Prvá knižka Veroniky Savarijovej Neskromná nádej mala veľký úspech, a tak sa mladá spisovateľka rozhodla napísať aj druhú. Práve ju dokončila a vyjde už onedlho s názvom Keď v Haiti padá dážď.
Hlavnou inšpiráciou bola tentoraz jej lekárska misia na tomto exotickom ostrove. Bude to kniha o osudoch domorodcov, či ide o román, ktorý sa odohráva na tomto ostrove? „Je to príbeh ľudí, ktorým sa vďaka vzájomnému stretnutiu zmení život a jeho veľká časť sa odohráva v Haiti - na mieste, kde som strávila niekoľko mesiacov na misii i ja sama. A hoci nepôjde o autobiografický príbeh, miesta, situácie a problémy, ktoré hlavní hrdinovia na ostrove prežívajú, sa vo väčšine prípadov stali mne,“ hovorí Veronika.
Haiti mladú lekárku a spisovateľku prekvapilo i šokovalo. „Jedla som prevažne ryžu s fazuľou a kokosovou šťavou, mala som obmedzený zdroj tečúcej (nepitnej) vody, elektrina fungovala pár hodín denne a okolo kliniky sa hemžila miestna komunita ľudí, ktorí odo mňa neustále pýtali peniaze. Tam, kde som žila, bolo veľa iba prírodných ciest a odpadky číhali na každom rohu. Videla som chudobných a chorých ľudí, ktorí spali vo vlhkých chatrčiach bez postele a pitnej vody. Na druhej strane sa v kopcoch týčili haciendy,“ zanietene rozpráva Veronika Savarijová. „Do ambulancie nám chodili nahé deti plné parazitov, ale aj ženy, ktoré užívali antikoncepciu a ukazovali mi krásne namaľované nechty. Hoci tých bolo pomenej, aj tak sa môj život náhle odvíjal v samých extrémoch. No čím dlhšie som tam bola, tým radšej som trávila čas medzi chudobnejšími, a teda v komunite okolo misie. Navštívila som aj ľudí žijúcich v horách a počúvala o častiach Haiti, kam nevedie takmer žiadna cesta. Postupne mi chaos tejto krajiny začal pripadať ako raj, ktorý ma učil, čo je v živote dôležité. Napriek tomu, že okolo mňa bola bieda a strach, cítila som sa slobodná a plná sily.“
- reklamná správa -
