Dva hrby Martina Mojžiša

Otázky pre Martina Mojžiša, ktorý je teoretický fyzik, vysokoškolský učiteľ a redaktor časopisu .týždeň. Na Katedre teoretickej fyziky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK učí od roku 1984, v .týždni pracuje od založenia časopisu v roku 2004.

Po úspešnom vydaní knihy Jeden výdych koňa prichádzate s pokračovaním Dva hrby ťavy. Odkiaľ čerpáte energiu a múzu pri písaní?

Pravdu povediac, ani sám neviem. Dodnes som napísal už viac ako 200 článkov a energia aj inšpirácia mi evidentne začínajú dochádzať. Zo začiatku som ťažil z toho, čo som sa naučil počas štúdia a z čítania zaujímavých kníh. Lenže už som vyčerpal skoro všetko, čo som vedel a ak aj teraz mám nejaký nápad, prakticky všetko k nemu sa musím doučiť. Ale ak je reč o tých dvoch knihách, v nich sú články z obdobia, keď som ešte nemal o inšpiráciu nijakú núdzu. Stačilo mi na chvíľu sa zamyslieť a päticu článkov som mal vymyslenú. Teda, väčšinou to nebola hneď pätica, ale povedzme trojica, ale k nej sa už tie dva zvyšné články podarilo dorobiť vcelku bezbolestne.

Javí sa, že máte neobmedzené poznatky z fyziky, chémie, biológie. Ku ktorému odboru máte najbližšie?

K fyzike, ktorú som vyštudoval a ktorú učím. Na fyzike ma vždy najviac priťahovalo to, ako veľa vecí dokáže vysvetliť pomocou malého množstva fundamentálnych prírodných zákonov. Takmer rovnako blízky vzťah mám aj k matematike, ktorá je nádherná sama osebe a okrem toho je základným jazykom všetkých prírodných vied. Čo sa biológie týka, tam sa považujem za úplného amatéra, ale zato nadšeného a fascinovaného amatéra. A základom tohto nadšenia a fascinácie je niečo podobné, ako v prípade fyziky: to, ako veľa vie dnešná biológia vysvetliť na základe zákonov genetiky a molekulárnej biológie. Nuž a v prípade chémie je to u mňa úplne naopak. Chémiu som na škole nemal nikdy rád, zrejme som nenatrafil na dobrých učiteľov. Ale bolo mi jasné, že v skutočnosti nemôže byť o toľko menej pekná a zaujímavá, ako ostatné spomínané vedy, a tak som sa prinútil v nej tú krásu hľadať. A nakoniec som ju našiel.

Koho zo slovenských vedcov máte najradšej?

Je niekoľko slovenských vedcov, ktorých si skutočne vážim a je pre mňa veľkou cťou, že niektorých z nich môžem považovať za svojich priateľov. Vy sa však pýtate na to, koho z nich mám najradšej, a tak odpovedám úplne jednoznačne: najradšej zo slovenských vedcov mám Alexandru Mojžišovú.

Ako otec troch detí ste určite dostávali veľa zvedavých otázok, ako napr. prečo je tráva zelená a obloha modrá?  Spomínate si na nejakú otázku, na ktorú ste nemali odpoveď?

Takých otázok bolo určite habadej, ale v tejto chvíli si nespomínam na nijakú konkrétnu. Nikdy som sa však pred deťmi netváril, že viem všetko. Naopak, keď som už nevládal spresňovať odpovede na otázku, prečo nemôžu mať ešte jeden kopček zmrzliny alebo prečo musia ísť spať práve teraz, zvykol som ukončiť diskusiu pravdivým konštatovaním, že je veľa otázok, na ktoré nepoznám odpoveď a toto je jedna z nich.

Medzi špickovými vedcami sa nájdu veriaci aj zarytí ateisti. Ku ktorým z nich by ste sa priradili vy osobne a prečo?

Ani k jedným. Nepovažujem sa za veriaceho človeka, aj keď mi je viera, a to najmä kresťanská, veľmi sympatická. Zarytých ateistov nemám príliš v láske, ich argumenty mi pripadajú nepresvedčivé.

Otázky pre Fyzika

Množia sa správy, že vraj čističky odpadových vôd nedokážu odfiltrovať všetky hormóny, ktoré užívajú milióny žien vo forme hormonálnej antikoncepcie a potom ich vylučujú z tela. Keďže to čisticky nedokážu odfiltrovať poriadne, tieto hormóny sa vraj dostávajú späť do obehu a zvyšujú potom neplodnosť, resp. môžu zhoršovať vyhliadky na otehotnenie. Nemci sa vraj snažia vyvinúť také čističky odpadových vôd, ktoré by to vedeli odfiltrovať, ale je to strašne drahé. Čo by na tom mohlo byť pravdy?

Je veľa otázok, na ktoré nepoznám odpoveď a toto je jedna z nich.

Môžeme dospieť jedného dňa k tomu, že bude aj ľudská myšlienka fyzikálnou veličinou? V knihe Stratený symbol sa spomínalo, že ak by niekoľko miliónov ľudí na celom Svete myslelo na to, že chcú pohnúť pierkom, ktoré je položené na zemi, tak by sa to mohlo stať.

Nemyslím si, že by myšlienka mohla byť fyzikálnou veličinou a dosť pochybujem o tom, že by tí ľudia dokázali pohnúť pierkom „silou myšlienky“. Ale ak to dokážu, rád zmením názor.

Je štandardný model bodkou za poznaním stavby hmoty?

Takmer určite nie. Po prvé by bolo zrejme bláznivé predpokladať, že práve my žijeme v dobe, keď už sme všetko podstatné o štruktúre hmoty spoznali a pochopili. A po  druhé už dnes máme veľmi silné indície, že existuje hmota, ktorej vlastnosti Štandardný model nevie vysvetliť. Reč je o takzvanej tmavej hmote, o ktorej vieme, že existuje, ale nevieme, čo ju tvorí.

Potvrdením existencie Higgsovho bozónu je ukončený Štandardný model?

Áno, dá sa to tak povedať. Experimentálne potvrdenie existencie tejto častice je v nejakom zmysle zavŕšením Štandardného modelu. Ešte treba ukázať, že táto častica má všetky vlastnosti predpovedané Štandardným modelom, ale málokto predpokladá, že tam niečo zaškrípe. V tejto chvíli teda máme veľmi úspešnú teóriu všetkých známych najmenších stavebných prvov hmoty.

Sú praktické aplikácie vyplývajúce z poznania teórie superstrún? 

Nie sú. Hlavným problémom teórie superstrún je, že nielenže neprináša nijaké praktické aplikácie, ale nie je jasné ani len to, či má s naším svetom niečo spoločné. Je celkom ľahko možné, že je to len zaujímavá matematická konštrukcia, ktorá o tomto svete nevypovedá vôbec nič.

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vyšla vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša ­­­– Dva hrby ťavy.  Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad:

Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

-Reklamná správa-