskej federácie, alebo či sú za posilnenie jej právomocí v rámci Ukrajiny. 

Kyjevská vláda i západné štáty označujú referendum za protiústavné a nemienia uznať jeho výsledky. Moskva krymský plebiscit považuje za prejav slobodnej vôle krymských občanov, ktorý má oporu aj v medzinárodných dokumentoch prijatých OSN.

Čoraz viac správ o zadržaní ozbrojených ruských občanov na hraniciach

Správy o zadržaní príslušníkov ruských ozbrojených síl ukrajinskými pohraničníkmi, ktoré prichádzali z postsovietskej republiky už i v predchádzajúcich dňoch, sa množia po sprísnení kontrol na ukrajinsko-ruskej štátnej hranici.

Na kontrolnom stanovišti v okolí mesta Žitomir dnes napríklad pri kontrole vozidla colníkov s použitím služobného psa pohraničníci objavili ruského občana a strelnú zbraň s muníciou.

V okolí mesta Čonhar zasa odhalili pohraničníci rodáka z čečensko-ingušského regiónu, ktorý prepravoval v batožinovom priestore kalašnikov, pištoľ typu Makarov, uniformu, nepriestrelnú vestu a príslušnú muníciu. Z mužovej výpovede vyplynulo, že je príslušníkom čečenského práporu Vostok ruských ozbrojených síl, ktorý je aktuálne umiestnený v meste Džonkoj na polostrove Kryme, kam smeroval.

Z aktualizovanej informácie Ukrajinskej bezpečnostnej služby, o ktorú sa opiera v spravodajstve tlačová agentúra UNIAN, však vyplýva, že muž v čiernej uniforme útvaru špeciálneho určenia bez akéhokoľvek označenia, ktorý mal pri sebe viacero osobných dokumentov, vystavených na rôzne mená, je spolupracovníkom vojenskej rozviedky ruských ozbrojených síl. V Chersonskej oblasti údajne vykonával špionážno-diverznú činnosť.

Ukrajinské pohraničné orgány od sprísnenia kontrol na hraniciach s Ruskou federáciou nevpustili na územie krajiny už okolo 4000 podozrivých občanov susednej krajiny.

Ruského diplomata pobodali neďaleko ambasády v Ottawe

Ruského diplomata dnes pobodali v hlavnom meste Kanady, Ottawe, v bytovom dome neďaleko ruskej ambasády. Informovala o tom kanadská polícia, na ktorú sa odvolala agentúra Associated Press. Polícia uviedla, že 44-ročný muž nie je v ohrození života. Úrady nezverejnili jeho meno a nie je tiež jasné, čo útok vyvolalo.

Ottawská polícia, za pomoci kolegov z kráľovskej jazdeckej polície, zobrala do väzby Kanaďana, ktorý sa v čase činu dnes ráno nachádzal v blízkosti miesta času. Zatiaľ nebol z ničoho obvinený, dodala polícia.

Putin v telefonáte šéfovi OSN: Referendum na Kryme je úplne legálne

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol dnes obvinenia Západu, že referendum o pripojení ukrajinského regiónu Krym k Rusku bude protiprávne. Putin dal zároveň jasne najavo, že ľudové hlasovanie sa uskutoční v nedeľu 16. marca, ako bolo naplánované.

Ruský líder sa takto vyjadril v dnešnom telefonickom rozhovore s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, informovala tlačová agentúra Reuters. V telefonáte Putin tiež "zdôraznil, že rozhodnutie uskutočniť referendum je v úplnej zhode so zásadami medzinárodného práva a s chartou OSN", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Šéf OSN po telefonáte s Putinom vyzval Rusko a Ukrajinu, aby sa v nasledujúcich dňoch vyhli provokáciám a unáhleným rozhodnutiam. Varoval, že "existuje obrovské riziko nebezpečnej, klesajúcej špirály udalostí".

Pan Ki-mun povedal, že po nedeľnom referende o pripojení Krymu k Rusku by sa nemali podnikať žiadne "unáhlené opatrenia". Ľudové hlasovanie pritom tiež odsúdil ako krok, ktorý "môže mať dosah na nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny". "Je jasné, že sme na rázcestí," uviedol Pan Ki-mun.

Šéf OSN novinárov informoval, že dnes s ruským prezidentom Putinom telefonicky diskutovali o "potrebe pracovať na trvalom a spravodlivom politickom riešení".

Pan Ki-mun sa vo štvrtok večer stretol s dočasným ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom. V tejto súvislosti oznámil, že spolu rozoberali "nutnosť, aby všetci zainteresovaní rešpektovali zákony a aby zachovali pokoj v tejto čoraz zložitejšej a hrozivejšej situácii".

Jaceňuk: Rokujeme s USA i NATO o poskytnutí vojensko-technickej pomoci

Ukrajina rokuje s USA a Severoatlantickou alianciou o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, avšak obrana krajiny zostáva na ukrajinskej armáde. Po návrate zo zámoria to dnes v Kyjeve vyhlásil úradujúci predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk. Podľa jeho slov prebiehajú v súčasnosti bilaterálne i multilaterálne rokovania o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, informovala agentúra Interfax-Ukrajina.

Všetko, čo môže civilizovaný svet poskytnúť, aby technologicky pomohol ukrajinským ozbrojeným silám, sa deje, naznačil Jaceňuk. Zároveň podčiarkol, že Kyjev je naďalej stúpencom výlučne mierového východiska zo súčasnej krízy vzťahov s Ruskou federáciou. Hovorkyňa Pentagónu pre tlačovú agentúru DPA dnes uviedla, že žiadosť ukrajinskej strany je predmetom skúmania. Nešpecifikovala však charakter pomoci, o ktorú Ukrajina požiadala.

Oligarcha Firtaš sa môže vyhnúť väzbe zaplatením kaucie 125 miliónov eur

Rakúska justícia uvalila dnes vydávaciu väzbu na ukrajinského podnikateľa Dmytra Firtaša, ktorého zadržali v stredu vo Viedni na základe amerického zatykača. Informovala o tom tlačová agentúra APA.

Oligarcha, ktorý patril k osobnostiam blízkym zosadenému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, je v zámorí podozrivý z úplatkárstva a založenia zločineckej skupiny.

Podľa informácií verejnoprávneho rakúskeho rozhlasu a televízie ORF súd stanovil súčasne kauciu vo výške 125 miliónov eur, po ktorej zložení by sa Firtaš ocitol na slobode, avšak nesmel by opustiť rakúske územie. Výšku kaucie stanovil súd podľa majetkových pomerov zadržaného a vážnosti jeho predpokladaného deliktu.

Firtaš sa proti rozhodnutiu súdu odvolal. O jeho prípadnom vydaní na trestné stíhanie do USA by po predložení príslušných dokumentov americkou stranou mal rozhodnúť Krajinský súd vo Viedni.

Dmytro Firtaš (48), podnikateľ, investor, filantrop a člen predstavenstva akciovej spoločnosti RosUkrEnergo, obchodujúcej so zemným plynom, má v rakúskej metropole viacero firiem.

Aj keď pri zásahu rakúskych bezpečnostných zložiek vo viedenskej štvrti Margareten sa podnikateľ v stredu večer pohyboval v sprievode ochranky, k incidentom nedošlo. Zadržanie vplyvného muža nesúvisí podľa rakúskych zdrojov so súčasným dianím na Ukrajine.

Po zrážkach v Donecku už zadržali šesť podozrivých, po ďalších 20 sa pátra

Ukrajinská polícia zadržala už šesť dôvodne podozrivých v súvislosti so štvrtkovými udalosťami v Donecku, kde pri bitke a následnom použití zbraní došlo k úmrtiu najmenej jednej osoby a zraneniu takmer troch desiatok ďalších. Prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí o tom dnes z Kyjeva informoval ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov.

Podľa jeho slov pracuje na kauze šesť skupín vyšetrovateľov, ktorým sa už aj vďaka spolupráci s novinármi podarilo identifikovať i ďalšie dve desiatky podozrivých, po ktorých sa pátra, píše tlačová agentúra UNIAN. 

K zrážke medzi prívržencami ruského prezidenta Vladimira Putina a účastníkmi demonštrácie za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, ktorý sa začal ostrou slovnou výmenou a prerástol do bitky, došlo na hlavnom námestí v centre Donecka, prevažne rusky hovoriaceho priemyselného mesta.

Doneck bol baštou zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a dejiskom veľkých proruských demonštrácií aj v uplynulých dňoch.

Časť poslancov tamojšieho mestského zastupiteľstva i Doneckej oblasti neuznáva novú ukrajinskú vládu. Jeden z proruských aktivistov, podnikateľ Pavel Gubarev, sa vyhlásil za gubernátora Doneckej oblasti. Úrady však naňho vydali zatykač a pred týždňom ho kyjevský súd odsúdil na dva mesiace väzenia za snahy o zmenu ústavného poriadku, ohrozovania nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Obama stále dúfa v diplomatické riešenie ukrajinskej krízy

Americký prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že ešte stále dúfa v diplomatické riešenie ukrajinskej krízy, ktorá smeruje ku kľúčovému víkendu. Obyvatelia ukrajinskej oblasti Krym budú totiž hlasovať v referende o odtrhnutí sa od zvyšku štátu a pripojení k Rusku. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP.

Obama na stretnutí s írskym premiérom Endom Kennym v Oválnej pracovni Bieleho domu novinárom znovu povedal, že ak Rusko neuvoľní mocenské zovretie juhoukrajinského Krymu, pocíti následky.

Proruský regionálny parlament na Kryme naplánoval referendum na nedeľu 16. marca. Väčšina obyvateľov polostrova je po rusky hovoriaca, naklonená Moskve, a tá už oznámila, že bude rešpektovať výsledky referenda.

"Stále dúfame, že sa nájde diplomatické riešenie," uviedol Obama. Ukrajina bola teda témou, ktorú nevynechali na stretnutí ani lídri USA a Írska, hoci by sa radi venovali najmä blížiacemu sa sviatku - Dňu svätého Patrika. Ten prišiel do Bieleho roku tento rok o čosi skôr.

Americký viceprezident Joe Biden, ktorý má írsky pôvod, už tiež začal sláviť. Pozval Kennyho do svojej oficiálnej rezidencie na raňajky, ktoré pozostávali z vajec, zemiakov a nekysnutého chleba obľúbeného u Írov.

Na dnes bol v Kapitole, sídle amerického Kongresu, naplánovaný každoročný slávnostný obed a v Bielom dome zasa recepcia.

Rusko neplánuje inváziu juhovýchodnej Ukrajiny, tvrdí Lavrov

Rozpory medzi Ruskom a Západom týkajúce sa ukončenia krízy na Ukrajine naďalej pretrvávajú. Novinárom v Londýne to v piatok povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po niekoľkohodinovom rokovaní s jeho americkým partnerom Johnom Kerrym. Tie boli síce podľa Lavrova užitočné, no spoločný pohľad na problémy nepriniesli.

"Nemáme rovnaký pohľad na situáciu," povedal. V súvislosti s plánovaným referendom o pripojení ukrajinského Krymu k Rusku Lavrov vyhlásil, že Moskva bude plne rešpektovať výsledky ľudového hlasovania. Zároveň uistil, že Rusko neplánuje inváziu južnej a východnej Ukrajiny, kde žije veľká ruská menšina.

Kerry podľa Lavrova nehovoril o možnosti zavedenia sankcií proti Moskve, ktorými pohrozili Spojené štáty aj Európska únia v prípade, ak v otázke Ukrajiny Kremeľ neustúpi. Rusko si je podľa neho vedomé, že medzinárodné spoločenstvo chystá sankcie, považuje ich však za kontraproduktívne.

"Sankcie nepodporia vzájomné záujmy," vyhlásil Lavrov, ktorý zároveň dodal, že Krym znamená pre Rusko viac ako Falklandské ostrovy pre Britániu. Tá o ostrovy v Atlantickom oceáne dlhodobo a urputne bojovala s Argentínou. 

Krymský parlament i vláda sa už vyslovili za pripojenie polostrova k Rusku, čo má potvrdiť referendum vypísané na nedeľu. Tamojšie obyvateľstvo ruskej národnosti sa totiž vo februári vzbúrilo proti novému vedeniu v Kyjeve, ktoré vzniklo po odvolaní prezidenta Viktora Janukovyča centrálnym parlamentom.

Srbské polovojenské jednotky sa na Kryme pripojili k proruským silám

Členovia srbských polovojenských organizácií sa pripojili k proruským silám na ukrajinskom polostrove Krym. Bradatí muži v maskovaných uniformách a čiernych kožušinových čapiciach vo štvrtok kontrolovali dopravu na frekventovanej ceste spájajúcej metropolu regiónu Simferopol s prístavným mestom Sevastopol, informovala dnes tlačová agentúra Reuters.

Jednotky popri srbskej štátnej zástave identifikovala i čierna vlajka s lebkou, ktorá je znakom tamojších nacionalistov, čo pripomínalo turbulentné udalosti na Balkáne v 90. rokoch. Podľa Bratislava Živkoviča, jedného z veliteľov hnutia Četnici, je príchod srbských posíl prirodzenou pomocou ruským bratom. Muži budú hliadkovať s kozákmi, ktorí sa na Krym presunuli z Ruska už skôr.

"Naším motívom je poskytnúť ruskému ľudu na Kryme morálnu podporu pri príležitosti konania referenda. Rusi nám pomáhali celé storočia a podporovali nás, dokonca aj teraz v Kosove, a tak im to chceme opätovať," povedal Živkovič. Rusko je tradičným spojencom Srbska, keďže oba národy majú spoločný slovanský pôvod, pravoslávnu cirkev a podobné jazyky, podotýka Reuters.

Srbskí Četnici odvodzujú svoj názov a tradície od vzbúrencov, ktorí v 19. a začiatkom 20. storočia bojovali proti osmanským Turkom. Svoju zlú povesť si získali v 90. rokoch, keď ich jednotky páchali zverstvá proti nesrbskému obyvateľstvu v Chorvátsku, Bosne a Kosove.

Vo Washingtone skúmajú žiadosť Ukrajiny o pomoc, údajne vojenskú

Ukrajina požiadala v súvislosti s hrozbami Ruska americkú stranu údajne o vojenskú pomoc v podobe zbraní a munície. USA podľa informácií denníka The Wall Street Journal túto žiadosť zamietli s tým, že nechcú prispieť k ďalšej eskalácií napätia v relácii k Ruskej federácii.

Kým nemenovaný vysokopostavený americký úradník vraj pre spomínané periodikum uviedol, že nejde o zamietnutie navždy, ale momentálne, hovorkyňa Pentagónu pre tlačovú agentúru DPA dnes uviedla, že žiadosť ukrajinskej strany je predmetom skúmania. Nešpecifikovala však charakter pomoci, o ktorú Ukrajina požiadala.

USA chceli krízovému regiónu pomôcť predovšetkým finančne a diplomaticky.

Ukrajinský ústavný súd vyhlásil referendum na Kryme za neústavné

Za neústavné označil dnes ukrajinský ústavný súd referendum o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii, plánované na nedeľu. Súčasne vyhlásil príslušné závery tamojšieho parlamentu za ničotné, informuje internetový server zn.ua. Na základe tohto rozhodnutia musia byť prerušené všetky aktivity tak ústrednej, ako aj regionálnych a miestnych komisií pre usporiadanie plebiscitu.

Ústavný súd Ukrajiny vyzval súčasne vládu Krymskej autonómnej republiky, aby nepokračovala vo financovaní opatrení smerujúcich k usporiadaniu referenda, zničila všetky propagačné a iné materiály vytlačené v súvislosti s plebiscitom. Rozhodnutie ústavného súdu je na území Ukrajiny záväzné, konečné a nemožno sa voči nemu odvolať.

Predstaviteľa krymských Tatárov slová o pripravovaných sankciách neuspokojili

Mierne sklamanie netajil z reakcií Západu na vývoj na Kryme po dnešnom stretnutí s predstaviteľmi európskej diplomacie a Severoatlantickej aliancie niekdajší predseda Medžlisu (parlamentu) krymských Tatárov a výrazná osobnosť ich komunity Mustafa Džemilev.

Ako vyplýva z informácií rozhlasovej stanice Slobodná Európa, internetového vydania denníka Ukrajinska pravda i serveru zn.ua, Džemilev, ktorý bol už skôr stúpencom vyslania mierových jednotiek OSN na polostrov Krym, dal pri rokovaniach najavo, že by nebol ani proti včasnému použitiu sily zo strany Západu.

Džemilev pri tom priznal, že si uvedomuje pravdepodobnosť ruského veta pri snahe presadiť vyslanie mierotvorcov v Bezpečnostnej rade OSN, avšak napriek tomu sa domnieva, že bolo vhodné začať s touto procedúrou.

Jeho nemenovaní partneri mu podľa jeho slov pri rokovaniach dali najavo, že použitie sily nie je na programe dňa, ale sa pracuje na balíku opatrení, ktoré Rusko vyjdú draho, ak sa z ukrajinského územia nestiahne.

"A čo, ak je Rusko ochotné za to zaplatiť cenu a obsadí naše územie? Na túto otázku sa mi žiadnej odpovede nedostalo," formuloval predstaviteľ krymských Tatárov, ktorý iba v uplynulých dňoch telefonicky hovoril z Moskvy i s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom.

Najvyšší predstaviteľ krymskotatárskej komunity Refat Čubarov, ktorý nedávno oslovil listom nielen medzinárodné spoločenstvo, ale aj osobne prezidenta USA Baracka Obamu, vyzval opakovane nielen krajanov, ale všetkých obyvateľov Krymu na bojkot nedeľňajšieho referenda o pripojení sa ostrova k Ruskej federácii.

Ukrajinskí generáli vyzvali ruského prezidenta, aby stiahol jednotky, kým je čas

Pätnásť ukrajinských generálov vyzvalo dnes ruského prezidenta Vladimira Putina ako najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie, aby neodkladne stiahol ich príslušníkov na miesta ich riadnej dislokácie.

V apeli, o ktorom podrobne informovala tlačová agentúra UNIAN, sa pripomínajú skúsenosti príslušníkov ozbrojených síl oboch krajín z množstva lokálnych konfliktov, ale aj krvavej vojny v Afganistane. Signatári-veteráni konštatujú, že postup ruskej strany sa im javí ako otvorená agresia voči suverénnemu štátu, Ukrajine, ktorej sprievodné znaky môžu mať nepredvídateľné následky. Ako pripomínajú, ukrajinský vojak zatiaľ nie je morálne pripravený na streľbu do ruského kolegu, ale pri ďalšej eskalácii situácie sa to môže rýchlo zmeniť.

"Všetky vzniknuté otázky je ešte možné a potrebné riešiť politickou a diplomatickou cestou," cituje agentúra z výzvy, ktorú podpísali piati armádni generáli a desiati generálplukovníci.

Kerry a Lavrov sú pesimisti - neveria, že vyrokujú koniec krízy na Ukrajine

Najvyššie postavení diplomati Ruska a Spojených štátov, Sergej Lavrov a John Kerry, vyjadrili dnes pesimizmus v súvislosti s tým, že sa im v Londýne na spoločnom stretnutí podarí vyrokovať okamžitý koniec krízy na Ukrajine. Jej strategická krymská oblasť bude totiž v nedeľu 16. marca hlasovať o odtrhnutí od Ukrajiny, pripomenula tlačová agentúra AP.

Americký minister zahraničných vecí Kerry aj šéf ruskej diplomacie Lavrov cestou do Londýna každý zvlášť vyhlásili, že sú radi, že budú spolu rokovať ešte pred nedeľňajším referendom na Kryme. Ľudové hlasovanie o strategickom polostrove v Čiernom mori s dvoma miliónmi obyvateľov podľa všeobecného očakávania podporí odtrhnutie od Ukrajiny a prípadne aj pripojenie k Rusku.

USA a Európska únia tvrdia, že toto hlasovanie porušuje ukrajinskú ústavu a medzinárodné právo - Rusko však vyhlasuje, že bude rešpektovať výsledky referenda.

Aj nová vláda v Kyjeve je presvedčená, že referendum na Kryme je protiprávne, ale Moskva zasa tvrdí, že neuznáva lídra novej vlády za legitímneho predstaviteľa. Ak sa Krym odštiepi, USA a EÚ plánujú už v pondelok 17. marca uvaliť sankcie na ruských predstaviteľov a podnikateľov, obvinených zo stupňovania krízy a podkopávania novej ukrajinskej vlády.

"Sme v ťažkej situácii," povedal Lavrov novinárom pred stretnutím s Kerrym v londýnskej rezidencii amerického veľvyslanca. "Stalo sa veľa udalostí a stratili sme veľa času, takže teraz musíme preskúmať, čo sa dá ešte urobiť," dodal.

Kerry vyjadril nádej, že s Lavrovom "odhalia ešte nejaké možnosti, ako sa pohnúť dopredu, spoločne, ako vyriešiť niektoré rozdielne postoje medzi nami". "Očividne je toho veľa, o čom môžeme hovoriť," dodal Kerry.

Európski a americkí lídri opakovane vyzvali Moskvu, aby stiahla svojich vojakov z Krymu a prestala povzbudzovať miestnu domobranu, ktorá ľudové hlasovanie prezentuje ako voľbu medzi obnovením dávnych vzťahov s Ruskom alebo návratom k ideám fašizmu z obdobia druhej svetovej vojny na Ukrajine. Vtedy niektorí obyvatelia kolaborovali s nacistickými okupantmi, uviedla AP.

Kerry pricestoval do Londýna s plánom dať Lavrovovi jasne najavo, čo Rusko riskuje. USA chcú, aby Rusko prijalo riešenie neznamenajúce úplnú anexiu Krymu - ale Kerry nespresnil, čo by to konkrétne predstavovalo.

Kerry senátorom vo Washingtone povedal, že ak sa referendum na Kryme naozaj uskutoční a nedosiahne sa žiadne riešenie krízy, "Európa aj Amerika podniknú v pondelok veľmi vážnu sériu krokov".

Merkelová: Západ musí byť v ukrajinskej kríze jednotný

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v piatok uviedla, že je dôležité nechať dvere otvorené rokovaniam s Ruskom o Ukrajine, ale Západ musí byť v odpovedi na porušovanie medzinárodného práva jednotný. Merkelová zdôraznila po stretnutí s nemeckými obchodnými lídrami, že "rokovania sú najlepšou príležitosťou na nájdenie riešení".

Západné krajiny sú pripravené uvaliť na Rusko sankcie, ak v otázke Ukrajiny Kremeľ neustúpi. Šéf federácie nemeckého priemyslu Ulrich Grillo povedal, že "sankcie neposlúžia nemecko-ruským obchodným vzťahom a zvlášť dôvere v týchto vzťahoch, no pre mňa, pre nás musí byť na prvom mieste medzinárodné právo".

OSN vysiela na Ukrajinu tím odborníkov na dodržiavanie ľudských práv

Organizácie Spojených národov vysiela na Ukrajinu tím pozorovateľov, ktorí majú za úlohu posúdiť, či tam nedochádza k porušovaniu ľudských práv. Pozorovatelia budú prítomní aj na Krymskom polostrove obývanom ruskojazyčnou väčšinou, uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Ivan Šimonovič, ktorého citovala agentúra DPA.

"Som vážne znepokojený situáciou na Kryme, kde, ako sa zdá, vládne bezprávie, z čoho vyplýva aj značné zhoršenie ochrany ľudských práv," povedal Šimonovič.

Napriek tomu, že Šimonovič sa počas svojej súčasnej cesty na Krym nedostal, uviedol, že sa k nemu dostali dôveryhodné správy o neoprávnenom zadržiavaní osôb, mučení, obťažovaní reportérov a prípadoch zmiznutia aktivistov na Kryme.

Pozorovatelia OSN majú taktiež za úlohu zisťovať skutočnosti o porušovaní ľudských práv - vrátane vrážd a mučenia - v ostatných častiach Ukrajiny.

MZV: Situácia na Kryme je kritická

Slovenský rezort diplomacie označil situáciu na Kryme za kritickú. Zároveň odsúdil všetky kroky, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť situáciu na tomto čiernomorskom polostrove.

"Rozhodnutie o vykonaní referenda o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny je nelegálne a nelegitímne, pričom je v rozpore s platnou ukrajinskou ústavou," zdôraznil hovorca rezortu Boris Gandel s tým, že Slovensko tento plebiscit ani jeho výsledky neuzná. Zopakoval, že pre SR sú neakceptovateľné všetky kroky, ktoré by viedli k narušeniu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Situáciou v krajine a sankciami voči Rusku sa v pondelok 17. marca budú v Bruseli zaoberať ministri zahraničných vecí EÚ. V nedeľňajšom (16.3.) referende sa obyvatelia Krymu budú vyjadrovať k možnému pričleneniu k Rusku.

Niektorí ukrajinskí analytici poukazujú na to, že naformulované otázky ani nedávajú účastníkom možnosť vysloviť sa za to, aby Krym zostal autonómnou súčasťou Ukrajiny ako doteraz.

Je predpoklad, že napätie medzi Kyjevom a Moskvou sa po nedeli ešte viac vystupňuje. Dôvodom môže byť očakávané formálne znárodnenie ukrajinských vojenských základní na Kryme a ultimátum ukrajinským vojakom, aby sa pridali na stranu samozvanej krymskej vlády.

Zdrojom znepokojenia sú aj rozsiahle manévre ruskej armády v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou a incidenty vo východoukrajinských mestách, naposledy v Donecku.

Moskva si vyhradzuje právo chrániť Rusov na východe Ukrajiny

Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny. Vo vyhlásení ministerstvo konštatovalo, že ukrajinské úrady stratili kontrolu nad krajinou a nie sú schopné zaistiť obyvateľstvu základnú bezpečnosť. 

"Rusko si uvedomuje svoju zodpovednosť za životy svojich občanov na Ukrajine a vyhradzuje si právo na ich ochranu," píše sa vo vyhlásení. Rusko konkrétne spomína štvrtkové násilnosti počas proruských a proukrajinských demonštrácií vo východoukrajinskom meste Doneck, pri ktorých zahynul jeden človek a 29 utrpelo zranenia.

Rusky hovoriaci vojaci už obsadili veľké časti Krymu, kde Moskva vojensky podporuje miestnych Rusov odmietajúcich prevzatie moci na Ukrajine doterajšou opozíciou a požadujúcich pričlenenie územia k Rusku. Referendum o takomto kroku sa má na Kryme uskutočniť v nedeľu. Ukrajinská vláda obvinila Rusko z vojenskej invázie a medzinárodné spoločenstvo hrozí Moskve sankciami.

Rusko síce akúkoľvek inváziu popiera, no šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi Leonid Slutský pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme. Reportér agentúry Reuters opäť videl v piatok ráno vyloďovanie nákladných áut a vojakov v v zálive neďaleko krymského Sevastopoľu.

Vodca Tatárov: OSN na Kryme nezasiahne, preto by mohlo pomôcť NATO

Keďže prítomnosť mierových jednotiek OSN na Kryme je kvôli pozícii Ruska nemožná, mala by svojich vojakov vyslať na polostrov Severoatlantická aliancia, uviedol pred dnešným stretnutím s námestníkom generálneho tajomníka NATO Alexandrom Vershbowom v Bruseli vodca krymských Tatárov Mustafa Džemilev.

Pôvodným zámerom tatárskeho lídra bolo síce stretnúť sa s generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom, nakoniec však bude - ako povedal vo štvrtok novinárom - "za zatvorenými dverami" rokovať s Vershbowom.

Tlačová kancelária NATO dopredu upozornila novinárov, že po tomto rokovaní nebude nasledovať tlačová konferencia. Najvyšší predstaviteľ tatárskej komunity na Kryme uviedol, že okrem Vershbowa sa chce stretnúť aj s veľvyslancami členských krajín NATO v Bruseli.

Vodca krymských Tatárov zároveň oznámil, že početná tatárska menšina na Kryme sa obáva nedeľňajšieho referenda. V ňom sa majú obyvatelia Krymu vyjadriť, či sa chcú pripojiť k Rusku. Džemilev vyzval tatársku menšinu na bojkot referenda a v tejto súvislosti vyzval NATO, aby zasiahlo, skôr ako dôjde k nejakým "masakrom".

Mnohí krymskí Tatári, ktorí tvoria asi 12 percent populácie Krymského polostrova, sú silno proti tomu, aby sa Krym dostal pod ruskú kontrolu.

Vzhľadom na to, že Rusko má v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, sa podľa Džemileva nepodarí Organizácii Spojených národov vyslať na Krym modré prilby - jednotky mierových síl. Práve preto by podľa neho mala zakročiť Severoatlantická aliancia: tak, ako to urobila v prípade Kosova.

"Povedali sme si, že Ukrajina by mala pozvať vojakov mierových operácií OSN, ale viem, že Rusko je v Bezpečnostnej rade OSN, takže sa to nestane. A ak iné metódy nefungujú, možno by malo vyslať svoje sily NATO. Aliancia tak robí zvyčajne vtedy, keď dôjde k masakrom. Boli by sme radi, keby sa to stalo pred masakrom," citovali dnes Džemileva belgické médiá.

Podľa jeho slov zo strany Západu necítiť nijaké závažné kroky proti Rusku - a cieľové vízové obmedzenia nebudú mať veľký vplyv, lebo ľudia, ktorých sa týkajú, majú "v Rusku dobrý život". Líder krymských Tatárov v Bruseli uviedol, že v stredu mal dlhý telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v ktorom spochybnil legitimitu nedeľňajšieho referenda na Kryme, ktoré sa bude konať za prítomnosti proruských ozbrojených síl. Dodal, že Putinovi oznámil, že Tatári na Kryme "nepôjdu do vojny s Ruskom", ale budú brániť územnú celistvosť Ukrajiny.

Bild: Západné sankcie postihnú aj najbližších Putinových spolupracovníkov

Vízové reštrikcie voči Rusku, ktorými pohrozili EÚ a USA, budú zahŕňať najmenej 13 ruských politikov a priemyselníkov, vrátane blízkych spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to dnes nemecký denník Bild s odvolaním sa na diplomatické zdroje v Bruseli a vo Washingtone. 

Podľa novín by sa mal pripravovaný zákaz vydávania víz týkať aj ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, šéfa prezidentskej kancelárie Sergeja Ivanova, tajomníka rady bezpečnosti Nikolaja Patruševa, ako aj viacerých Putinových poradcov.

Na zozname predstaviteľov postihnutých sankciami nebude podľa Bildu chýbať ani šéf ruskej energetickej firmy Gazprom Alexej Miller a šéf ropnej spoločnosti Rosneft Igor Sečin. Agentúra Reuters v tejto súvislosti informovala, že Európska únia pripravila pracovný zoznam 120-130 popredných ruských činiteľov, na ktorých by sa mohli vzťahovať cestovné zákazy a zmrazenie majetku. 

Podľa nemenovaných zdrojov z EÚ sa na navrhovanom zozname vypracovanom diplomatmi nachádzajú aj ruskí generáli a ďalšie osobnosti z vedenia ruskej politiky a armády. Predstavitelia EÚ pripravia skrátenú verziu zoznamu ešte pred schôdzkou európskych ministrov zahraničných vecí, ktorá sa uskutoční v pondelok v Bruseli. 

Členské štáty EÚ ešte diskutujú o tom, či sankcie uvalia jednorazovo na väčší počet ruských činiteľov, alebo zvolia opatrnejší prístup a zamerajú sa na menší počet osôb v niekoľkých fázach. 

Ministri obrany V4 v Maďarsku: Treba zachovať územnú integritu Ukrajiny

Územnú integritu a suverenitu Ukrajiny je potrebné zachovať. Zhodli sa na tom dnes v severomaďarskom Vyšehrade ministri obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí podpísali tri kľúčové dokumenty určujúce smer ďalšej spolupráce.

Podľa agentúry MTI na tlačovej besede po dvojdňovej schôdzke šéfov rezortov obrany V4 maďarský minister Csaba Hende zdôraznil, že krajinám strednej Európy mimoriadne záleží na stabilite Ukrajiny a jej európskej integrácii.

Hende dodal, že medzinárodné spoločenstvo musí dať jednoznačne a rozhodne najavo, že Rusko musí okamžite stiahnuť svoje vojská a viesť konštruktívny dialóg s Kyjevom a s medzinárodným spoločenstvom.

Podľa hovorkyne Ministerstva obrany SR Martiny Ballekovej ministri zoskupenia podpísali okrem iného aj memorandum o porozumení, ktoré sa dotýka prípravy bojovej skupiny EÚ krajín V4. Tento dokument predstavuje ďalší krok na ceste k vytvoreniu spoločnej bojovej skupiny, ktorá bude v pohotovosti v prvej polovici 2016. "Kolektívne úsilie v podobe spoločnej jednotky vytvorenej pre potrebu prispieť do síl rýchlej reakcie EÚ môže byť zároveň prvým krokom k vzniku spoločnej mnohonárodnej jednotky krajín V4," povedal slovenský minister Martin Glváč.