Skúsená spisovateľka romantických príbehov Jasinda Wilderová prichádza s ďalšou lahôdkou pre čitateľky – Strácame sa v sebe. Láska, vášeň, zármutok, túžba, ale predovšetkým priateľstvo. To všetko má tento nový príbeh, ktorý vás vezme na neuveriteľnú emocionálnu jazdu.
Keď tragicky zomrel Kyle Calloway, odišla aj veľká časť jeho priateľky Nell. Život sa jej rozbil na tisíce črepov a spočiatku bola taká zronená, že sa k nej nikto nesmel priblížiť. Ani jej najlepšia priateľka Becca. Tá sa zo všetkých síl snažila Nell pomôcť prekonať žiaľ, ale ani ona nemá jednoduchý život a svoje pocity radšej nesmelo vkladá do veršov.
Všetko, čo doteraz poznala, sa odrazu zmenilo.
Jason Dorsey bol Kylov kamarát. Talentovaný futbalista. Pozval Nell na rande, ale to sa nikdy nekonalo. Nell ho odmietla, a tak sa rozhodol pozvať na schôdzku jej najlepšiu priateľku, šestnásťročnú Beccu. Vtedy netušil, čo všetko s Beccou prežije a či sa práve ona nestane jeho životnou láskou.
Beccin prísny otec nesúhlasil, aby začala chodiť s chlapcom v takom mladom veku.
A Jasonov otec, vojnový veterán, mal zas problém s alkoholom. Keď sa opil, svoj hnev namieril práve proti synovi a uštedril mu nejednu krutú ranu.
Obaja mladí ľudia si hľadajú svoje miesto v zložitom svete, v ktorom sa tragédie, trápenia a depresie striedajú s radosťou, nádejou a láskou.
Kým nebudete milovať naozaj z celého srdca, nezistíte, aké je to mať zlomené srdce. A keď vám potom životná láska prekĺzne pomedzi prsty, nedokážete sa nadýchnuť, dostať zo seba pár slov, dívať sa na svet normálnymi očami...
Začítajte sa do 1.kapitoly novinky Strácame sa v sebe.
PRVÁ KAPITOLA: Začiatok alebo výzva
Jason Dorsey
September, druhý ročník strednej školy
„Nebuď taký hajzel, Malcolm!“ Silno som strčil do Malcolma, až sa potkol.
„Je to normálna otázka, Dorsey. Do Nell Hawthornovej si buchnutý odjakživa. Kedy sa konečne vzchopíš a pozveš ju na rande?“ Malcolm bol jediný černoch v našom školskom tíme, náš najrýchlejší bežec, hviezdny zadák a tretí člen nášho známeho tria spolu s rozohrávačom Kylom. Ja som bol útočník.
Malcolm bol stavaný rovnako ako ja, nízky, územčistý, svalnatý. Nosil typický afroúčes v štýle sedemdesiatych rokov, ktorý si starostlivo upravoval. Zistil, že má byť jediný černoch v belošskom futbalovom tíme, a povedal si, že by mal podľa toho aj vyzerať.
„Si poondiaty,“ provokoval ma. „Neurobíš to.“
Zagánil som naňho. „Drž hubu, Malc.“ Hádzali sme si loptu na ihrisku a čakali sme, kým sa ostatní chalani prezlečú. Obaja sme sa dostali z vyučovania skôr, pretože šiestu hodinu sme mali telesnú výchovu a tréner Donaldson nás učil telocvik. „Nie som poondiaty. Len sa zatiaľ nenaskytla tá správna príležitosť. Po prvé, je to Kylova najlepšia priateľka. Neviem, ako by na to zareagoval. Okrem toho, vieš, čo sa stalo medzi pánom Hawthornom a Aaronom Swarnickim. Dal by ma vykastrovať, keby som ju pozval na rande. Len pred týždňom mala šestnásť.“
„Čo znamená, že si mal týždeň na to, aby si si to naplánoval. No tak, Jason. Len sa netvár. Fňukáš už od siedmej triedy, ako veľmi chceš Nell. Teraz máš príležitosť.“ Hodil mi loptu a potom sa cikcakovito rozbehol po trávniku. Namieril som naňho loptu, ale ani zďaleka som ho netrafil. „Doriti, nie si rozohrávač, Jason. Serieš ma.“
„Ty by si hodil lepšie? Netrafil by si ani vráta na stodole.“
Hodil do mňa loptu, tvrdo ma zasiahol do hrude. „Stavím sa, že by som trafil Nellinu riť z päťdesiatich metrov.“
Vedel som, že ma provokuje, ale zabralo to. „Nehovor o nej takto, ty sráč.“ Hodil som mu naspäť loptu a napodobnil som jeho pohyb. Prudko som zahol vpravo a šprintoval niekoľko metrov. Potom som sa obrátil, aby som zachytil loptu.
„Doriti, tak sa vzchop. Pozvi jej riť na rande.“ Malcolm hodil loptu a tá mi pristála v náruči. Malcolm hádzal lepšie než ja, ale nikdy by som to nepripustil.
„Pozvem,“ odvetil som. „Pozvem, keď budem pripravený.“
V tej chvíli vybehli na ihrisko Blain, Nick, Chuck a Frankie. Svoje pomôcky nahádzali bez ladu a skladu na hromadu na kraji. Hodil som loptu Frankiemu, ktorý ku mne vyrazil a strčil si ju pod lakeť. Nechal som ho prebehnúť ma, potom som ho bez problémov dobehol a tvrdým zásahom zboku som ho zrazil k zemi. Obaja sme sa neskôr smiali, ale keď sme do seba narazili, Frankiemu sa nedarilo vstať a lapal dych.
„Si príliš zbabelý, Dorsey.“ Frankie si pritisol päsť na rebrá a zvíjal sa. „Dočerta, človeče. Myslím, že mám pomliaždené rebro. Nemám na sebe ochranné veci, kamoš, upokoj sa.“
„Padavka. Neznesieš, keď ťa zložia na zem? Možno by si mal skúsiť párkrát naozaj hrať, vydržať, keď útočníkovi skutočne bránia v hre. Azda ti to pomôže trochu zmužnieť, ty zasratý tučniak.“ Uškrnul som sa naňho, lebo sme obaja vedeli, že Frankie zodpovedal za moju ochranu, keď vyštartujem. Bol veľmi dobrý hráč a jeden z mojich najlepších priateľov, teda po Kylovi a Malcolmovi.
„Hej, hej, ja som tučniak a ty si nežná víla v črievičkách.“ Naznačil, že na mňa útočí, potom ma schmatol okolo krku a stisol. Frankie bol obrovský, skutočný mamut. Ako sedemnásťročný meral viac než stoosemdesiat centimetrov a vážil takmer stodesať kíl. Bol to typ človeka, ktorý na prvý pohľad vyzerá tučný, ale keď vás zrazí k zemi, uvedomíte si, že to bolo stodesať kíl pevných svalov. „Možno by si mal prestať skákať po ihrisku ako veverica a snažiť sa viac blokovať svoju detskú riť.“
Zalapal som po dychu, keď ma stisol, a musel som mu dať päsťou do rebier, aby ma pustil. Blain, ochranca a zmierovateľ tímu, nás oboch odstrčil nabok.
„Kašlite na to, chalani. Viete, že tréner je niekde nablízku.“
„Drž hubu, Blain!“ vykríkli sme jednohlasne s Malcolmom a Frankiem.
„Vráťme sa k tomu, že si príliš poondiaty, aby si pozval Nell na rande,“ nedal sa Malcolm.
„Čo keby sme sa na to vykašlali?“ Hodil som loptu cez ihrisko Chuckovi, útočníkovi z druhej línie. Chytil ju a hodil Nickovi, ďalšiemu útočníkovi.
„Vyzývam ťa, aby si to urobil,“ precedil cez zuby Frankie. „Vyzývam ťa dvojnásobne.“
Zasmial som sa. „To čo má byť? Vyzývaš ma dvojnásobne? Čo to znamená?“
Frankie na mňa zazrel. „Hej, vyzývam ťa, aby si pozval na rande Nell Hawthornovú. Je mi na grc z toho, ako sa tajomne tváriš, akoby si do nej vôbec nebol buchnutý. Okrem nej a Kyla to vedia všetci. Urob niečo, alebo drž hubu.“
„Zvyšujem stávku,“ pridal Malcolm. „Stavím sa o sto dolárov, že to neurobíš.“
„To je hlúposť. Nebudem prijímať nijaké stávky ani výzvy. Je to moja kamarátka. Pozvem ju na rande, keď budem pripravený.“ Navliekal som si chrániče v snahe skryť rozpaky.
„Hej, je tvoja kamarátka, pretože si sa dostal do zóny priateľstva.“ Presne taký bol Malcolm. Bastard.
„Nedostal som sa do zóny priateľstva.“ Zbytočne som si zaväzoval šnúrky. Šklbal som nimi tak silno, až ma zabolela noha. Musel som ich uvoľniť a zaviazať znova.
Malcolm ma vždy dokonale prečítal. „Áno, dostal si sa tam a vieš o tom.“ Obrátil sa ku mne zoči-voči. „Sto doláčov. Konaj, alebo drž hubu.“
Odstrčil som ho, ale znova sa predo mňa postavil a strčil ma. „Doriti, o to sa s vami nestavím, debili!“ vyhŕkol som.
„Pretože si strachopud,“ povedal Frankie.
To vyvolalo vlnu smiechu u všetkých útočníkov, ktorí sa okolo nás zhromaždili.
„Strachopud?“ napodobil som ho posmešne. „Naozaj si to povedal?“
Frankie sa ku mne pomaly priblížil. Naparoval sa ako kohút a bol pripravený zraziť ma k zemi. „Hej, povedal. Pretože presne to si.“
Stál som pred ním, ale obaja sme vedeli, že by som sa nikdy neodvážil zaútočiť na Frankieho. Obaja by sme skončili v nemocnici. „Nebojím sa,“ precedil som cez zuby, ale nebola to pravda.
Pravda bola taká, že som sa naozaj bál. Kamarátil som sa s Nell Hawthornovou od tretej triedy a takmer rovnako dlho som bol do nej buchnutý. Frankie mal pravdu, keď povedal, že to vedia všetci okrem nej a Kyla. Kyle to mohol vedieť, ale asi sa rozhodol nevšímať si to. Úprimne povedané, nebol som si istý.
Keď ste do niekoho zamilovaní takmer desať rokov, netrúfnete si pozvať ho na rande. Tá predstava ma priam desila. Na druhej strane som vedel, že ak neprijmem stávku, budem terčom posmechu celého futbalového tímu.
„Dočerta! Tak fajn. Zajtra ju pozvem na rande.“ Bolo mi zle z myšlienky, že ma do toho dotlačili, ale vedel som, že by som to inak nikdy neurobil. „Všetci mi budete po zajtrajšom tréningu poriadne platiť.“
Frankie s Malcolmom mi podali ruku, v skutočnosti sa stávky zúčastnili len oni dvaja.
Na tréningu som bol ako robot, rozohrával som a chytal loptu bez toho, aby som skutočne premýšľal. Môj mozog pracoval na milión obrátok za minútu, striedavo som plánoval, čo poviem, a bál som sa, že to dopadne zle.
Keď som ďalší deň prišiel do školy, mal som nervy v ťahu. Priťažilo mi aj to, že sa otec včera skôr vrátil z práce a riadne si ma podal. Chrbát aj rebrá som mal samú modrinu, ale už som si na to zvykol. Vraj ma to posilní, vravieval otec. Veď je to len pre moje dobro. Svojím spôsobom mal pravdu. Naozaj ma to posilnilo.
Nijaký pád na zem nebolel tak ako jeho päste.
S Nell som mal spoločnú štvrtú hodinu o západnej civilizácii, piatu hodinu o vláde USA. Plánoval som do toho ísť cez prestávku. Podídem k jej skrinke a opýtam sa, keď si budeme vymieňať knihy. Stál som pred triedou pani Hastingsovej a čakal, kým sa pred piatou hodinu ukáže Nell. Musel som sa zvnútra uhryznúť do líca, aby som skryl chvenie. V tej chvíli ku mne priskočil Malcolm a zo žartu ma štuchol svalnatým ramenom do boku. Zasiahol ma rovno do modriny. Odstrčil som ho a nasilu som sa zasmial. Vtedy okolo nás prešiel hipisák Šťastný Harry, ktorý robieval dozor na chodbe, a veselo zvolal: „Prestaňte, chalani!“
Šťastný Harry sa kamarátil so všetkými. Vyzeral ako John Lennon, mal dlhé pochlpené hnedé vlasy, zanedbanú bradu a okrúhle okuliare. Fajčil ako v šesťdesiatych rokoch a aj mentálne asi patril do toho obdobia. Bol bratom riaditeľa Bowmana a väčšinou bol pokojný, milý a usmieval sa. Nikdy nemusel niekomu niečo hovoriť dvakrát, pretože aj tí najdrsnejší chalani mali Harryho radi.
„Takže to skúsiš po hodine, čo?“ opýtal sa Malcolm dôverným šeptom a zamával trikrát zloženou stodolárovou bankovkou medzi ukazovákom a prostredníkom.
Načiahol som sa k bankovke, ale uhol sa. „Áno, urobím to,“ odvetil som. „Príď k našim skrinkám medzi štvrtou a piatou hodinou.“
Prešiel som si rukou po boku, kde sa mi na rebrách rozlievala fialovožltá modrina veľkosti grapefruitu, a po mieste na chrbte, kam ma zasiahol Malcolm.
Vtom sa za mnou ozval Kylov hlas: „Otec si ťa zase podal?“
Kyle bol jediný človek okrem mojej mamy, ktorý vedel, že ma otec bije. Donútil som ho však, aby mi sľúbil, že to nikomu nepovie. Reči by k ničomu neviedli, pretože otec bol náčelníkom polície v našom meste. Zakamufloval by akýkoľvek oznam a zastrašil prípadných sociálnych pracovníkov, keby mu stáli v ceste. Stalo sa to už aj predtým. Urobil som chybu: v ôsmej triede som povedal telocvikárovi, že modrinu na bruchu mám od otca, a učiteľ zavolal sociálneho pracovníka. Do týždňa učiteľa telocviku presunuli do iného okresu a sociálneho pracovníka prepustili.
